tag:blogger.com,1999:blog-38544155953074404092024-03-19T12:01:01.873+07:00ယောဟန်အောင်Unknownnoreply@blogger.comBlogger561125tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-46347458871726541312023-09-28T15:12:00.002+07:002023-09-28T15:12:19.598+07:00ဦးရဲထွဋ် စာအုပ်ဖတ်ဖြစ်တယ်။ ကျနော် Case study တခု ရေးချင်မိတယ်။<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အောင်သူငြိမ်း</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">(ဦး)
ရဲထွဋ်၊ [(ဦး) သက်ဆွေ မြန်မာပြန်]။ (၂၀၂၀ ဩဂုတ်လ)။ မြန်မာ့နိုင်ငံရေး ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှုများနှင့်
လက်လွတ် ဆုံးရှုံးခဲ့ရသော အခွင့်အလမ်း များ (၂၀၁၀-၂၀၁၆)။ ရန်ကုန်- Myanmar
Heritage ။</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">တနေ့က ဦးရဲထွဋ်ရေးတဲ့ စာအုပ် ဖတ်ဖြစ်တယ်။ ကျနော်စိတ်ဝင်စားတဲ့
အကြောင်းအရာပဲ မို့လား မသိဘူး။ သွက်တယ်။ တရက်နဲ့ တနေ့မှာ စာအုပ်ကို သေချာ မျဉ်းသားဖတ်ပြီးသွားတယ်။
ပထမဦးဆုံး ပြောချင်တာက အချို့သော အကြောင်းအရာ တွေကို ငြင်းချင်စရာတွေ့တယ်။ ဒါပေမယ့်
စာအုပ်ကို ဝေဖန်ဖို့ ရည်ရွယ်ချက် မဟုတ်ပါဘူး။ ဒီစာအုပ်မျိုး ရှိသင့်တယ်။ ရေးသူ ကိုလည်း
တကယ်ရေးဖြစ်တာ ဝမ်းသာတယ်။ စူးရှတဲ့ သုံးသပ်ချက်တွေအတွက်လည်း ကျေးဇူးတင်မိတယ်။ မြန်မာ့
အစိုးရ အတွင်းက အကြောင်းအရာတွေဆိုတာ အတွင်းကျကျ ဆောင်ရွက်ခဲ့သူတွေ ရေးသားမှသာ အပြင်လူတွေ
(အထူးသဖြင့် ကိုယ့် ကိုယ်ကို ပြည်သူ့ရေးရာမူဝါဒ ကျောင်းသားလို့ ခံယူထားသူ) အဖို့ သိရှိနိုင်မှာ
ဖြစ်တယ်။ အစိုးရ အရင်ခေါင်းဆောင် အများက ပြန်လို့ ရေးသားမှု မရှိပေမယ့် နောက်ပိုင်းတော့
အရင်စစ်ဗိုလ်ချုပ်တွေ၊ အစိုးရဝန်ကြီးတွေ စာပြန်ရေးလာတာ တွေ့ရတယ်။ တွေ့မိသမျှလည်း ကျနော်ဝယ်စုထားတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အသွင်ကူးပြောင်းရေးဆိုင်ရာ ဗေဒ (Transitology)</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပညာရပ်နယ်ပယ်မှာ နောက်ပိုင်း </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အသွင်ကူးပြောင်းရေးဆိုင်ရာ ဗေဒ (Transitology)<b>
</b></span><span style="background: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဆိုပြီး လေ့လာလာကြတာ ရှိတယ်။ နိုင်ငံရေးသိပ္ပံ၊ ဥပဒေကြောင်း
နှိုင်းယှဉ်လေ့လာမှု၊ စီးပွားရေးစတဲ့ နယ်ပယတွေမှာ နိုင်ငံရေးစနစ် (အစိုးရ) တခုကနေ နောက်
စနစ် (အစိုးရ) တခု အပြောင်းအလဲ လုပ်ငန်းစဉ်တွေကို လေ့လာမှုပြုတဲ့ ပညာရပ်ပါ။ အထူးသဖြင့်
အာဏာရှင်စနစ်တွေကနေ ဒီမိုကရေစီ စနစ်အကူးအပြောင်းတွေကို လေ့လာတယ်။ ကျနော်တို့ မြန်မာနိုင်ငံမှာ
ဆရာကျော်ဝင်းတို့က ‘အဖွင့်၊ အကူး၊ အခိုင်’ (Liberalization, Democratization,
Consolidation) စတဲ့ သဘောတရားတွေကို ဆွေးနွေးခဲ့ကြတဲ့ ဖိလစ် ရှမစ်တာ က ဒီလို အသွင်ကူးပြောင်းရေးဆိုင်ရာ
ဗေဒတွေအကြောင်း ဦးဆောင် ဆွေးနွေးခဲ့ဖူးတယ်။ ဒီဗေဒ သဘောကတော့ ဖြစ်ရတဲ့ အကြောင်းတရား
(</span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">causality</span><span style="background: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">) တွေကို ရှင်းပြချင်တာ၊ စမ်းသပ်စစ်ဆေးထုတ်နိုင်လို့ရမယ့် အနုမာန
မှန်းဆချက်တွေ (testable</span><span style="background: white; color: #202122; font-size: 10pt;"> </span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">hypotheses</span><span style="background: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">) ကို ဖော်ထုတ်ချင်တာပါ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီလိုနဲ့ မြန်မာနိုင်ငံမှာ
၂၀၁၀ ရွေးကောက်ပွဲအပြီး အပြောင်းအလဲတွေကို ပြန်ကြည့်တဲ့အခါ ဖတ်ရမယ့်စာအုပ် အချို့ရှိတယ်
ထင်မိတယ်။ အခု ဖတ်ရတဲ့ ဦးရဲထွဋ်စာအုပ်ရယ်၊ သမ္မတရုံး ဝန်ကြီး (<span lang="MY">ဦး</span>)
<span lang="MY">စိုးသိန်း၊ ၂၀၁၇၊ မြန်မာဒီမိုကရေစီ အသွင်ကူး ပြောင်းမှုနှင့် ဦးသိန်းစိန်၊
၂၀၁၇ စက်တင်ဘာလ</span>။<span lang="MY"> </span></span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Yangon: Myanmar Consolidated Media. [Myanmar's Transformation
& U Thein Sein: An Insider's Account] စာအုပ်ရယ်။ အင်္ဂလိပ်လိုပဲ ရှိသေးပြီး မြန်မာပြန်
မရှိသေးတဲ့ ဦးသန့်မြင့်ဦး စာအုပ် ရယ်ပါ။ </span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Myint-U, Thant. (2019). (မြန်မာနိုင်ငံ၏ မြုပ်ကွယ်နေသောသမိုင်း-
လူမျိုးရေး၊ အရင်းရှင်စနစ် နှင့် ၂၁ ရာစုတွင် ဒီမို ကရေစီ အကျပ်အတည်း) The Hidden
History of Burma: Race, Capitalism and The Crisis of Democracy in 21<sup>st</sup>
Century. London: Atlantic Books.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အနည်းဆုံး ဒီစာအုပ် ၃-အုပ်လောက်ကို ယှဉ် ဖတ်ကြည့်ပြီး
ကောက်ချက်ဆောင်းပါး တပုဒ်လောက် ရေးချင်မိတယ်။ ပညာရပ် ဆိုင်ရာမှာဆိုရင် Literature
review (စာပေ သုတေသနဆိုင်ရာ သုံးသပ်ချက်) လို့ ဆိုနိုင်မယ်။ ဒီဖတ်ရှုရတဲ့ စာအုပ် ၃-အုပ်ထဲ
က (ဒီထက်လည်း ပိုရှိချင် ရှိနိုင်တယ်) </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အသွင်ကူးပြောင်းရေးဆိုင်ရာ ဗေဒ (Transitology) တခုခု ဖော်ထုတ်နိုင်မလားလို့
လည်း ယူဆမိတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif;"><span style="font-size: 10pt;"><b>မူဝါဒ စွန့်ဉီးတီထွင်သူများ (Policy </b></span><span style="font-size: 13.3333px;"><b>entrepreneurs</b></span><span style="font-size: 10pt;"><b>)</b></span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဦးရဲထွဋ် စာအုပ်ကို ဝေဖန်ဖို့ မဟုတ်ပေမယ့် ကျနော်ပြောချင်တဲ့
အချက်လေး ၂-၃ ခု တော့ ရှိတယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပထမအချက်ကတော့ သူ့စာအုပ် နိဒါန်းမှာရော၊ နိဂုံးမှာပါ
ရေးထားတာ။ ၂၀၁၀ အပြောင်းအလဲမှာ လက်လွတ်ဆုံးရှုံးရတဲ့ အခွင့်အလမ်းဆိုတာ ပြည်ခိုင်ဖြိုး
ရှုံးနိမ့်တဲ့ကိစ္စ မဟုတ်။ ဒီမိုကရေစီနည်းကျ ရွေးကောက်ပွဲတွေက တက်လာတဲ့ အစိုးရ တည်တည်ငြိမ်ငြိမ်
ခရီးဆက်နိုင်ဖို့ လိုအပ်တဲ့ အင်စတိကျူးရှင်းများ (institutions) ခိုင်မာရေး ဆောင်ရွက်ဖို့
အခွင့်အလမ်းတွေ ဆုံးရှုံးခဲ့ရတယ်လို့ ဆိုထားတယ်။ စာတအုပ်လုံးမှာ အင်စတိကျူးရှင်းတွေ
အခန်းကဏ္ဍ ဆွေးနွေးထားတာ နည်းသလား လို့ ထင်မိတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif;"><span style="font-size: 10pt;">ဒုတိယ အချက်ကတော့ သူ့စာအုပ်မှာ ရေးထားတာ၊ ပြည်ခိုင်ဖြိုးက
လူမှုရေးအသင်းအဖြစ် ဆက်နေမှာလား၊ ပါတီပြောင်းမှာ လားဆိုတာ ရွေးကောက်ပွဲကပ်တဲ့ အချိန်အထိ
ခေါင်းဆောင် အတော်များများက မသိကြဘူးလို့ ဆိုတယ်။ ဒီတော့ ပြင်ဆင်ချိန် နည်းတယ်ပေါ့။
နောက်တခါ ပြည်ခိုင်ဖြိုးအတွက် ရွေးကောက်ပွဲ ကြေညာစာတမ်းကို အတွင်းရေးမှူး ဦးဌေးဦးက
ရေးလာ တယ်။ တော်တော်ဆိုးဆိုးကြီး၊ ၃-မျက်နှာပဲ ရှိတယ်။ မကောင်းသေးပါဘူးဆိုပြီး ဦးကျော်ဆန်းနဲ့
အချို့သောသူများက ပြန်ရေး ရတယ်။ ဒီတော့မှ ကြည့်ပျော်ရှုပျော် ဖြစ်လာတယ်လို့ ဆိုတယ်။
ဒါဆိုရင် အပြောင်းအလဲတွေက စနစ်တကျ ဒီဇိုင်းချ ပြောင်း လဲခဲ့တာ မဟုတ်ဘူးပေါ့။
(designed transition) သင့်သလို လက်တန်းပြောင်းလဲခဲ့တဲ့ သဘော (</span><span style="font-size: 13.3333px;">default</span><span style="font-size: 10pt;"> transition) သဘော
ပိုဆန်နေသလားလို့ တွေးမိတယ်။</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif;"><span style="font-size: 10pt;">ဒီလို အပြောင်းအလဲတွေမှာ မူဝါဒဆိုင်ရာ အပွင့်တွေ
ဖြစ်လာတယ်။ ဖြစ်လာတဲ့အပွင့်တွေကို နေရာဝင်ယူချင်ကြသူတွေလည်း အများအပြား ရှိနိုင်ပါတယ်။
ဒါကို ကျနော်ကတော့ မူဝါဒ စွန့်ဉီးတီထွင်သူများ (Policy </span><span style="font-size: 13.3333px;">entrepreneurs</span><span style="font-size: 10pt;">) လို့ သုံးချင်တယ်။
ဒီလို လူတွေဟာ အစိုးရထဲကလည်း ချံပီယံ လုပ်လိုသူတွေ ဖြစ်နိုင်သလို၊ အစိုးရ ပြင်ပကလည်း
ဖြစ်နိုင်တယ်။ အရပ်ဘက်လူမှု အဖွဲ့အစည်းတွေကလည်း ဖြစ်နိုင်ပါတယ်။ တခါက ဝန်ကြီးဦးအောင်မင်း
ပြောတာ မှတ်မိပါတယ်။</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">“ကျနော်တို့ တပ်မှာ နေရတုန်းက မနက်တိုင်းမှာ ဆေးလုံး
၂-လုံး ဘယ်ဒါ သောက်ရမယ်ဆိုတာ စဉ်းစားရတယ်။ တခုက နာခံရေးဆေး (Obedience pill)၊ နောက်တလုံးက
လက်ဦးမှုယူ လှုပ်ရှားဖို့ဆေး (Initiative pill)၊ တခုခုကို ရွေးသောက်ကြ ရတယ်” လို့ ဆိုတယ်။
အပွင့်ဖြစ်လာတဲ့အခါ အစိုးရအတွင်းပိုင်းက လက်ဦးမှုယူ လှုပ်ရှားဖို့ဆေး (Initiative
pill) သောက်သူ တွေ ပိုများလာနိုင်ပါတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အစိုးရပြင်ပကလည်း အလားတူပါပဲ။ Egress လိုမျိုး လှုပ်ရှားကြသူတွေ
ရှိနိုင်ပါတယ်။ ကျနော်တို့တောင် ပြည်ပက ပြန်လာ ကြသေးတာပဲ။ ဗြိတိန် ဝန်ကြီးချုပ်ဟောင်း
တိုနီဘလဲယားရဲ့ ဘလဲယားဖောင်ဒေးရှင်းလည်း ရောက်လာတယ်။ အမေရိကန် သမ္မတ အိုဘားမားလည်း
၂-ခါ ရောက်လာတယ်။ ဟေလာရီ ကလင်တန်လည်း ရောက်လာတယ်။ လူတိုင်းက အရွေ့ကို ရွှေ့ဖို့ ကြိုးစားကြတာပါပဲ။
ဒါကို အချို့နေရာတွေမှာ ဦးရဲထွဋ်က သိပ်မနှစ်မြို့သလို ရေးထားသလား ထင်မိတယ်။ နောက်ပိုင်း
ပိုပွင့် လာတော့ အရပ်ဘက်လူမှု အဖွဲ့အစည်းတွေလည်း ကိစ္စပေါင်းစုံမှာ ဉပဒေပြုရေး၊ မူဝါဒ
အရွေ့ပေါင်းစုံမှာ မူဝါဒ</span><b style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif;"><span style="font-size: 10pt;">စွန့်ဉီးတီထွင်သူများ (Policy </span><span style="font-size: 13.3333px;">entrepreneurs</span><span style="font-size: 10pt;">) လုပ်ဖို့
ကြိုးစားခဲ့ကြပါတယ်။ ဒါကို ဒို့ဝန်ကြီးဌာနက ဒီဇိုင်းသေချာ စဉ်းစားထားတာ၊ စာနယ် ဇင်းကောင်စီ
(Press council) က ဒါတွေ မသိဘူး။ သူတို့ ပြင်ချင်တဲ့ကိစ္စက ဘက်စုံ စဉ်းစားထားတာ မဟုတ်ဘူး။
အဲသလို တော့ မဟုတ်ဘူးထင်မိတယ်။ အရွေ့တွေမှာ သူနိုင်-ကိုယ်နိုင် အားစမ်း၊ အားပြိုင်တဲ့ကိစ္စ
တွေ ရှိနိုင်ပါတယ်။</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျနော်က အဲဒီအချိန်က ဗဟုဖွံ့ဖြိုးမှုအဖွဲ့နဲ့။ နိုင်ငံ
ပြန်လာမယ်ဆိုတော့ ဒေါက်တာဇော်ဦးက အကြံပေးတယ်။ Briefing လုပ်တယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">"</span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျနော်တို့
အိမ်ပြန်ကြတဲ့အခါ မျှော်မှန်းထားဖို့ ကိစ္စ ၃-ခုကို ကျနော့်အတွေ့အကြုံအရ
သတိပေးချင်ပါတယ်။ အတွေ့အကြုံ ဖလှယ်တာပေါ့ဗျာ</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">" </span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကိုဇော်ဦးက ပြောတယ်။</span></p><p style="margin: 0in;"><o:p></o:p></p>
<p style="margin: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">“</span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပထမတခုက … ခင်ဗျားတို့ အကြောင်းသင့်လို့ အစိုးရ
အစည်းအဝေး စင်မြင့်ပေါ်ရောက်တဲ့အခါ အချို့ လူကြီးတွေ၊ အရာရှိ တွေက မြင်လိမ့်မယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">‘</span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီကောင်တွေက ဘာတွေလဲ၊ မိုးကျရွှေကိုယ်တွေ</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">’ </span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လို့ မြင်တာခံရမယ်။ ဘာဖြစ်လို့ ဒီစင်မြင့်ပေါ်ရောက်
နေရသလဲပေါ့။ တခါ ကျနော်တို့ ဒီမိုကရေစီ လုပ်ဖော်ကိုင်ဖက်တွေက ထောင်ထဲကနေ
မလွတ်ကြသေးဘူးဗျ။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">NLD </span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပါတီက လည်း ၂၀၁၀ ရွေးကောက်ပွဲ မဝင်ခဲ့ဘူး။
အဲသည်တော့ ကျနော်တို့က အစိုးရနဲ့ ပေါင်းတာလား၊ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">‘</span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အစိုးရ</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> ဘက်တော်သား <span lang="MY">လူ တွေလား</span></span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">’ </span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လို့ မြင်တာ ခံကြရမယ်။ ကိုယ့်ရဲဘော်
ရဲဘက်ချင်းလည်း သံသယရှိတာ ခံရမယ်။ ပြည်တွင်းမှာကလည်း ၂၀၁၀ ရွေးကောက်ပွဲဝင်ကြတဲ့
ပါတီ၊ လူတွေကို အမြင်မကြည်ကြဘူးဗျ။ နောက်တခုကတော့ ပြည်တွင်းက ပညာရှင်တွေပဲ။
သူတို့က လက်တွေ့ကွင်းထဲမှာ သူတို့ရှိတယ်။ မြန်မာပြည်အခြေအနေကို သူတို့သာ
ကွင်းထဲမှာ အသိဆုံးလို့ မြင်ကြတယ်။ ကျနော်တို့ ကတော့ ပြည်ပက လာတဲ့သူတွေ၊ ဘာမှ
သိတာမဟုတ်ဘူး။ မြန်မာပြည်နဲ့ ဝေးတာကြာပြီ… အဲသလိုမျိုး ဆက်ဆံတာလည်း
ခံရမယ်…ဒါတွေကို သတိပေးချင်တာပါ</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">” </span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကိုဇော်ဦးက
ပြောပြတယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></p>
<p style="margin: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="margin: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျနော်တို့ ပြည်တော်ပြန်ခဲ့ကြတာလည်း
သူသူကိုယ်ကိုယ် အခက်အခဲ၊ စွန့်စားရမှုတွေ ရှိပါတယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">မူဝါဒ</span><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">စွန့်ဉီးတီထွင်သူများ</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif;"><span style="font-size: 10pt;"> (Policy </span><span style="font-size: 13.3333px;">entrepreneurs</span><span style="font-size: 10pt;">) </span></span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လုပ်ချင်လို့သာ</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပြန်လာခဲ့ကြတာပါ။</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လုပ်နိုင်တာလည်းရှိ၊</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">မလုပ်နိုင်တာလည်း</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ရှိပေါ့။</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> <o:p></o:p></span></p>
<p style="margin: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒါပေမယ့်
ကျနော်တို့ အိမ်ပြန်လာခဲ့ကြတာ လူထုတွေ စားအုန်းဆီတန်းစီတိုးစားရဖို့တော့ မဟုတ်ဘူး။
<o:p></o:p></span></p>
<p style="margin: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="margin: 0in;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Case studies (ဖြစ်ရပ်လေ့လာချက်)</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျနော်
ဖြစ်ရပ်လေ့လာချက် (Case studies) တခု ရေးချင်တယ်ဆိုတာ ဦးရဲထွဋ်စာအုပ် ဖတ်ပြီး ပေါ်လာတဲ့
စိတ်ကူးတခုပဲ။ ကျနော်တို့ ဟားဗတ်တက္ကသိုလ်တက်တုန်းက Case study အတော်များများ ဖတ်ခဲ့ရပါတယ်။
ဟားဗတ်ကျောင်းတော် ကိုယ်၌ က ဒီလိုဖြစ်ရပ်လေ့လာမှုတွေနဲ့ သင်ကြားတာ နာမည်ကျော်တယ်။ ဖြစ်ရပ်တခုကို
ဖက်စုံထောင့်စုံ ရေးသားတင်ပြထားတယ်။ ဖြစ်ရပ်တခုကို တင်ပြထားတာ စာမျက်နှာ ၂၀ ကျော်ကနေ၊
၃၀ ကျော်လောက် ရှိတယ်။ ဒီကိစ္စတွေကို ဖတ်ပြီး ကျောင်းသား အချင်းချင်းအကြား ဖြစ်နိုင်ခြေ
မူဝါဒ၊ အဖြေတွေကို ဆွေးနွေးကြရတယ်။ ဥပမာအားဖြင့် ဆိုရင် ဖိလစ်ပိုင်မှာ လောင်စာဆီဈေး
နှုန်းတင်ဖို့ ဆွေးနွေးကြတဲ့ ကိစ္စမျိုး၊ စင်္ကာပူရဲ့ အကြံပေးချက်နဲ့ လူမျိုးလည်းတူ၊
ကွန်ဖြူးရှပ် ယဉ်ကျေးမှုချင်းလည်း တူတယ် လို့ ယူဆနိုင်တဲ့ တရုတ်ပြည် ဒေသတခု (ဆူချိုး-
Suzhou city) မှာ စမ်းသပ်ကွက်သဘောမျိုး စင်္ကာပူမိုဒယ် အုပ်ချုပ်ရေးဒေသ တခု တည်ဖို့
ကြိုးစားတာမျိုးလည်း ဖတ်ခဲ့ရဖူးတယ်။ နောက်တော့ စမ်းသပ်အုပ်ချုပ်ရေး မြို့သစ်က ဂွမ်းတာပေါ့လေ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Nitin</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> Nohira (2021) ရေးထားတဲ့ ဆောင်းပါးအရဆိုရင်
ဟားဗတ်တက္ကသိုလ်၊ စီးပွားရေးကျောင်း (Business school) မှာ ဖြစ်ရပ်လေ့လာချက် (Case
studies) နည်းနဲ့ စာသင်တာ နှစ် ၁၀၀ ကျော်ပြီလို့ ဆိုတယ်။ ၁၉၂၁ ခုနှစ်ကတည်းက စပြီး သုံးခဲ့
တာပါလို့ ဆိုတယ်။ ဟားဗတ်ဆင်း MBA ကျောင်းသား တွေကို ဘယ်ဖြစ်ရပ်က ကျောင်းအတွက် အမှတ်အရဆုံး
ဖြစ်မလဲ ဆိုတော့ Cast studies တွေနဲ့ စဉ်းစားခဲ့ကြ၊ ဆွေးနွေးခဲ့ကြ ရတာပါတဲ့။ သူတို့အတွက်
ကိုယ့်ကိုယ်ကို ယုံကြည်မှုကို တိုးစေတယ်။ ကိုယ့်အမြင် အယူအဆကို သူတပါးလက်ခံလာအောင်
တိုက်တွန်း ပြောဆိုဖို့ စွမ်းရည် တက်လာတယ်လို့ ဆိုကြပါတယ်။ ဒီနည်းအားဖြင့် လက်တွေ့
ဘိဇနက်တွေထဲက ပြဿနာကို သိစေတယ်။ ဆုံးဖြတ်ချက် ချစေနိုင်တယ်။ ပြဿနာ ဝန်းကျင်က အဖွဲ့အစည်းတွေ၊
လုပ်ငန်းတွေ၊ လူမှုရေး နယ်ပယ်တွေကိုပါ အလျှင်အမြန် သုံးသပ် ထည့်စဉ်းစားမိ စေတယ်လို့
ဆိုပါတယ်။ သီအိုရီကို ဘယ်လိုသုံးနိုင်မလဲ။ လက်တွေ့ထဲက သီအိုရီ ဘယ်လို ထုတ်ယူနိုင်မလဲဆိုတာကိုပါ
သင်ယူနိုင်တယ်လို့ ဆိုပါတယ်။ Case studies သင်ကြားနည်းက ကျောင်းသားတွေ</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အတွက် meta-skills လို့ သူတို့ခေါ်တဲ့ အရည်အချင်း ၇- ခု ကိုပါ
ဖွံ့ဖြိုးစေတယ်လို့ ဆိုပါတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Meta-skills ၇-ခုကတော့ ၁) ပြင်ဆင်မှု၊ ၂) ကောင်းစွာ ဆုံးဖြတ်နိုင်မှု (Discernment)၊
၃) ကိုယ့်ဖက်လိုက်စိတ် ရှိနေတာကို အသိအမှတ်ပြုခြင်း (Bias Recognition)၊ ၄) ဆင်ခြင်
ဆုံးဖြတ်မှု (judgement)၊ ၅) ပူးပေါင်းဆောင်ရွက်မှု၊ ၆) စပ်စု စူးစမ်းလိုစိတ် နဲ့ ၇)
မိမိကိုယ်ကို ယုံကြည်မှု ရှိစေခြင်းတို့ ဖြစ်ပါတယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">[</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Nohria, Nitin. (Dec
21, 2021).What the Case Study Method Really Teaches. Harvard Business Review.]</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ထိုင်းနိုင်ငံမှာ ကျနော် NIDA တက္ကသိုလ် တက်တော့လည်း အဲဒီကျောင်းမှာ ဟားဗတ်တက္ကသိုလ်
ပုံစံကို အတုယူလို့ ထိုင်း နိုင်ငံ ရေး၊ အုပ်ချုပ်ရေး ဖြစ်ရပ်တွေကို Case studies တွေအဖြစ်
ရေးဖို့ သင်တန်းတွေတောင် ရှိနေတာ သိခဲ့ရတယ်။</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျနော်ရေးချင်တဲ့ Case study (ဖြစ်ရပ်လေ့လာချက်)</b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျနော်ရေးချင်တဲ့ Case study (ဖြစ်ရပ်လေ့လာချက်)
ကတော့ ဦးရဲထွဋ် စာအုပ်ထဲက ပညာရေးကဏ္ဍ ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှုနဲ့ အမျိုးသား ပညာရေးဥပဒေ
ကိစ္စပါပဲ။ ဦးရဲထွဋ် ရေးထားတာ ကိုယ်တိုင်ကတောင် လူတွေကို တွေ့ဆုံမေးမြန်းပြီး အတော့်ကို
ဖက်စုံထောင့်စုံ ဖြစ်အောင် တင်ပြထားတာကို တွေ့ရတယ်။ ဒါပေမယ့် အချို့သော ဇာတ်ကောင်
(Actors) တွေကို စရိုက်ပိုပြီ ပြင်အောင် ဖော်ပြနိုင်ရင်တော့ အတော့်ကို ဖတ်လို့ ကောင်းမယ့်
Case study တခု ဖြစ်မယ်လို့ ထင်မြင်မိတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျနော်တို့ သိရသလောက်ကလည်း ဦးသိန်းစိန်အစိုးရ ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှုတွေက
ကနဦးပိုင်းမှာ အတော်လေး ထောက်ခံမှုရ တယ်။ နိုင်ငံရေး ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှု၊ ငြိမ်းချမ်းရေး
ဆွေးနွေးတာ၊ စီးပွားရေး တံခါးဖွင့်တာတွေ၊ နိုင်ငံတကာ ဆက်ဆံရေးတွေမှာ အတော်လေး အမှတ်ရတယ်။
Quick wins လို့ခေါ်တဲ့ ခပ်မြန်မြန် ရလဒ်ပေါ်နိုင်တဲ့ ကိစ္စမျိုးတွေကိုလည်း ရွေးပြီး
ပြုပြင် ပြောင်းလဲရေး ဆောင်ရွက်ခဲ့ကြတယ်။ ဒါပေမယ့် အချို့ကိစ္စတွေက ရလဒ် ချက်ချင်းမပေါ်ပါဘူး။
ဥပမာ- ငြိမ်းချမ်းရေး ဆွေးနွေးပွဲတွေ လိုမျိုးမှာ ချက်ချင်း အမိန့်ပေးပြီး ရလဒ်ပေါ်အောင်
လုပ်လို့ ရတာမျိုး မဟုတ်ပါဘူး။ အဲဒီတော့ ကျန်းမာရေး မှာ ဝန်ကြီး အပြောင်းအလဲ ဖြစ်တယ်။
ပညာရေးမှာလည်း ဝန်ကြီးအသစ်တက်တယ်။ ဒီ အခြေအနေကို အခွင့်ကောင်းယူလို့ ပညာရေး- ကျန်းမာရေးကဏ္ဍတွေကို
ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှု လုပ်ဖို့ သမ္မတရုံးဝန်ကြီး (၅) ဦးတင်နိုင်သိန်း ကို တာဝန်ပေးလိုက်
တယ်လို့ သိခဲ့ရတယ်။ ဒီနောက်တော့ အမျိုးသား ပညာရေးဥပဒေကို တွန်းဖို့ ဖြစ်လာတယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အပြိုင် အမျိုးသား ပညာရေး ဥပဒေကြမ်း ၃-ခု</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီဖြစ်ရပ်ကို ပြောမယ်ဆိုရင် အဲဒီ ဦးသိန်းစိန် အစိုးရကာလမှာ
အပြိုင် အမျိုးသား ပညာရေး ဥပဒေကြမ်း ၃-ခု ရှိနေတာကို ဖော်ပြရလိမ့်မယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁။ ပညာရေး ဝန်ကြီးဌာနမူ နဲ့ EPIC</span></b></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပညာရေး ဝန်ကြီးဌာနက ၂၀၁၂ လောက် ကတည်းက
သူတို့ဘာသာ နိုင်ငံတကာ အဖွဲ့အစည်းတွေ အကူအညီနဲ့ ပညာရေး ကဏ္ဍ ကျယ်ကျယ်ပြန့်ပြန့်
ပြန်လည်သုံးသပ်တဲ့ လုပ်ငန်းတွေ လုပ်ခဲ့ကြတယ်။ </span><span lang="MY" style="color: #2b2b2b; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">ဘက်စုံလွှမ်းခြုံသော
ပညာရေးကဏ္ဍ လေ့လာ သုံးသပ်ရေး လုပ်င</span><span style="color: #2b2b2b; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt; text-transform: uppercase;">န်း (</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Comprehensive Education
Sector Review (CESR)) လို့ခေါ်တယ်။ တွေ့ရှိချက်- အကြံပြုချက်တွေ ကို ၂၀၁၃ ခုနှစ်
အစောပိုင်းမှာ ထုတ်ပြန်ခဲ့တယ်။ ပညာရေးစနစ် ပြုပြင်ပြောင်းလဲရေး ညီလာခံကို
နေပြည်တော်မှာ ၂၀၁၃ အောက်တိုဘာလ ၇ ရက်မှာ လုပ်တယ်။ အမျိုးသား ပညာရေးမူဝါဒ နဲ့
အမျိုးသား ပညာရေးဥပဒေ (မူကြမ်း) ရေးဆွဲဖို့ ကော်မီတီ တရပ် ဖွဲ့ခဲ့တယ်။ အဖွဲ့ဝင် ၂၇
ဦးပါတဲ့ ပညာရေးမြှင့်တင်ရေး နဲ့ အကောင်အထည်ဖော် ဆောင်ရွက်ရေး ကော်မီတီ (Education
Promotion and Implementation Committee (EPIC)) ဖွဲ့တယ်။ EPIC မှာ
ဝန်ထမ်းတွေပါတဲ့ အထူးလုပ်ငန်း အဖွဲ့၊ ပညာရှင်/ ကျွမ်းကျင်သူများအဖွဲ့၊ အကြံပေးအဖွဲ့တွေ
ရှိကြတယ်။</span></p>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt; font-weight: normal;">EPIC ဥက္ကဋ္ဌ ဦးတင်နိုင်သိန်းက
ပြည်သူလူထုတွေ အကြံပြုချက်ကို ဖိတ်ခေါ်တယ်။ EPIC က တနှစ်ပတ်လုံး ပညာရေးလောက
သားတွေနဲ့ ဖိတ်ခေါ်၊ တွေ့ဆုံတယ်။ အချက်အလက် စုဆောင်းတယ်။ အထူးလုပ်ငန်း
အဖွဲ့တခုချင်းကလည်း လူတွေနဲ့ တွေ့တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ-၂၁၅)<o:p></o:p></span></h1>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt; font-weight: normal;"> </span></h1>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၂။ လွှတ်တော်မူ <o:p></o:p></span></h1><div><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><br /></span></div>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt; font-weight: normal;">အမျိုးသားအဆင့် ပညာရေးညီလာခံကို ၂၀၁၃၊ မတ်လ
၅-၇ မှာ ကျင်းပတယ်။ [ဒီညီလာခံနဲ့ ပတ်သက်တဲ့ ပြဿနာတွေကို နောက်မှ ရေးပါ့မယ်။]
ဒီညီလာခံက အမျိုးသား ပညာရေးမူဝါဒကို အတည်ပြုတယ်။ ပြည်သူ့လွှတ်တော်
ပညာရေးမူကြမ်းကော်မီတီ ကလည်း အမျိုးသား ပညာရေးဥပဒေမူကြမ်းတခုကို ရေးနေတာရှိတယ်။
အရင် ပညာရေးဝန်ကြီး (ဟောင်း) ဒေါ်တာချမ်းငြိမ်း က ဦးဆောင်တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ-၂၁၇၊ ၂၂၀)<o:p></o:p></span></h1>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></h1>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၃။ ပညာရေးစနစ် ပြုပြင်ပြောင်းလဲရေး နိုင်ငံလုံးဆိုင်ရာ
ကွန်ရက် (NNER) မူ<o:p></o:p></span></h1>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></h1>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt; font-weight: normal;">တပြိုင်ထဲမှာ NNER ကလည်း ပညာရေးမူတခု
ပြုစုနေတယ်။ ဆွေးနွေးပွဲတွေ ဆက်တိုက်ကျင်းပနေတယ်။ ၂၀၁၂ အောက်တို ဘာလကနေ ၂၀၁၃
မေလအတွင်း တပြည်လုံးမှာ ပညာရေးဆွေးနွေးပွဲ ၂၅ ကြိမ် လုပ်ခဲ့တယ်။ ပြည်သူလူထု
အဖွဲ့အစည်းတွေ ဆီကနေ အကြံပြုချက်တွေ ရယူခဲ့တယ်။ ၂၀၁၃ ဇွန် ၈-၉ မှာ ရန်ကုန်မှာ
အမျိုးသား ပညာရေးညီလာခံ ကျင်းပတော့ ပြည်နယ် တိုင်းတွေက ကိုယ်စားလှယ် ၁,၂၇၄ ဦး
တက်ရောက်ခဲ့တယ်။ ပညာရေးကဏ္ဍ ၁၃ ခုအတွက် ပညာရေးမူဝါဒတွေကို အတည်ပြု ကြတယ်။ ၂၀၁၃
ခုနှစ် ဇူလိုင်မှာ ဦးစိုးသိန်း၊ ဦးအောင်မင်းတို့ ကူညီဆောင်ရွက်ပေးလို့ သမ္မတ
ဦးသိန်းစိန်နဲ့ တွေ့ခွင့်ရ၊ တင်ပြခွင့်ရတယ်။ ဦးတင်နိုင်သိန်း၊ ပညာရေးဝန်ကြီး
ဒေါက်တာမြအေးလည်း တက်တယ်။ သမ္မတ ဦးသိန်းစိန်က NNER စာတမ်းကို ဖတ်ရှုပြီး၊
ဝေဖန်အကြံပြုချက်တွေကို လက်ခံတယ်၊ ပညာရေးဝန်ကြီးဌာနနဲ့ ပူးပေါင်းညှိနှိုင်းပါ။
လွှတ်တော်ကို တင်ပါလို့ ဆိုခဲ့တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ-၂၁၆၊ ၂၁၇) ဒေါ်အောင်ဆန်းစုကြည်
စီစဉ်ပေးမှုနဲ့ ပြည်သူ့ လွှတ်တော် ပညာရေးမြှင့်တင်မှု ကော်မီတီနဲ့ ၂၀၁၃
နိုဝင်ဘာလမှာ တွေ့တယ်။ ဒေါ်စုနဲ့ ဦးရွှေမန်းတို့က အဖွင့်အမှာစကားပဲ ပြောပြီး
ဆက်နားမထောင်ဘူး၊ ထွက်သွားကြတယ်။ ကော်မီတီ ဥက္ကဋ္ဌ ဒေါက်တာချမ်းငြိမ်းက NNER
အကြံပြုချက်တွေက ကောင်းသော်လည်း၊ အကောင်း လွန်နေကြောင်း ဆိုတယ်။ NNER
ဒေါက်တာသိန်းလွင်ကတော့ ဒေါက်တာချမ်းငြိမ်း ပြောဆိုတာဟာ သာမာန်သဘော ပြောတာလား၊
လက်ရှိအချိန်မှာ အကောင်အထည် ဖော်ဖို့ မဖြစ်နိုင်လို့ ဆိုလိုတာလား မသဲကွဲဘူးလို့
ပြောခဲ့တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ-၂၁၇) <o:p></o:p></span></h1>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt; font-weight: normal;"> </span></h1>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt; font-weight: normal;">ဒီ မူ ၃-ခုကို ဘယ်လိုညှိနှိုင်း
ပေါင်းစပ်ကြမလဲ ဆိုတာ စဉ်းစားစရာ ရှိလာပါတယ်။ <o:p></o:p></span></h1>
<h1 style="margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt; font-weight: normal;"> <o:p></o:p></span></h1>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">တကယ် Case study ရေးဖြစ်ရင်တော့ စီကာပတ်ကုန်း ရေးဖြစ်မှာပေါ့။
အခုတော့ ရေးချင်တဲ့ကိစ္စတွေကို မျိုးတူစု ပုံချထား သလိုမျိုး လုပ်ကြည့်တာပါ။ ဒီတော့
ဆက်ဆံရေးကိစ္စတွေကလည်း အရေးကြီးမယ်လို့ ထင်တယ်။ ဘယ်သူနဲ့ ဘယ်ဝါနဲ့က ဘယ်လိုသဘောထား ရှိကြလဲ။
ဘယ်သူနဲ့ ဘယ်သူနဲ့က ပြဿနာ ရှိနေလဲဆိုတာမျိုးပါ။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁။ ပညာရေးဝန်ကြီးဌာန နဲ့ NNER</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပညာရေးဝန်ကြီးဌာနက EPIC ဖွဲ့ပြီး တနှစ်ပတ်လုံး ပညာရေးလောကသားတွေနဲ့
တွေ့ဆုံ မေးမြန်း အချက်အလက်တွေ စုဆောင်းနေတယ်။ အထူးလုပ်ငန်းတခုချင်းကလည်း ပညာရှင်၊
နိုင်ငံတကာ ကျွမ်းကျင်သူတွေနဲ့ တွေ့နေတာ ရှိနေတယ်။ အစီရင်ခံစာ၊ အကြံပြုချက်တွေ ပြုစု၊
ဘုတ်အဖွဲ့က လက်ခံရင် EPIC ကို ဆက်လက်တင်ပြတယ်။ ဒါဆိုရင် မေးစရာက EPIC ပုဂ္ဂိုလ်တွေကရော
NNER နဲ့ မတွေ့ကြဘူးလား ဆိုတာပါပဲ။ ဦးအောင်မင်းက ဦးတင်နိုင်သိန်းကို ကျောင်းသားခေါင်းဆောင်
တွေနဲ့ တွေ့ဖို့ တိုက်တွန်းတယ်။ ဒါပေမယ့် ဦးတင်နိုင်သိန်းက ကျောင်းသားခေါင်းဆောင်တွေနဲ့
အစောပိုင်းမှာ တွေ့လိုက်ရင် ပညာရေး ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှုထက်၊ ‘နိုင်ငံရေး’ ဖြစ်သွားမှာကို
စိုးရိမ်တယ်။ နောက်ပိုင်း ပါဝင်ပတ်သက်သူအားလုံး ပါဝင်တဲ့ ညှိနှိုင်းမှုတွေမှသာ ဖိတ်ဖို့
ဆုံးဖြတ်တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၁၅၊ ၂၁၆)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif;"><span style="font-size: 10pt;">၂၀၁၃ ဒီဇင်ဘာလမှာ ပါဝင်သူများအစည်းအဝေး
(</span><span style="font-size: 13.3333px;">stakeholders</span><span style="font-size: 10pt;"> meeting ?) မတိုင်မီ နှစ်ပတ်အလိုမှာ ဦးတင်နိုင်သိန်းက NNER အဖွဲ့ဝင်တွေ၊
ကျောင်းသား-ဆရာ သမဂ္ဂတွေနဲ့ တွေ့တယ်။ အစည်းအဝေး အစီအစဉ်တွေ ရှင်းပြတယ်။ အစည်းအဝေး ပြီးတော့
ကျောင်းသားတွေက ပူးတွဲကြေညာချက်ထုတ်ဖို့ ပြောတယ်။ ဦးတင်နိုင်သိန်းက ငြင်းတယ်။ အရင်ကလည်း
EPIC က အဖွဲ့ပေါင်းစုံနဲ့ တွေ့နေခဲ့တာပဲ။ ပူးတွဲကြေညာချက်ထုတ်တာ တကြိမ်မျှ မရှိခဲ့ဘူးလို့
ပြောတယ်။ ဦးတင်နိုင်သိန်းက ကျောင်းသားတွေဟာ ပညာရေးပြုပြင်ပြောင်းလဲမှု လုပ်ငန်းစဉ်ကို
နိုင်ငံရေးအတွက် သုံးတယ်လို့ အခိုင်အမာ ယူဆသွားတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၁၇၊ ၂၁၈)</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ရန်ကုန်တိုင်း ပါဝင်သူများအဆင့် ဆွေးနွေးပွဲကို
ဒီဇင်ဘာ ၃၁ မှာ ရန်ကုန်တက္ကသိုလ် စိန်ရတုခန်းမမှာ လုပ်တယ်။ ကျင်းပ တော့ ကျောင်းသား-ဆရာသမဂ္ဂ
ကိုယ်စားလှယ်တွေ၊ NNER ခေါင်းဆောင်တွေ တက်ကြတယ်။ ဇန်နဝါရီလ ၆ ရက်မှာတော့ ကိုယ်စားလှယ်
အရေအတွက်၊ အဆင့်နေရာနဲ့ ပတ်သက်လို့ အငြင်းပွားတယ်။ နောက်တော့ ဆွေးနွေးပွဲ ဆက်လက်မတက်
တော့ဘဲ ထွက်ခွာသွားတယ်။ လုပ်ငန်းအစုအဖွဲ့ ကိုယ်စားလှယ်တွေ၊ ပညာရှင်တွေက ကျောင်းသားတွေရဲ့
ယဉ်ကျေးမှု နည်းပါး ရိုင်းပျမှုကို ဗီဒီယိုရိုက်ကူးထားပြီး တိုင်ကြားတယ်။ ဒေါက်တာ ရင်ရင်နွယ်က
ကျောင်းသားသမဂ္ဂတွေကို ဖိတ်ကြား ရပါ့မလားဆိုပြီး ဦးတင်နိုင်သိန်းကို အပြစ်တင်တယ်။ ဒေါက်တာသိန်းလွင်ကတော့
ကျောင်းသားတွေက ငယ်သေးတယ်၊ ပြုမူဆက်ဆံပုံ မသင့်မလျော် ဖြစ်ရတာကို ဝန်ခံပေမယ့်၊ မရင့်ကျက်သေးလို့
ရည်ရွယ်ချက် မရှိဘဲ ဖြစ်ရတာလို့ ကာကွယ်ပြော ဆိုတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၁၈)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">NNER နဲ့ EPIC ကြား သဘောထားကွဲလွဲမှုတွေ ရှိခဲ့တယ်။
NNER ဘက်က မြင်တာက ခုအစည်းအဝေးဟာ EPIC လုပ်ငန်း ကော်မီတီရဲ့ တင်ပြချက် သက်သက်လို့ မြင်တယ်။
သူတို့ကြား ကွဲလွဲမှုတွေက ပညာရေးလွတ်လပ်ခွင့်၊ ကျောင်းသားတွေ တက္ကသိုလ်မှာ စိတ်ကြိုက်ရွေးချယ်
သင်ကြားခွင့်၊ တိုင်းရင်းသား ဘာသာစကား ယဉ်ကျေးမှု ထည့်သွင်း သင်ကြားရေး ကိစ္စ တွေ ဖြစ်တယ်။
ဒေါက်တာသိန်းလွင် ပြောတာက EPIC က သူတို့မူကြမ်းပါ အချက်တွေကို မလျှော့တမ်းခုခံ ကာကွယ်နေ
တယ်။ NNER တင်ပြချက်မှန်သမျှကို ပယ်ချတယ်။ ခု ဆွေးနွေးပွဲ ပုံစံကိုလည်း ဗဟိုဦးစီး ဆွေးနွေးပွဲမျိုးလို့
မြင်တယ်၊ NNER လိုလားတဲ့ အောက်ခြေက ပါဝင်တဲ့ မူဝါဒရေးဆွဲမှု မဟုတ်ဘူးလို့ မြင်တယ်။
(ထွဋ်၊ စာ- ၂၁၈၊ ၂၁၉)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပညာရေးဝန်ကြီးဌာန EPIC ဘက်ကတော့ သူတို့ဟာ လုပ်ငန်းအစု
၁၈ ဖွဲ့နဲ့ လူ ၈,၀၀၀ ကျော် နိုင်ငံရေးသမား၊ ဝန်ထမ်း၊ ကျောင်းသားမိဘ၊ တိုင်းရင်းသား
အဖွဲ့တွေ၊ ပညာရှင်တွေ၊ နိုင်ငံတကာ အဖွဲ့တွေ၊ လူမှုဝန်ထမ်းအဖွဲ့တွေနဲ့ ၂၀၁၃ အောက်တိုဘာကနေ
၂၀၁၄ ဖေဖေါ်ဝါရီ အကြားတွေ့ထားပြီးပြီ။ အချို့ဆွေးနွေးပွဲတွေ ပါဝင်တက်ရောက်သူတွေ ပေါင်းရင်
၅,၆၀၀ လောက်ရှိမယ်လို့ ထုတ်ပြန်ကြေညာခဲ့တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၁၉)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">NNER က သမ္မတ အပါအဝင် အခြားဝန်ကြီးတွေနဲ့ ဆက်ဆံရေးမှာ
အပြန်အလှန် လေးစားဖော်ရွေ ရှိကြတယ်။ ဒါပေမယ့် ပညာရေးက ညွှန်ချုပ် ဦးဇော်ဌေး၊ ဒေါက်တာခိုင်မြဲ၊
ဒေါက်တာ အောင်မင်း၊ ဦးသန်းဦးတို့ကတော့ အဲသလို မဟုတ်ဘူးလို့ ဆိုတယ်။ အမြဲတမ်း NNER အဆိုပြုချက်တွေကို
ဆန့်ကျင်နေကြပြီး လက်တွေ့မကျဘဲ အပျော်တမ်း အဆင့်ပဲ ရှိနေတယ်လို့ စွပ်စွဲကြတယ်။ (ထွဋ်၊
စာ- ၂၁၉) ဒေါ်စုကတော့ EPIC ဟာ အမျိုးသားပညာရေး မူဝါဒအတွက် အောက်ခြေအဆင့် ဆွေးနွေးပွဲ
တွေက အချိန်သက်သက် ဖြုန်းနေတာလို့ မြင်တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၁)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အမျိုးသား ဒီမိုကရေစီအဖွဲ့ချုပ် (NLD) နဲ့ NNER</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အမျိုးသား ဒီမိုကရေစီအဖွဲ့ချုပ် (NLD) နဲ့ NNER
က အစောပိုင်းမှာ နီးစပ်တယ်လို့ ယူဆနိုင်တယ်။ NNER ခေါင်းဆောင်တဦး ဖြစ်တဲ့ ဒေါက်တာသိန်းလွင်က
NLD ဗဟိုကော်မီတီဝင် တဦးဖြစ်သလို၊ NLD ပညာရေးကွန်ရက်အဖွဲ့ကို ဦးဆောင်တာက နောင်သမ္မတဖြစ်လာမယ့်
ဦးထင်ကျော်ရဲ့ ဇနီး ဒေါ်စုစုလွင် ဖြစ်နေတယ်။ NLD က NNER အတွက် လူ၊ အရင်းအမြစ်တွေ ပံ့ပိုး
ပေးထားတယ်လို့ ယူဆနိုင်ပြီး၊ ဒေါက်တာသိန်းလွင်က ဒေါ်စုနဲ့ NLD ဗဟိုအလုပ်အမှုဆောင်တွေကို
ပုံမှန် အစီရင်ခံစာတင်ပြရ တာတွေ ရှိတယ်။ ဒေါ်စုကလည်း NNER ပညာရေးမူဝါဒတွေကို ထောက်ခံအားပေးခဲ့တယ်။
(ထွဋ်၊ စာ- ၂၁၆)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒေါ်စုက NNER အနေနဲ့ ပြည်သူ့လွှတ်တော် ပညာရေးမြှင့်တင်မှုကော်မီတီနဲ့
တွေ့နိုင်ဖို့လည်း စီစဉ်ပေးခဲ့တယ်။ ဒေါက်တာ ချမ်းငြိမ်း ဦးဆောင်တဲ့ ကော်မီတီနဲ့ ဆွေးနွေးတယ်။
ဒါပေမယ့် ဒေါက်တာသိန်းလွင်ကို အစည်းအဝေး ၃ ကြိမ်ဖိတ်ကြားပြီး နောက်တော့ မဖိတ်တော့ဘူး။
ဒေါက်တာချမ်းငြိမ်းက နောက်လုပ်မယ့် အစည်းအဝေးတွေမှာ တက်ဖို့ မလိုတော့ဘူးလို့ ပြောတယ်။
ဒေါ်စုက မသိဘူး။ သူ အကုန်စီစဉ်ထားပေးရက်နဲ့ ဒေါက်တာသိန်းလွင်က လွှတ်တော်ကော်မီတီ အစည်းအဝေး
တွေ ပျက်ကွက်နေတယ်လို့ ယူဆတယ်။ နောက်ပိုင်းမှာ NNER အဖွဲ့ဝင်တွေကို စိတ်ဆိုးမာန်ဆိုး
ပြန်ပြောခဲ့တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၁၇) နောက်ပိုင်းမှာတော့ NNER က လေးပွင့်ဆိုင်ဆွေးနွေးပွဲ
တက်ရောက်တာ [နောက်ပိုင်း ဖော်ပြပါမယ်] အကြောင်းပြုလို့ ဒေါက်တာသိန်းလွင်ကို ဗဟိုကော်မီတီက
ထုတ်ပယ်တယ်။ ပါတီအကျိုးနဲ့ NNER အကျိုးကို မခွဲခြားတတ်သူလို့ မှတ်ချက်ပေး တယ်။ (ထွဋ်၊
စာ- ၂၂၄)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">NNER နဲ့ လွှတ်တော်</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အစောက ဖော်ပြထားသလိုပဲ ပြည်သူ့လွှတ်တော် ပညာရေးမြှင့်တင်မှု
ကော်မီတီ အစည်းအဝေးအချို့ (၃-ကြိမ်) မှာ ဒေါက်တာ သိန်းလွင် တက်ရောက်တယ်။ နောက်ပိုင်း
ဖိတ်ကြားမှု မရှိတော့ဘူး။ အစည်းအဝေး ဆက်မတက်ရောက်တော့တာကို ဒေါ်စုက သူ အကုန်စီစဉ်ထားပေးရက်နဲ့
ဒေါက်တာသိန်းလွင်က လွှတ်တော်ကော်မီတီ အစည်းအဝေးတွေ ပျက်ကွက်နေတယ် လို့ ယူဆတယ်။ စိတ်ဆိုးတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အမျိုးသား ပညာရေးညီလာခံ</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒေသအလိုက် ပါဝင်သင့်သူများအဆင့် ဆွေးနွေးပွဲတွေ
ပြီးပြီ။ အဲသည်တော့ နိုင်ငံအဆင့် အမျိုးသားပညာရေးညီလာခံ (အမျိုး သားအဆင့် နှီးနှောဖလှယ်ပွဲ)
ကို နေပြည်တော်မှာ ၂၀၁၄ ခုနှစ်၊ မတ်လ ၅-၇ မှာ ကျင်းပဖို့ ဖြစ်လာတယ်။ မူလက ဦးတင်နိုင်
သိန်းအနေနဲ့ အမျိုးသားအဆင့် ပညာရေးနှီးနှောဖလှယ်ပွဲကို လူ ၇၀၀ နဲ့ ကျင်းပဖို့ လျာထားတယ်။
တိုင်းဒေသကြီးနဲ့ ပြည်နယ် က ကိုယ်စားလှယ်တွေ၊ အရပ်ဘက်လူမှု အဖွဲ့အစည်းတွေဆီက မတူကွဲပြားတဲ့
အကြံတွေစုံလင်အောင် ရယူလိုလို့ ဒီလို လူ များများ ဖိတ်ကြားဖို့ ဖြစ်တယ်။ ဒီကိစ္စ ဖိတ်ကြားရေး
လွှတ်တော်ကော်မီတီနဲ့ ညှိနှိုင်းဖို့ ဒေါက်တာမျိုးသိန်းကြီး (နောက်ပိုင်း NLD ကာလ ပညာရေးဝန်ကြီး)
ကို တာဝန်ပေးတယ်။ EPIC ကနေ NNER ကို တရားဝင်စာနဲ့ အကြောင်းကြားတယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၀)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီနေရာမှာ မိတ်ဆွေ (လုပ်ဖော်ကိုင်ဖက်) တွေဆီကနေ
ကျနော်သိထားတာ တခု ရှိတယ်။ လူ ၇၀၀ ဖိတ်ကြားမယ်ဆိုတဲ့ နေရာမှာ အစိုးရက ၃၅၀ တာဝန်ယူ၊
လွှတ်တော်က ၃၅၀ တာဝန်ယူဖို့ပဲ။ အစိုးရက ကိုယ်စားလှယ် ၃၅၀ ဆိုတာကလည်း မြန်မာနိုင်ငံမှာ
တက္ကသိုလ်/ကောလိပ် ၁၆၈ ခုရှိတော့ ပါချုပ်တွေချည်း ရွေးဖိတ်တယ်ထားဦး၊ ၁၆၈ ဦး ကုန်ပြီ။
ကျန်အစိုးရ ပညာရေး အရာရှိ၊ အကြံပေးတွေလည်း ရှိနိုင်သေးတယ်။ လွှတ်တော်ဖက်က ဖိတ်ရမယ့်
ကိုတာ ၃၅၀ ဦးမှာတော့ NNER က ကိုယ်စားလှယ်တွေ ထည့်သွင်းဖိတ်ကြားဖို့ပဲ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒေါက်တာမျိုးသိမ်းကြီး (ပညာရေး သုတေသနညွှန်ချုပ်)
က NNER ခေါင်းဆောင် ဒေါက်တာသိန်းလွင်နဲ့ ကြားမှ ဆက်သွယ် ပေးသူကတဆင့် ဆက်သွယ် တွေ့ဆုံတယ်။
မတ် ၅-၆ မှာ </span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">နိုင်ငံအဆင့် အမျိုးသားပညာရေးညီလာခံ
ကျင်းပမယ်။ NNER အနေနဲ့ ကိုယ်စားလှယ် ၁၅၀ ခန့် တက်ရောက်ဖို့ အကြံပြုတယ်။ ပညာရေးဝန်ကြီးဌာနက
ပို့ဆောင်ရေး၊ တည်းခိုရေး၊ အုပ်ချုပ် ရေးတာဝန်ယူ လုပ်ပေးမယ်လို့ ဆိုတယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(ထွဋ်၊ စာ- ၂၁၉) အဲဒီအချိန်မှာ ကျနော့်မိတ်ဆွေ
(လုပ်ဖော်ကိုင်ဖက်) လည်း ဘေးမှာ ရှိနေခဲ့တယ်။ NNER က မတ်လ ၁ ရက်မှာ လုပ်ငန်းကော်မီတီ
အစည်းအဝေးလုပ်ပြီး ပညာရေးညီလာခံတက်ဖို့ ဆုံးဖြတ်တယ်။ ဒေသအသီးသီးက ကွန်ရက်အဖွဲ့ဝင်တွေကို
အကြောင်းကြားတယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒါပေမယ့် မတ်လ ၃ ရက်နေ့မှာ ဒေါက်တာမျိုးသိမ်းကြီးက
NNER ကို တယ်လီဖုန်းဆက်ပြီး ဖိတ်ကြားချက်များကို ပယ်ဖျက်ကြောင်း ပြောတယ်။ ဖိတ်ကြားတယ်လို့
ပြောဆိုချက်တွေက နားလည်မှုလွဲတာသာ ဖြစ်ကြောင်းဆိုတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၁၉) ဒီအချိန်မှာ
NNER ကိုယ်စားလှယ်တွေက ထွက်လာကြတာ လမ်းပေါ်ရောက်နေကြပြီ။ NNER ဖက်က ဒေါသထွက်တယ်။
EPIC ဟာ ပေးထားတဲ့ ကတိတွေကို အကြိမ်ကြိမ်ချိုးဖောက်တယ်၊ ကြိုတင်သဘောတူညီချက်တွေကို
ပယ်ဖျက်တယ်လို့ မြင်တယ်။ မမှန်သတင်းဖြန့်တယ်။ သူတို့ ပညာရေးပြုပြင်ပြောင်းလဲမှုကို
အယုံအကြည်မဲ့လာတယ်လို့ ဆိုတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၁၉)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီလို ဒေါက်တာမျိုးသိမ်းကြီး ဖျက်သိမ်းလိုက်ရတဲ့
နောက်ကွယ်မှာ ဖြစ်ရပ်တခု ရှိတယ်။ ဒေါ်အောင်ဆန်းစုကြည်နဲ့ ဒေါက်တာ ချမ်းငြိမ်းတို့ ဦးတင်နိုင်သိန်းရုံးကို
ရောက်လာပြီး၊ ပညာရေး ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှုအတွက် အုပ်ချုပ်ရေး- ဥပဒေပြုရေးကဏ္ဍတွေ ပူးပေါင်းဆောင်ရွက်ရေး
ကိစ္စတွေ ညှိနှိုင်းခဲ့ကြတယ်။ ဒေါ်စုက နှီးနှောဖလှယ်ပွဲမှာ လူ ၁၅၀ ခန့်သာ အများဆုံး
ပါဝင်စေလို တယ်။ ငွေကုန်တယ်။ လူများ ပွဲမစည်ဖြစ်မယ်လို့ ဆိုတယ်။ ဆွေးနွေးချက်တွေကို
ဦးတင်နိုင်သိန်းက သမ္မတကို ပြန်တင်ပြ တယ်။ သမ္မတက သဘောတူကြောင်း ပြည်ထောင်စုနေ့ ညစာစားပွဲမှာ
ဒေါ်စုကို ပြန်အသိပေးခဲ့တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၀)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အဲဒီမှာ ပြဿနာ စတာပါပဲ။ မတ်လ ၄ ရက်နေ့မှာ ဒေါက်တာသိန်းလွင်က
ပညာရေးဝန်ကြီး ဒေါ်ခင်စန်းရီနဲ့ ဒေါက်တာမျိုး သိမ်းကြီးတို့က NNER ကိုယ်စားလှယ်တွေ
နေပြည်တော်ရောက်ပြီလို့ ဦးတင်နိုင်သိန်းကို သတင်းပို့ကြတယ်။ အဲသည်မှာ ခုံနေရာ ပြန်လည်စီစဉ်ပေးဖို့
စဉ်းစားကြတယ်။ NNER အတွက် ခုံနေရာ ၁၅ ခုပဲ ရတယ်။ အဲဒီမှာ NNER က ညီလာခံ မတက် တော့ဘဲ
ထွက်ခွာသွားကြတော့တယ်။ EPIC ကတော့ ခုပြဿနာဟာ သူတို့နဲ့ မဆိုင်ဘူး။ ဖိတ်ကြားရမယ့် လွှတ်တော်
ကော်မီတီနဲ့ NNER နားလည်မှု လွဲကြတဲ့ပြဿနာပဲလို့ ဆိုတယ်။ ဒေါက်တာသိန်းလွင်ကလည်း လွှတ်တော်ကော်မီတီက
ညီလာခံနဲ့ ပတ်သက်ပြီး သူတို့ကို ဆက်သွယ်တာ တခါမျှ မရှိခဲ့ဘူးလို့ ဆိုတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ-
၂၂၀)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပညာရေးညီလာခံ ရလဒ်</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">NNER မပါတော့တဲ့ အမျိုးသား ပညာရေးညီလာခံကို
၂၀၁၄ မတ် ၅-၇ မှာ လုပ်တယ်။ အမျိုးသားပညာရေး မူဝါဒကို အတည် ပြုတယ်။ နောက်တော့ ပညာရေးဝန်ကြီးဌာနက
အဲဒီမူဝါဒကို အခြေပြုပြီး အမျိုးသားပညာရေး ဥပဒေ မူကြမ်းကို ရေးဆွဲတယ်။ တချိန်တည်းမှာ
ပြည်သူ့လွှတ်တော် ပညာရေးကော်မီတီကလည်း အမျိုးသားပညာရေး ဥပဒေ မူကြမ်းကို သီးခြားရေးဆွဲနေတယ်။
ပညာရေးဝန်ကြီ းဌာန ဥပဒေမူကြမ်းက အခန်း ၁၄ ခန်း၊ ပုဒ်မ ၈၀ ပါဝင်တယ်။ ပြည်သူ့လွှတ်တော်
ဥပဒေမူကြမ်းက အခန်း ၁၄ ခန်း၊ ပုဒ်မ ၇၁ ခု ပါရှိတယ်။ အဲဒီ မူကြမ်း ၂ ခုကိုပေါင်းပြီး
မူကြမ်းတခု ၂၀၁၄ ခုနှစ် မတ်လ ၂၃ ရက်မှာ အတည်ပြုတယ်။ (ပြောရရင် အမျိုးသား ပညာရေးညီလာခံပြီးလို့
နောက် ၂ ပတ်ပဲ)။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(ထွဋ်၊ စာ-
၂၂၀)</span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">NNER နဲ့ ကျောင်းသားတွေကတော့ အစိုးရနဲ့ လွှတ်တော်ဟာ
ဘယ်တော့မှ သူတို့လိုလားချက် ဆန္ဒတွေကို နားထောင်တာ မရှိဘူးလို့ ထုတ်ဖော်ပြောလာတယ်။
ထွက်ပေါ်လာတဲ့ အမျိုးသားပညာရေး ဥပဒေကြမ်းကို သဘောမတူဘူး။ သူတို့တောင်းဆို ချက်တွေ ရရှိတဲ့အထိ
ဆန့်ကျင်တဲ့လှုပ်ရှားမှုများကို ငြိမ်းချမ်းစွာ ဆောင်ရွက်သွားမယ်လို့ ထုတ်ပြန်ကြေညာတယ်။
(မတ် ၂၇၊ ၂၀၁၄ NNER ထုတ်ပြန်ကြေညာချက်) </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၁)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အမျိုးသား ပညာရေးဥပဒေ (၂၀၁၄)</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အမျိုးသား ပညာရေးဥပဒေ (မူကြမ်း) အမျိုးသားလွှတ်တော်
(အထက်လွှတ်တော်) ရောက်လာတော့ သူတို့က NNER ကို မေလ ၃၀ ရက်နေ့မှာ ဖိတ်ကြားဆွေးနွေးတယ်။
ဒါပေမယ့် သဘောတူညီမှု မရဘူး။ အထူးသဖြင့် တက္ကသိုလ်တွေရဲ့ ပညာရေး နဲ့ အုပ်ချုပ်ရေး လွတ်လပ်ခွင့်၊
ကျောင်းသားသမဂ္ဂများ၊ တက္ကသိုလ်ဝင်ခွင့် စနစ်၊ တိုင်းရင်းသား ဘာသာစကားနဲ့ ယဉ်ကျေးမှု
တွေကို ပညာရေးမှာ ထည့်သွင်းသင်ကြားရေးကိစ္စတွေမှာ သဘောကွဲကြတယ်။ ဒီအချိန်မှာ ကျောင်းသားဆန္ဒပြပွဲငယ်တွေ
စတင်လာပြီ။ NNER က သူတို့အကြံပြုချက်တွေကို လွှတ်တော် နှစ်ရပ်လုံးကို ပေးပို့တယ်။ ပယ်ချခံရတယ်။
(ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၁) <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အမျိုးသား ပညာရေးဥပဒေ (မူကြမ်း) ကို ပြည်သူ့လွှတ်တော်
ပြင်ဆင်ချက်တွေနဲ့ အတည်ပြုတယ်။ ပြည်ထောင်စုလွှတ်တော် (လွှတ်တော် နှစ်ရပ်ပေါင်း) က ဆွေးနွေးပြီး
နောက်ဆုံးမူကြမ်းကို စက်တင်ဘာ ၃၀ မှာ အတည်ပြုတယ်။ ဒီအခါမှာဝန်ကြီးဌာန က မူလ ရေးဆွဲထားတဲ့မူနဲ့
အတော်ကွာခြားသွားပြီလို့ ဆိုတယ်။ ဝန်ကြီးဌာနက အောက်ခြေမှာ လုပ်ခဲ့တဲ့ဆွေးနွေး အကြံပြု
ချက်တွေ၊ အမျိုးသား ပညာရေးညီလာခံမှာ ဆွေးနွေးအကြံပြုချက်တွေထဲက ၅၆% ပဲ ဥပဒေမှာ ကျန်ခဲ့တယ်။
ကျန် ၄၆% က လွှတ်တော်က ပြင်ဆင်၊ ပယ်ဖျက်၊ ဖြည့်စွက်လိုက်တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၁)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျောင်းသားဆန္ဒပြပွဲများ</span></b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျောင်းသားတွေက အမျိုးသားပညာရေး ဥပဒေဆန့်ကျင်ရေးလှုပ်ရှားမှုတွေကို
နိုဝင်ဘာလဆန်းပိုင်းမှာ စလာတယ်။ နိုဝင် ဘာ ၁၂-၁၃ မှာ ရန်ကုန်မှာအစည်းအဝေးလုပ်တယ်။ တက္ကသိုလ်အသီးသီးက
လူ ၅၀၀ လောက်တက်တယ်။ အဖွဲ့ဝင် ၁၅ ဦးပါ ဝင်တဲ့ ဒီမိုကရေစီပညာရေး လှုပ်ရှားမှု ဦးဆောင်ကော်မီတီကို
ဖွဲ့တယ်။ Action Committee for Democracy Education (ACED) လို့ခေါ်တယ်။ သူတို့က ပညာရေးဥပဒေကို
ပြန်လည် ပြင်ဆင်ပေးဖို့ တောင်းဆိုတယ်။ ရက် ၆၀ အတွင်း အစိုးရဖက်က ပြန်ကြားမှု မရှိပါရင်
တနိုင်ငံလုံး အတိုင်းအတာနဲ့ ဆန္ဒပြပွဲတွေ ဆင်နွှဲတောင်းဆိုမယ်လို့ ဆိုတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ-
၂၂၂)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၅ ဦး ကော်မီတီမှာ ဗကသ (ဗမာနိုင်ငံလုံးဆိုင်ရာ ကျောင်းသားသမဂ္ဂ)
ဖက်က</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁။ ကိုအောင်မှိုင်းဆန်း<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၂။ မဖြိုးဖြိုးအောင်<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၃။ ကိုနန္ဒစစ်အောင်<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၄။ ကိုမင်းသွေးသစ်<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၅။ ကိုအောင်နေပိုင်<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၆။ ကိုစိုးလှိုင်<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">တကသ ဖက်က<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၇။ ကိုမင်းလွင်ဦး<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၈။ ကိုဇေယျာလွင်<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၉။ ကိုနန်းလင်း<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၀။ ကိုရဲဇာနည်ထွန်း<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၁။ ကိုပိုင်ရဲသူ<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၂။ ကိုဝေမိုးနိုင် တို့ ပါတယ်။<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">မြေလတ်ဒေသ ကျောင်းသားသမဂ္ဂအဖွဲ့တွေထဲက <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၃။ ကိုသန့်ဇင်ထွန်း<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၄။ ကိုပြည့်ဖြိုးကျော်<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၅။ ကိုချစ်ဝင်းမောင်တို့ ပါဝင်ကြတယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">နိုဝင်ဘာ ၁၅ ရက်နေ့မှာ ကျောင်းသားတွေက အရင်သမဂ္ဂ
အဆောက်အဦ နေရာမှာ အတင်းဝင်ပြီး ဆန္ဒပြမိန့်ခွန်းတွေ ပြောကြတယ်။ နိုဝင်ဘာ ၁၆ မှာ ရွှေတိဂုံဘုရားကို
ချီတက် အမျိုးသားနေ့ အထိမ်းအမှတ်ကျောက်တိုင်မှာ ‘အမျိုးသားနေ့’ ဆိုပြီး ကျင်းပတယ်။
အဲဒီနေ့မှာပဲ ပညာရေးညွှန်ချုပ် ဦးဇော်ဌေးက ကျောင်းသားတွေနဲ့ ညှိနှိုင်းပေမယ့် အဖြေမရဘူး။
ကျောင်းသားတွေက ရန်ကုန်တိုင်း အစိုးရအဖွဲ့ရုံး ရုံးဝင်ပေါက်ရှေ့ ချီတက်ပြီး ဆန္ဒပြကြတယ်။
(ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၂)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ရက် ၆၀ ပြည့်သွားတယ်။ အစိုးရဖက်က မတုံ့ပြန်ဘူး။
အစိုးရဖက်မှာလည်း သဘောထား ကွဲနေတယ် ယူဆလို့ ရတယ်။ ဦးတင်နိုင်သိန်းတို့ဖက်က အတည်ပြုထားတဲ့
ဥပဒေကို ပြန်ပြင်ဖို့ ပြည်ထောင်စု လွှတ်တော်ကသာ ဆောင်ရွက်နိုင်မယ်လို့ မြင်တယ်။ ဦးအောင်မင်းကတော့
‘နိုင်ငံရေး’လို့ မြင်တယ်။ ညှိစေချင်တယ်။ ပြည်ထဲရေးဝန်ကြီး ဗိုလ်ချုပ်ကိုကိုကတော့ အရေးယူသင့်တယ်လို့
မြင်တယ်။ သမ္မတက အမြင်မတူတဲ့ လုံးဝဆန့်ကျင်နေတဲ့ သဘောထားတွေအကြား ချောင်ပိတ်မိ နေတယ်။
(ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၂)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျောင်းသားတွေက ရက် ၆၀ ပြည့်သွားတော့ AECD က တနိုင်ငံလုံး
ဆန္ဒပြတော့မယ်လို့ ကြေညာတယ်။ အဲဒါနဲ့ သမ္မတ ဦးသိန်းစိန်က လွှတ်တော်ဥက္ကဋ္ဌ ဦးရွှေမန်းဆီကို
ပြန်စဉ်းစား သုံးသပ်ဖို့ ဇန်နဝါရီလ ၁၇ ရက်နေ့မှာ စာပို့တယ်။ ဦးရွှေမန်းက ပညာရေး ဝန်ကြီးဌာနဖက်က
ပြင်ဆင်ချက်ကို စာရေးပို့ဖို့၊ လွှတ်တော်ဖက်က စပြီး ပြင်ဆင်မှာ မဟုတ်ဘူးလို့ အကြောင်းကြား
တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၃) ဇန်နဝါရီလ ၂၀ ရက်နေ့မှာ ကျောင်းသားသပိတ်အဖွဲ့တွေက မန္တလေးက စလို့
ထွက်ခွာတယ်။ ဇန်နဝါရီလ ၂၄ ရက်မှာ AECD က ကြေညာချက် ထုတ်ပြန်ရာမှာ တောင်းဆိုချက် ၁၁
ချက် ပါဝင်တယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁။ ပညာရေး မူဝါဒ နဲ့ ဥပဒေများ၊ နည်းဉပဒေများနှင့်
အခြားဆက်စပ်နေသော ဥပဒေများ ရေးဆွဲရာတွင် ကျောင်းသားများနှင့် ဆရာများ ပါဝင်ခွင့်ရရေး။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၂။ ကျောင်းသားသမဂ္ဂ နှင့် ဆရာသမဂ္ဂတို့အား လွတ်လပ်စွာ
ဖွဲ့စည်းခွင့်ရရှိရေး နှင့် သမဂ္ဂများ တည်ရှိမှုကို တရားဝင် အသိအမှတ် ပြုရေး။<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၃။ အမျိုးသား ပညာရေးကော်မရှင် နှင့် တက္ကသိုလ်များ
ပူးပေါင်းဆောင်ရွက်ရေး ကော်မီတီတို့ကို အတည်ပြုထားသည့် အမျိုးသား ပညာရေး ဥပဒေအတိုင်း
ဖွဲ့စည်းပေးရေး။<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၄။ တိုင်းဒေသကြီး နှင့် ပြည်နယ်တခုချင်းစီ၏ ပညာရေးကိစ္စများနှင့်
ပတ်သက်ပြီး ကိုယ်ပိုင်ပြဌာန်းခွင့် နှင့် ကိုယ်ပိုင် စီမံ ခန့်ခွဲ ခွင့် ပေးအပ်ပေးရေး။<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၅။ လက်ရှိစာမေးပွဲ စနစ်များနှင့် တက္ကသိုလ် ဝင်ခွင့်
စာမေးပွဲစနစ်များကို ပြုပြင် မွမ်းမံပေးရေး။<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၆။ သင်ကြားမှုစနစ်ကို ကျောင်းသားများ လွတ်လပ်စွာ
တွေးခေါ်မှုနှင့် ကိုယ်တိုင် လေ့လာသင်ယူမှုကို အားပေးသည့်စနစ် အဖြစ် ပြုပြင်ပြောင်းလဲပေးရေး။
<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၇။ တိုင်းရင်းသားလူမျိုးများအတွက် သူတို့၏ ကိုယ်ပိုင်ဘာသာစကားဖြင့်
သင်ကြားနိုင်သည့် ဘာသာစုံ ပညာရေးနှင့် တိုင်းရင်း သား ဘာသာစကားများကို လွတ်လပ်စွာ အသုံးပြုနိုင်ရေးတို့ကို
အမျိုးသား ပညာရေးဥပဒေတွင် ထည့်သွင်း ပြဌာန်းပေးရေး။<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၈။ မသန်စွမ်းသည့် ကလေးငယ်များ အပါအဝင် ကလေးများအားလုံး
သင်ကြားနိုင်သည့် ပညာရေး ဖြစ်ရေး။<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၉။ ကျောင်းသားများ ဆူပူမှုကြောင့် ကျောင်းထုတ်ခံရသည့်
ကျောင်းသားများအား ပြန်လည် လက်ခံပေးရေး။<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၀။ ပညာရေးအတွက် နိုင်ငံတော်ဘဏ္ဍာငွေ၏ ၂၀ ရာခိုင်နှုန်းကို
ခွဲဝေသတ်မှတ်ပေးရေး။<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၁။ အခမဲ့ မသင်မနေရ ပညာရေးစနစ်ကို မူလတန်းအစား အလယ်တန်းအထိ
တိုးမြှင့် သတ်မှတ်ပေးရေး… တို့ ပါဝင်ပါတယ်။ (AECD ထုတ်ပြန်ချက်၊ ဇန် ၂၄၊ ၂၀၁၅? ဦးရဲထွဋ်စာအုပ်မှာ
၂၀၁၇ ဖြစ်နေတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၃၊ ၂၂၄)<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #333333; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #333333; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;">ဆန္ဒပြ သပိတ်စစ်ကြောင်းက မန္တလေးက စထွက်တယ်။ လူနည်းတယ်။
ဦးရဲထွဋ်စာအုပ်မှာ ၆၀ လောက်နဲ့ စတယ်လို့ ဆို တယ်။ <span lang="MY">လမ်းခရီးတလျှောက်မှာ
အာဏာပိုင်တွေရဲ့ ပုံစံမျိုးစုံနဲ့ ဖိအားပေးတားဆီးတာ ခံရသလို ဒေသခံတွေကတော့ ကြိုဆို
ထောက်ခံမှုတွေ ပေးခဲ့ကြပါတယ်။ </span>အစိုးရက ‘ဝန်းရံသူ’ အမည်တပ်ပြီး
အချို့သူတွေပါ အရေးယူနေလို့ ‘ဝန်းရံသူ’ ဆိုတဲ့ စကားရပ်က ခေတ်စားလာတယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #333333; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #333333; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;">ကျောင်းသားဆန္ဒပြ စစ်ကြောင်းကို တောင်သာမှာ ရဲတပ်ဖွဲ့က
ပိတ်ဆို့ထားတဲ့ အချိန် ဇန်နဝါရီလ ၂၇ ရက်၊ ၂၀၁၅ ခုနှစ်မှာ ဝန်ကြီးဦးအောင် မင်းကို
ကျောင်းသားတွေနဲ့ တွေ့ခွင့်ပြုတယ်။ သမ္မတဦးသိန်းစိန်ကတော့ အခုဆန္ဒပြပွဲတွေဟာ
နိုင်ငံရေး တိုက်ကွက်တွေလို့ သိနေတယ်။ ဒါပေမယ့် ကျောင်းသားဆန္ဒပြပွဲတွေကို
အင်အားသုံး အကြမ်းဖက်သူနောက်တဦးလို့ တိုင်းပြည်က သတိရနေတာမျိုး မလိုချင်ဘူး။
ဇန်နဝါရီလ ၂၈ ရက်နေ့ နေပြည်တော်မှာ ကျောင်းသားခေါင်းဆောင် ၁၀ ဦးနဲ့
ဦးအောင်မင်းတွေ့တယ်။ အစိုးရ၊ လွှတ်တော်၊ NNER နဲ့ ACDE လေးပွင့်ဆိုင်
ဆွေးနွေးပွဲကို ရန်ကုန်မှာ ကျင်းပဖို့ သဘောတူညီ မှု ရတယ်။ ကျောင်းသား တွေဖက်ကလည်း
ဆွေးနွေးပွဲစတင်တဲ့အခါ သူတို့ချီတက်မှု သပိတ်ရပ်ထားဖို့ သဘောတူတယ်။ ကျောင်းသားတွေ
ACDE ဖက်က မီဒီယာများ လွတ်လပ်စွာ သတင်းယူနိုင်ရေး အပါအဝင် ကြိုတင်တောင်းဆိုချက်တွေ
လုပ်တယ်။ ဦးအောင်မင်းက တောင်းဆိုချက် အားလုံးကို သဘောတူတယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၄)<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လေးပွင့်ဆိုင် ဆွေးနွေးပွဲ<o:p></o:p></span></b></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></b></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒေါ်အောင်ဆန်းစုကြည်က ဒေါက်တာသိန်းလွင်ကို NNER ကို
ကိုယ်စားပြုလို့ လေးပွင့်ဆိုင် ဆွေးနွေးပွဲ မတက်ဖို့ တားတယ်။ </span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">NNER </span><span lang="MY" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကွန်ရက်ကို
ကိုယ်စားပြုတဲ့ကိုယ်စားလှယ် ၂၀ တက်ရောက်ဖို့ အစိုးရက ဖိတ်ကြားတယ်။ အစည်းအဝေးကျင်းပ</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဖို့ <span lang="MY"> </span>နှစ်<span lang="MY">ရက်အလိုမှာ </span></span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">NLD </span><span lang="MY" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဗဟိုအလုပ်အမှုဆောင်အဖွဲ့ဝင်
ဒေါက်တာအောင်မိုးညိုက</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> ဒေါက်တာသိန်းလွင်ကို <span lang="MY">တွေ့ဆုံပြီး လေးပွင့် ဆိုင် အစည်းအဝေးကိုမတက်ဖို့ ပြောတယ်။ </span>“<span lang="MY">အစ်မက မတက်စေချင်ဘူးလို့ ဆိုပါတယ်။</span>” ဒေါက်တာသိန်းလွင် ယူဆတာက <span lang="MY">လေးပွင့်ဆိုင်ကို လိုက်မသွားခဲ့</span>ရင် <span lang="MY">ကျောင်းသားတွေဖက်က
အားနည်းသွားနိုင်တယ်။ </span>“<span lang="MY">အင်အားကြီးသူနဲ့အင်အားနည်းသူ
ရွေးချယ်စရာရှိရင် အင်အားနည်းတဲ့လူတွေဘက်က ကျွန်တော်ရပ်တည်လေ့ရှိပါတယ်။ နောက်တနေ့
လေးပွင့်ဆိုင်အစည်း အဝေးကို ကျွန်တော်တက်ရောက်ပါတယ်။</span>” လို့ နောက်ပိုင်းမှာ
သူ့ဖေ့ဘုတ်စာမျက်နှာမှာ ဒေါက်တာသိန်းလွင်က ပြန်ရေး ခဲ့တယ်။ <i>[Dr. သိန်းလွင် Facebook,
အောက်တိုဘာ ၁၀၊ ၂၀၂၀ ခုနှစ်။ <span lang="MY">မိတ်ဆွေ သူငယ်ချင်းများအတွက် ရေးသောစာ
အပိုင်း (၁၆)</span>] </i>ဒီနောက်ပိုင်းတော့ ဒေါက်တာသိန်းလွင်ကို NLD ပါတီက
ထုတ်ပယ်တာ ခံရတယ်။ အကြောင်းပြချက်က ပါတီအကျိုး နဲ့ NNER အကျိုး မဝေခွဲတတ်သူလို့
ဆိုတယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၁ ရက်နေ့ လေးပွင့်ဆိုင်
ဆွေးနွေးပွဲလုပ်တော့ ကျောင်းသားတွေက မီဒီယာကို ကောင်းကောင်း အသုံးချတယ်။ ကျောင်းသား
၅၀ ခန့်တက်ပြီး သူတို့စကားပြောရင် ကျန်သူတွေက လက်ခုပ်တီးတာ၊ အားပေးတာ၊
ကြွေးကြော်သံတိုင်တာ တွေ လုပ်ကြတယ်။ တိုင်းရင်းသားလက်နက်ကိုင်တွေနဲ့
ဆွေးနွေးပွဲတွေကို အောင်အောင်မြင်မြင် စီမံနိုင်တဲ့ ဦးအောင်မင်း
ကျောင်းသားတွေနဲ့မှ အခက်တွေ့ရတယ်။ တိုင်းရင်းသားတွေက သူတို့ဘာလိုချင်တာ သိတယ်။
စုစည်းမှုရှိတယ်။ ကျောင်းသား တွေက တယောက်တပေါက်လို ဖြစ်နေတယ်။ လုပ်ပိုင်ခွင့်၊
တောင်းဆိုချက်တွေ ရှင်းမနေဘူး။ ဆွေးနွေးပွဲသဘောတူညီရင် လည်း သပိတ်ရပ်တန့်ပါမယ်လို့
ဘယ်သူကမှ အာမမခံနိုင်ဘူး။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(ထွဋ်၊
စာ- ၂၂၄၊ ၂၂၅) <o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဆွေးနွေးပွဲကို ရပ်လိုက်ပြီး နေပြည်တော်မှာ
ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၃ ရက်နေ့မှာ ဆက်ဖို့လုပ်တယ်။ ဦးအောင်မင်းက စည်ပင်ရိပ်သာ မှာ
တည်းခိုရေး စီစဉ်ပေးမယ်လို့ ပြောတယ်။ ဒါပေမယ့် နေပြည်တော် မြို့တော်ဝန်နဲ့
သမ္မတရုံးဝန်ကြီးတဦးဖြစ်တဲ့ ဦးသိန်းညွန့်က သူ့ခွင့်ပြုချက်မရဘဲ ဘယ်သူကမှ
စည်ပင်ရိပ်သာမှာ တည်းခိုခွင့်မပြုဖို့ တင်းတင်းကျပ်ကျပ် အမိန့်ထုတ်တယ်။ သူက
နဂိုကတည်းက အရပ်ဘက်အဖွဲ့အစည်းတွေနဲ့ တက်ကြွလှုပ်ရှားသူတွေကို သံသယ ရှိနေတတ်သူ။
ဦးအောင်မင်းက လည်း ဦးသိန်းညွန့်နဲ့ ကြိုတင်ညှိနှိုင်းထားတာ မရှိဘူး။ ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၂
ရက်နေ့ ကျောင်းသား၊ NNER အဖွဲ့တွေ ရောက်လာ တော့ တည်းခိုခွင့်မရကြဘူး။
ကားတွေထဲမှာပဲ ဖြစ်သလို အိပ်ကြရတယ်။ တမင်အနှောက်အယှက်ပေးတာလို့ ထင်တယ်။ (ထွဋ်၊ စာ-
၂၂၅)<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၃ ရက်နေ့ ဆွေးနွေးပွဲစတော့
ကျောင်းသားတွေက ပိုတင်းမာလာတယ်။ အဖွဲ့စုံ ကိုယ်စားလှယ် ၁၅ ဦးအစား ၄၅ ဦး
တက်ဖို့တောင်းတယ်။ ညှိနှိုင်းမှုတွေ ဆက်လုပ်ဖို့ ဆွေးနွေးပွဲကို ဖေဖေါ်ဝါရီ ၁၂ ကို
ရွှေ့လိုက်တယ်။ ကျောင်းသားတွေက ဆန္ဒပြပွဲတွေ ဆက်လုပ်မယ်။ ရန်ကုန်အထိ ချီတက်မယ်လို့
ဆုံးဖြတ်လိုက်တယ်။ သမ္မတကလည်း ဦးအောင်မင်းက ဆန္ဒပြ သပိတ်တွေကို တားဆီးဖို့
မဆောင်ရွက်နိုင်ဘူး။ စေ့စပ်ဆွေးနွေးရေး နည်းလမ်းအပေါ်မှာ အယုံအကြည်မရှိတော့ဘူး။ (ထွဋ်၊
စာ- ၂၂၅)<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၅ ရက်နေ့မှာတော့ အစိုးရက
လွှတ်တော်နဲ့အတူ အမျိုးသားပညာရေး ဥပဒေကို ပြန်လည်ပြင်ဆင်မယ်လို့ ကြေညာတယ်။
ဒီကြေညာချက်မှာ ကျောင်းသားဆန္ဒပြပွဲတွေဟာ ဉပဒေနဲ့ မညီကြောင်း၊ နိုင်ငံရေး ပယောဂတွေ
ပါဝင်လာပြီ။ မိဘတွေက ကျောင်းသားတွေကို ပြန်ခေါ်ကြပါ တိုက်တွန်းတယ်။ ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၉
ရက်နေ့မှာ ကြေညာချက် ထပ်ထုတ်တယ်။ ဇန်နဝါရီ ၂၈ ရက်က သဘောတူထားတဲ့အတိုင်း
ဆန္ဒပြသပိတ်တွေ ရပ်တန့်ဖို့ သတိပေးတယ်။ ပညာရေးဥပဒေဟာ လွှတ်တော်က စခဲ့တာ ဖြစ်ပေမယ့်
လွှတ်တော်ဥက္ကဋ္ဌ ဦးရွှေမန်းက နှုတ်ဆိတ်နေတယ်။ ဒေါ်အောင်ဆန်းစုကြည်လည်း နှုတ်ဆိတ်နေတာ
တွေ့ရတယ်။ လာတော့မယ့် ၂၀၁၅ ရွေးကောက်ပွဲကိစ္စကို ပိုလို့ ကြည့်နေပုံရတယ်။ (ထွဋ်၊
စာ- ၂၂၆)<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၉ ရက်နေ့မှာ ပညာရေးဝန်ကြီးဌာန
ဒုဝန်ကြီး ဦးသန့်ရှင်းက ACDE ကျောင်းသားကိုယ်စားလှယ်တွေနဲ့ တွေ့တယ်။ ဖေဖေါ်ဝါရီလ
၁၁ ရက်နေ့ ထပ်ဆွေးနွေးဖို့ လျာထားချက်တွေကို သဘောတူတယ်။ အစိုးရဖက်က ဆွေးနွေးရေး
ခေါင်းဆောင်ပြောင်းလိုက်တယ်။ သမ္မတရုံးဝန်ကြီး နောက်တဦး ဦးလှထွန်း ဖြစ်လာတယ်။
ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၁၁ ရက်နေ့မှာ လေးပွင့်ဆိုင် ဆွေးနွေးပွဲ ပြန်ကျင်းပတော့ ACDE
တောင်းဆိုချက် ၁၀ ချက်ကို သဘောတူတယ်။ ပညာရေးဥပဒေကို ကျောင်းသားတွေ
တောင်းဆိုချက်နဲ့အညီ ပြန်လည်ပြင်ဆင်ဖို့လည်း သဘောတူတယ်။ ဒါပေမယ့်
ကျောင်းသားတွေဖက်က သပိတ်ရပ်ဖို့ သဘောမတူခဲ့ဘူး။ ကျန်ကျောင်းသား ဆန္ဒပြနေသူတွေကို
အခု သဘောတူညီချက်တွေကို သွားရောက်ရှင်းပြ ပေးဖို့ပဲ တာဝန်ခံတယ်။ ဒီလိုနဲ့ ဖေဖေါ်ဝါရီလ
၁၄ ရက်နေ့ ထပ်ဆွေးနွေးရဖို့ ဖြစ်လာတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၆)<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျောင်းသား ကိုယ်စားလှယ်အချို့က
ဒေါ်အောင်ဆန်းစုကြည်နဲ့ ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၁၂ ရက်မှာတွေ့ပြီး အမျိုးသားပညာရေး ဥပဒေ ကို
ပြင်ဆင်ပေးရေး ထောက်ခံဖို့ တိုက်တွန်းတယ်။ ဒေါ်စုက တောင်းဆိုချက်တွေအတိုင်း
ဆောင်ရွက်ပေးမယ် ကတိမပေးတဲ့ အပြင်၊ ဥပဒေ လုပ်ထုံးလုပ်နည်းတွေကို
ပြန်ရှင်းပြလိုက်တယ်။ ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၁၃ ရက်နေ့မှာတော့ ACDE က အစိုးရနဲ့ ပညာရေး
ဥပဒေကို ပြင်ဆင်ပေးဖို့ သဘောတူညီမှုရပေမယ့်လည်း ရန်ကုန်အထိ သပိတ်ကို ဆက်လက်
ချီတက်မယ်လို့ ထုတ်ပြန်ကြေညာတယ်။ အစိုးရက သတင်းထုတ်ပြန်ရေးကော်မီတီကို နောက်ထပ်
ကြေညာချက်တစောင် ထုတ်ခိုင်းတယ်။ ရန်ကုန်ကို ချီတက်တာတွေ မလုပ်ဖို့၊ ရန်ကုန်မြို့
လုံခြုံရေး၊ တည်ငြိမ်ရေး ထိခိုက်လာရင် ဥပဒေအတိုင်း အရေးယူဆောင် ရွက်မယ်လို့
ဖော်ပြတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၇)<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပညာရေး ဥပဒေ ပြုပြင်ပြောင်းလဲရေး နဲ့
လုံခြုံရေး<o:p></o:p></span></b></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></b></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၁၁ ရက်နေ့ လေးပွင့်ဆိုင်မှာ
အစိုးရက ACDE တောင်းဆိုချက် ၁၀ ချက်ကို သဘောတူထားတယ်။ လွှတ်တော် နဲ့
ညှိနှိုင်းလုပ်ငန်းစဉ် ဆက်ဖို့ပဲ ကျန်တော့တယ်။ ကျောင်းသားတွေရဲ့ ဆန္ဒပြ
တောင်းဆိုမှုက ပညာရေး ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှု မဟုတ်တော့ဘူး။ လုံခြုံရေး ပြဿနာလို့
မြင်လာတယ်။ အဲဒီအချိန်မှာ ကျနော့်မိတ်ဆွေ (လုပ်ဖော်ကိုင်ဖက်) တဦးက နေပြည် တော်မှာ
ကြားနိုင်လောက်တဲ့အဝေးမှာ ရှိနေခဲ့တယ်။ အဲဒီကာလ နေပြည်တော်မှာ အသစ်စတင်
အသုံးပြုမယ့် အမြဲတန်း ရာထူးဝန် (Permanent secretary) အတွက် အရာရှိကြီးတွေကို
သင်တန်းပေးတာ ရှိနေတော့ သူက အဲဒီမှာ ဝိုင်းဝန်းကူညီ နေတယ်။ ပြောရရင်
ကျောင်းသားဆန္ဒပြပွဲတွေ ဘယ်လိုနိဂုံးချုပ်နိုင်တယ်ဆိုတာ မှန်းလို့ရသလို
ရှိနေခဲ့ပြီ။ <o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အစိုးရက ရန်ကုန်ကို ချီတက်တာတွေ မလုပ်ဖို့၊
ရန်ကုန်မြို့ လုံခြုံရေး၊ တည်ငြိမ်ရေး ထိခိုက်လာရင် ဥပဒေအတိုင်း အရေးယူ
ဆောင်ရွက်မယ်လို့ ကြေညာတာဟာ ကာကွယ်ရေးနဲ့ လုံခြုံရေးကောင်စီ (ကာလုံ) သဘောထားကို
ထင်ဟပ်တယ်လို့ ဦးရဲထွဋ်က ဖော်ပြတယ်။ ဒေါက်တာသိန်းလွင်ကတော့ မန္တလေးစစ်ကြောင်းက
ကျောင်းသားတွေက တောင်းဆိုချက်အပေါ် အလွန်ကျေနပ်ကြတယ်၊ ဒါကြောင့် ရည်မှန်းချက်ကို
မရောက်ဘဲ ဆန္ဒပြမှုကို ရပ်တန့်တာဟာ အရှုံး၊ ရန်ကုန်ရောက်အောင် ချီတက်
အောင်ပွဲခံမယ်လို့ သံန္နိဌာန်ပြုထားလိုက်တယ်။ ဒေါက်တာသိန်းလွင်က နိုင်ငံရောပယောဂ
ရှိသူကျောင်းသားတွေက အချို့ပဲ၊ ရန်ကုန်ကို ချီတက်ရင် ဖြစ်လာမယ့် အကျိုးဆက်တွေကို
မှန်ကန်စွာ မသုံးသပ်နိုင်တာ ဖြစ်မယ်လို့ သူယုံကြည်တယ် လို့ ဆိုတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ-
၂၂၇) နောက်ပိုင်းမှာ ဆန္ဒပြကျောင်းသား ACDE ကော်မီတီနဲ့ အစိုးရကြား
ညှိနှိုင်းရတာတွေက ပညာရေးဥပဒေ ပြုပြင်ပြောင်းလဲရေး မဟုတ်တော့ ဘူး။
ရန်ကုန်ချီတက်ရေး- မတက်ရေးကိစ္စတွေ ဖြစ်သွားပြီ။ (ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၇)<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဖေဖေါ်ဝါရီလ ၁၄-၁၅ မှာ
အစိုးရပညာရေးလုပ်ငန်းအဖွဲ့တွေ၊ လွှတ်တော်၊ NNER နဲ့ ACDE တို့က ပြင်ဆင်ထားတဲ့
ပညာရေး ဥပဒေမူကြမ်းကို အမျိုးသားလွှတ်တော်ကို ဖေဖော်ဝါရီ ၁၆ မှာ တင်ပြတယ်။ ကြားနာဖို့
မတ် ၅-၇ မှာ ချိန်းတယ်။ နှစ်ဖွဲ့စလုံး က မတက်ရောက်ဖို့ ငြင်းဆိုတယ်။ (ထွဋ်၊ စာ-
၂၂၈)<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျောင်းသား ဆန္ဒပြသူတွေက ဆက်ချီတက်တယ်။
မတ်လ ၈ ရက်နေ့မှာ ACDE က ပိတ်ဆို့ထားတဲ့ အတားဆီးတွေကို မတ် လ ၁၀ ရက် နံနက် ၁၀
နာရီမတိုင်ခင် ဖယ်ရှားပေးဖို့၊ ရန်ကုန်အထိ ချီတက်ခွင့်ပြုဖို့ ကြေညာချက် ထုတ်တယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၈) အဲဒီနေ့က တနိုင်ငံလုံး ၁၀
တန်းစာမေးပွဲတွေ ဖြေတဲ့နေ့။ အစိုးရက ရန်ကုန်ကို သပိတ်စစ်ကြောင်း ဝင်ခွင့်ပေးဖို့
မဖြစ် နိုင်တော့ဘူး။ </span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပဲခူးတိုင်း၊
လက်ပံတန်းမြို့ကိုအရောက် </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">သပိတ်စစ်ကြောင်းကို <span lang="MY">ရဲအင်အားနဲ့ ပိတ်ဆို့ခံထားရ</span>တယ်။ <span lang="MY">အစိုးရနဲ့
သပိတ်မှောက် ကျောင်းသားတွေ တွေ့ဆုံညှိနှိုင်း</span>ကြ<span lang="MY">ပြီး
ရန်ကုန်မှာ သပိတ်ကိုရပ်ဖို့ လုပ်</span>တယ်။ အဲဒီကာလမှာ ကျောင်းသားတွေဖက်က ရဲတွေ
ကို ရေသန့်ဗူးနဲ့ စတင်ပေါက်တယ်ဆိုတဲ့ စွပ်စွဲချက်နဲ့ အကြမ်းဖက်ဖြိုခွဲဖို့
ဖြစ်လာတယ်။ <span lang="MY">ရဲတပ်ဖွဲ့က အင်အားသုံး ဖြိုခွင်းပြီး ဆန္ဒပြသူ ၁၀၀
ကျော်ကို ဖမ်းဆီးထိန်းသိမ်း</span>လိုက်တယ်။ နောက်ပိုင်းမှာ <span lang="MY">သပိတ်မှောက်ကျောင်းသားခေါင်းဆောင်တွေ
အပါ အဝင် လူ ၆၀ </span>ဦး<span lang="MY">ကို ဥပဒေ</span>နဲ့ <span lang="MY">ဆန့်ကျင်သော
လူစုလူဝေး၌ ပါဝင်မှု ပုဒ်မ ၁၄၃၊ ဥပဒေနှင့် ဆန့်ကျင်သော လူစုလူဝေးကို လူစုခွဲ ရန်
အမိန့်ပေးသော်လည်း မလိုက်နာမှု ပုဒ်မ ၁၄၅၊ ရုန်းရင်းဆန်ခတ်မှု ပုဒ်မ ၁၄၇၊
ပြည်သူ့ဝန်ထမ်းကို နာကျင်စေမှု ပုဒ်မ ၃၃၂၊ နိုင်ငံတော် အကြည်ညိုပျက်စေမှု ပုဒ်မ
၅၀၅ (ခ) စ</span>တာတွေနဲ့ စွပ်စွဲ<span lang="MY"> အရေးယူ</span>တယ်။ </span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></p>
<p style="margin: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;"> </span></p>
<p style="margin: 0in;"><span lang="MY" style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;">လက်ပံတန်းမြို့</span><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;">ချေမှုန်းမှုမှာ
အတော့်ကို အမြင်မတော်တဲ့ အကြမ်းဖက်ဖြိုခွဲမှု ပုံတွေ တက်လာခဲ့တယ်။<span lang="MY">
ဆန္ဒပြသူ ၁၂၇ ဦး၊ </span>သတင်းထောက်တွေနဲ့ <span lang="MY">အခြားရပ်ကြည့်သူများကို</span>လည်း<span lang="MY"> ရဲ</span>က ဖမ်းတယ်။ အဲဒီ <span lang="MY">အထဲ</span>က<span lang="MY">မှ ၇၇
ဦး</span>ဟာ <span lang="MY">ထောင်ဒဏ် ကိုးနှစ်ခွဲအထိ ပြစ်ဒဏ်</span>ကျ<span lang="MY">ခံရနိုင်</span>တဲ့ အမှုတွေနဲ့<span lang="MY"> ရင်ဆိုင်နေရ</span>တယ်လို့ <span lang="MY">လူ့အခွင့်အရေးအဖွဲ့</span>တခု<span lang="MY">ဖြစ်</span>တဲ့ </span><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">Fortify Rights </span><span lang="MY" style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;">က ထုတ်ပြန်ထား</span><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;"> တယ်။ (Frontier Myanmar)။ ဒီ <span lang="MY">အကြမ်းဖက်နှိမ်နင်းမှုကို
နိုင်ငံတကာကလည်း ဝိုင်းဝန်းပြစ်တင်ခဲ့ကြ</span>တယ်။ ပြည်ခိုင်ဖြိုး ပါတီကလည်း
သမ္မတကို သူတို့ပါတီက မဟုတ်သလို အပြစ်တင်ရှုံ့ချမှုမှာ ပါတယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(ထွဋ်၊ စာ- ၂၂၈)</span><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;"><o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒေါ်အောင်ဆန်းစုကြည်ကတော့ </span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">“</span><span lang="MY" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အထူးသဖြင့် အခုချိန်မှာဆိုလို့ရှိရင်
ဥရောပသမဂ္ဂ ကနေပြီးတော့ ဒီကမြန်မာနိုင်ငံ ရဲတပ်ဖွဲ့ တွေကို ဘယ်လို ပြည်သူကို ဗဟိုပြုတဲ့
ရဲလုပ်ငန်းတို့ နောက်ပြီးတော့ လူစုလူဝေးကို ဘယ်လိုထိန်းသိမ်းဖို့ ဘာတို့ဆိုတာ သင် ပေးတဲ့အချိန်မှာ
ဒီလိုမလိုအပ်တဲ့ ကိစ္စတွေဖြစ်တာတော့ ဒါလုံးဝမကောင်းဘူး၊
လုံလောက်တဲ့အင်အားပဲသုံးရမယ်ဆိုတာ ဒီ ဗမာ ဥပဒေထဲမှာတောင် ပါတယ်</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">” လို့ RFA နဲ့
မတ်လ ၁၂ ရက် အင်တာဗျူးမှာ ပြောခဲ့တယ်။ </span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီမိုကရေစီ အတိုက်အခံပါတီကြီး ဖြစ်တဲ့ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">NLD ကတော့ “<span lang="MY" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial;">လက်ပံတန်း ကျောင်းသားသပိတ်စခန်းကို
ရိုက်နှက်ဖြိုခွင်းတာဟာ ဥပဒေနဲ့မညီကြောင်း</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial;">၊<span lang="MY"> အဲ့ဒီအတွက် စုံစမ်းရေးကော်မရှင်ဖွဲ့ပြီး တွေ့ရှိချက်တွေကို
အများပြည်သူသိအောင် ထုတ်ပြန်ပေးဖို့</span></span></span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">” </span><span lang="MY" style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကြေညာချက် ထုတ်ရုံကလွဲလို့ ခပ်ဝေးဝေးနေခဲ့တ</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ယ်။ </span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #333333; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-language: MY;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">နိဂုံး</span></b><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></p>
<p style="margin: 0in;"><span style="background: yellow; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><o:p> </o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အမျိုးသားပညာရေး ဥပဒေ
ပြုပြင်ရေးလှုပ်ရှားမှုအတွက် ဆိုရင် ဆရာကျော်ဝင်း ပြန်ရေးထားတဲ့ “ကျော်ဝင်း၊ (မေလ
၂၀၁၆)။ အမျိုးသား ပညာရေးအရေးတော်ပုံ၊ ရွေးကောက်ပွဲနှစ် နှင့် NLD ခေတ်သို့-
Plastic Rainbow Book Publication” ကိုလည်း ရှာ ဖ</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">တ်သင့်တယ်။
ဆရာကျော်ဝင်းကတော့ စာအုပ်အညွှန်းမှာ “</span><span lang="MY" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၂၀၁၄-၁၅ ကျောင်းသားအရေးသည်၊ ၁၉၆၂ ဇူလိုင် ၇ ရက် အရေးခင်း၏ အဆက်ဖြစ်သည်။ ၁၉၆၂ နောက်ပိုင်း
ဆုံးရှုံးပျောက်ကွယ်သွားခဲ့ရသော ကျောင်းသားသမဂ္ဂ အပါအဝင် ကျောင်းသား အခွင့်အရေးများအတွက်
မပြီးဆုံးသေးသော တိုက်ပွဲ ဖြစ်သည်။</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">” လို့ ရေးထားတယ်။<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒါပေမယ့် အမျိုးသားပညာရေး အရေးတော်ပုံ
အနှစ်ချုပ်ဆိုပြီး ဖော်ပြတော့ နိဂုံးမှာ “သို့ဖြင့် ၂၀၁၅ ခုနှစ်၊ ဇွန်လ ၂၅ ရက်တွင်
အမျိုးသားပညာရေး ဥပဒေကို ပြင်ဆင်သည့်ဥပဒေကို ပြည်ထောင်စုလွှတ်တော်မှ
အတည်ပြုပေးနိုင်ခဲ့ပါသည်။ ဤအတွင်း လက်ပံတန်းမြို့တွင် ပိတ်မိနေသော
ကျောင်းသားပင်မစစ်ကြောင်းမှာလည်း အကြမ်းဖက်ဖြိုခွဲ ခံလိုက်ရသည်။ ဤသို့ဖြင့်
ကျောင်းသားထု၏ လိုလားချက်အများစုမှာ ဘာတခုမှ မရဘဲ၊ အမျိုးသားပညာရေး အရေးတော်ပုံ
ယာယီပြီးဆုံးသွားခဲ့ရသည်” လို့ ရေးထားတယ်။ (ဝင်း၊ စာ ၁၃) သူ့စာအုပ်မှာလည်း
အမျိုးသားပညာရေး အရေးတော်ပုံကို Case study လို့ ဖော်ပြထား တယ်။ ဆရာကျော်ဝင်း
စာအုပ်က ပိုလို့ပြည့်စုံတယ်။ အချို့ ထုတ်ပြန်ကြေညာချက်၊ ရက်စွဲမှတ်တမ်း၊ အချို့
ဥပဒေကြမ်းတွေ ကို မူရင်းအတိုင်း ပြန်ဖော်ပြထားတာ တွေ့ရတယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">မူဝါဒ ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှုတွေ
ဆောင်ရွက်တိုင်းမှာ Winers and losers တွေ ရှိတတ်ပါတယ်။ ဆရာကျော်ဝင်းကတော့
‘ပေါက်သူနှင့် ကွဲသူ’ လို့ ခေါ်ပါတယ်။ ပြောင်းလဲလိုက်တဲ့ မူဝါဒကြောင့်
အကျိုးကျေးဇူးရသူတွေ ရှိသလို၊ မူဝါဒသစ်ကြောင့် နစ်နာရသူတွေလည်း ရှိတတ်ပါတယ်။
ဒီကိစ္စဟာ ပြည်သူ့ရေးရာ မူဝါဒ အပြောင်းအလဲတွေမှာ ကရုစိုက်စဉ်းစား ကြရမယ့်
ကိစ္စပါပဲ။ ပြည်သူ့ရေးရာ မူဝါဒ အပြောင်းအလဲကို စဉ်းစားကြတဲ့နေရာမှာ ဇာတ်ကောင်တွေ
(Agency)၊ အခြေခံမူများ (Principles)၊ လုပ်ငန်းစဉ် (Process) နဲ့ ဝန်းကျင်အခြေအနေ
(Context) ကိုပါ ထည့်သွင်း စဉ်းစားကြဖို့ လိုပါတယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အစိုးရဖက်က ကြည့်ရင် အမျိုးသား ပညာရေး
ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှု လုပ်ချင်တယ်။ လူထုထောက်ခံမှု ရချင်တယ်။ ကျောင်းသား
သပိတ်တွေကို အကြမ်းဖက်ချေမှုန်းသူလို့ အမှတ်ရမနေစေချင်ဘူး။ ဒါပေမယ့် ဆုတောင်း
မပြည့်ပါဘူး။ ကျောင်းသားတွေဖက် ကရော ကျောင်းသားအခွင့်အရေးတွေ ရစေချင်တယ်။ သူတို့
လိုလားတောင်းဆိုချက်တွေ ရှိတယ်။ မပြည့်ခဲ့ပါဘူး။ ဒါဆိုရင် NLD နဲ့
ဒေါ်အောင်ဆန်းစုကြည် ဖက်ကရော။ NLD ရွေးကောက်ပွဲကြေညာစာတမ်းပါ ပညာရေး
ရည်မှန်းချက်တွေ ပြည့်မီခဲ့ သလား ပြန်ကြည့်ဖို့ လိုပါမယ်။ NNER အနေနဲ့ရော၊
အောက်ခြေထုကစ စည်းရုံးသိမ်းသွင်း ကြိုးပမ်းခဲ့တာတွေဟာ မအောင် မြင်ခဲ့ပါဘူး။
အားလုံးအတွက် Lose-lose (ဆုံးရှုံး- ဆုံးရှုံး) အခြေဆိုက်ခဲ့ရပါတယ်။ နောက် ၅
နှစ်မှာ NLD ဦးဆောင်တဲ့ အစိုးရ နဲ့ NLD လွှမ်းမိုးတဲ့ လွှတ်တော် တက်လာခဲ့ပါတယ်။
အမျိုးသား ပညာရေးဥပဒေကို လုံးဝပြန်လည် ပြင်ဆင်တာ၊ ပြန်ထိတာ မလုပ်တော့ပါဘူး။ ၂၀၂၁
စစ်အာဏာသိမ်းပြီးတော့ စစ်အစိုးရက ၂၀၂၂ ခုနှစ် အောက်တိုဘာလ ၂၉ ရက်မှာ အမျိုးသား ပညာ
ရေးဥပဒေကို ပြန်လည်ပြင်ဆင်သည့် ဥပဒေကို ပြဌာန်းခဲ့ပါတယ်။ ဝေဖန်မှုတွေ ရှိပေမယ့်
အရင်တကြိမ်လို ဆန္ဒပြသူတွေ၊ ပြဿနာ မများနေခဲ့ပါဘူး။ <o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဆရာကျော်ဝင်းကတော့ သူ့စာအုပ်မှာ
မေတ္တာရပ်ခံ ပန်ကြားချက် ၃- ခု လုပ်ခဲ့တာ ဖတ်ရပါတယ်။ တခုကတော့ ကျောင်းသား
လူငယ်တွေကိုပါ။ နိုင်ငံအတွက် တာဝန်ယူချင်တာကို အားကျဂုဏ်ယူတယ်။
အသည်းလှိုက်ထောက်ခံတယ်၊ ဒါပေမယ့် နုနယ် သော ဘဝများ (ပညာရေးဘဝ) ကို မစတေးပစ်ဖို့ပါ။
ဒုတိယ မေတ္တာရပ်ခံချက်ကတော့ ခေတ်ပြိုင်မိတ်ဆွေများနဲ့ တချိန်က လုပ်ဖော်ကိုင်ဖက်တွေကိုပါ။
လူငယ်တွေကို အတိတ်အကျဉ်းသား မဖြစ်စေဖို့၊ ဒေါသဆူဝေ ထားရစ်ခဲ့ဖို့ မကောင်း။ တတိယ
မေတ္တာရပ်ခံချက်ကတော့ အစိုးရ၊ လွှတ်တော်နဲ့ ခေါင်းဆောင်တွေ၊
နိုင်ငံရေးပါတီတွေကိုပါ။ အပ်နဲ့ ထွင်းရမယ့်ကိစ္စကို ပေါက်ဆိန်နဲ့ မပေါက်စေဖို့၊
အရုပ်ဆိုး အကျည်းတန် မဖြစ်စေဖို့ပါပဲ။ (ဝင်း၊ စာ ၂၉၄၊ ၂၉၅)<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျနော်ရေးတဲ့ Case study ကို
ဖတ်ဖြစ်ရင်ဖြင့် လူကြီးမင်းတို့အနေနဲ့ တာဝန်ရှိကြသူဆိုရင် ဘယ်လို
ဆုံးဖြတ်ကြမှာပါလဲ။ တခုတည်းသော အဖြေ မရှိနိုင်သလို၊ အဖြေ အများကြီးလည်း
ရှိနိုင်ပါတယ်။ ဆွေးနွေးငြင်းခုန်စရာတွေလည်း ရှိမယ်လို့ ယူဆပါတယ်။ အခု Case study
အတွက် သုံးသပ်ဖို့ Guiding questions များဆိုရင် ဘာများ ဖြစ်မှာပါလိမ့်။
လူကြီးမင်းတို့ ဆီပဲ ဒီမေးခွန်းကို ထားခဲ့ပါရစေ။ <o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပြီး။ <o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #050505; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-size: 10pt;"><span style="font-family: Myanmar Text, sans-serif;">Ref: </span></span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Philippe C. Schmitter, "Reflections on
"transitology": before and after," pp. 71-86, in Daniel M.
BRINKS, Marcelo LEIRAS and Scott MAINWARING (eds),</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-size: 10pt;"> </span><i style="background-color: transparent;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Reflections on uneven democracies: the legacy of Guillermo
O'Donnell</span></i><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">. Baltimore: Johns Hopkins University Press,
2014.</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif;"> </span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-1723483344139254142023-09-27T15:07:00.007+07:002023-09-27T15:07:53.871+07:00Argentina 1985 (၁၉၈၅ အာဂျင်တီးနား)<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background-color: white; color: #121212; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အာဂျင်တီးနားအကြောင်း ရုပ်ရှင်တခု ညွှန်းချင်တာပါ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; color: #121212; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">အာဂျင်တီးနားက ကျနော်တို့နဲ့ ဝေးတယ် ထင်ရပေမယ့်၊ သိပ်တော့ မဝေးလှပါဘူး။
ဒီနှစ် ကမ္ဘာ့ဖလား ဘောလုံးပွဲ World Cup မှာ ဗိုလ်စွဲခဲ့တာ အာဂျင်တီးနားပါ။ မြန်မာပရိသတ်တွေလည်း
အားပေးခဲ့ကြတယ်။ ဘောချံပီယံ မက်ဆီ (Lionel Messi) ဆိုရင် လည်း</span><span style="background: white; color: #121212; font-size: 10.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-bidi-font-family: Calibri; mso-hansi-font-family: Calibri;"> </span><span style="background: white; color: #121212; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">အချို့အတွက် အသည်းစွဲပါ။ နောက်တယောက်ရှိပါသေးတယ်။ ချေ ဂွေဗားရားလို့
ကျနော်တို့သိကြတဲ့ ကျူးဘား တော်လှန်ရေးခေါင်းဆောင်ဟာလည်း အာဂျင်တီးနားကပါပဲ။ အချို့တော့
သိလိမ့်မယ်။ အဆိုတော် မက်ဒေါနား ပါဝင်သရုပ် ဆောင်ထားတဲ့ ရုပ်ရှင် Don’t cry for me
Argentina! “ငါ့အတွက်တော့ မငိုပါနဲ့ အာဂျင်တီးနား”ကလည်း အာဂျင်တီးနား သမိုင်းနောက်ခံပါပဲ။
<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background-color: white; color: #121212; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အခု ရုပ်ရှင်ကတော့ အာဂျင်တီးနား နိုင်ငံမှာ အာဏာရှင်စနစ်ကနေ ဒီမိုကရေစီ
အကူအပြောင်းနောက်ပိုင်း အရင် လူ့အခွင့် အရေးချိုးဖောက်မှုတွေ တင်းကြမ်း ကျူးလွန်ခဲ့ကြသူ
စစ်အာဏာရှင်တွေကို ပြန်ပြီး ခုံရုံးတင် တရားစွဲတဲ့အကြောင်းပါ။ ၂၀၂၂ ခုနှစ် စက်တင်ဘာလမှာမှ
ရုံတင်ပြသခဲ့ပြီး၊ နိုင်ငံတကာ ပွဲတော်တွေမှာလည်း နိုင်ငံတကာ ရုပ်ရှင်ဆုတွေ ရရှိခဲ့တဲ့
ဇာတ်ကား ပါ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="background: white; color: #121212; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">အာဂျင်တီးနား နောက်ခံသမိုင်း</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; color: #121212; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">နောက်ခံကို သိရင် ရုပ်ရှင်ကြည့်ရတာ ပိုလို့ အရသာရှိပါလိမ့်မယ်။</span><span style="background-color: white; color: #121212; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လက်ရှိ အာဂျင်တီးနားနိုင်ငံက လူဦးရေ ၄၅.၈၁ သန်း ရှိပါတယ်။ တောင်အမေရိကတိုက်မှာ
ဘရာဇီးလ်ပြီးရင် ဒုတိယ အကြီး ဆုံး၊ စီးပွားရေးအရလည်း ဒုတိယလိုက်တဲ့ နိုင်ငံတခုပါ။ ၂၀၂၁
ခုနှစ်မှာ GDP ၄၉၁.၅ ဘီလီယံ ရှိပါတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background-color: white; color: #202124; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၉၃၀ ခုနှစ်ကနေ ၁၉၇၆ ခုနှစ်ကြားမှာ အာဂျင်တီးနားစစ်တပ်က ၆ ကြိမ်
အာဏာသိမ်းပိုက်ခဲ့ပါတယ်။ ကြားထဲမှာတော့ ထုံ့ပိုင်းထုံ့ပိုင်း အကန့်အသတ်နဲ့ ဒီမိုကရေစီ
အစိုးရကာလတွေ ရှိခဲ့ပါတယ်။ ၁၉၈၃ ခုနှစ် အပြောင်းအလဲကစလို့ ဒီမိုကရေစီ အခြေခိုင်လာခဲ့တယ်လို့
ဆိုနိုင်ပါတယ်။ အခုဇာတ်ကားက ဒီအပြောင်းအလဲနောက်ပိုင်း ၁၉၈၅ ခုနှစ် ကာလပါ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; color: #202124; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၉၇၆
ခုနှစ်မှာ စစ်တပ်ကအာဏာသိမ်းပြီး သမ္မတ မာရီယာ ပီရွန် (Maria Isabela Peron) ကို ဖယ်ရှားလိုက်ပါတယ်။
ဒီ နောက်ပိုင်းမှာတော့ သမ္မတကို ထောက်ခံသူ နိုင်ငံရေးအတိုက်အခံတွေ၊ သူပုန်ထကြသူတွေ၊
အကြမ်းဖက်သမားတွေဆိုတဲ့ ခေါင်းစဉ်နဲ့ အပြင်းအထန် ဖိနှိပ်မှုတွေ ပြုခဲ့ပါတယ်။ ဒီလို
ဖိနှိပ်မှုတွေကို “ညစ်ပတ်တဲ့စစ်ပွဲ” (dirty war) </span><i style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">el proceso </i><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လို့ လူသိများပါတယ်။
၁၉၇၆ ခုနှစ်ကနေ ၁၉၈၃ ခုနှစ်အကြား လူ တသောင်းကနေ ၃ သောင်းလောက် ပျောက်ဆုံးခဲ့ရပါတယ်။
မူလတုန်းကတော့ အလုပ်သမား သမဂ္ဂတွေက အင်အားကောင်းပါတယ်။ အပြင်းအထန်ဖိနှိပ်ခံရပြီး နောက်ပိုင်းမှာတော့
အား လျော့သွားခဲ့ရပါတယ်။ နောက်ပိုင်း အတိုက်အခံအင်အားစုအဖြစ် ပေါ်လာတာက ပျောက်ဆုံးသွားရသူတွေရဲ့
မိခင်တွေ စုပြီး တောင်းဆိုမှုလုပ်ကြတဲ့ အရပ်ဘက်အင်အားစုပါ။ ၁၉၇၀ ခုနှစ်များနဲ့ ၁၉၈၀
ခုနှစ်များ အစောပိုင်းမှာ လှုပ်ရှားခဲ့ကြပြီး သူတို့ကို</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #202122; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">Mothers of the Plaza de Mayo</span><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"> “ပလာဇာ ဒီမေယို ရင်ပြင်ရှေ့က မိခင်များ” လို့
နာမည်ထင်ရှားခဲ့ပါတယ်။ သူတို့က ပျောက်ဆုံးသွားတဲ့ သူတို့ရဲ့ သားသမီးတွေအကြောင်း သိရဖို့
နေရာမရွှေ့ တောင်းဆိုကြပါတယ်။ နောက်ဆုံးရဲနဲ့ ဖြိုခွဲ၊ နိုင်ငံ အရေးပေါ်အခြေအနေ ကြေညာရတဲ့အထိပါပဲ။
<o:p></o:p></span></p>
<p class="Default"><b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">စစ်တပ်အကျ</span></b></p>
<p style="background: white; margin: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၉၈၂
ခုနှစ်မှာ ဖောက်ကလန်စစ်ပွဲဖြစ်တော့ အင်္ဂလန်ကို စစ်ရှုံးတယ်။ စစ်တပ်ဩဇာ ကျရတယ်။
အရပ်ဘက် တက်ကြွလှုပ် ရှားသူတွေနဲ့ ဆန္ဒပြပွဲတွေ ပြန်အားကောင်းလာတယ်။ အလုပ်သမား
သမဂ္ဂတွေ၊ စီးပွားရေးလုပ်ငန်းရှင် အသင်းအပင်းတွေ ပြန်အားကောင်းလာတယ်။ ၁၉၈၂ ခုနှစ်
လူထုအုံကြွဆန္ဒပြပွဲအပြီးမှာတော့ ရွေးကောက်ပွဲအသစ် ကျင်းပပေးဖို့ ရက်ကြေညာ
လိုက်ရတယ်။ ၁၉၈၃ ခုနှစ်မှာ ရော အယ်လ်ဖွန်ဆင် (Raul Alfonsin) သမ္မတအဖြစ်
ရွေးကောက်ခံရတယ်။ ပြီးတဲ့နောက်မှာ တော့ အသွင်ကူးပြောင်းရေးကာလ တရားမျှတမှု
လုပ်ငန်းစဉ်ပေါင်းစုံ ဖြစ်လာခဲ့တယ်။ အမှန်တရား ပေါ်ပေါက်ရေး ကော်မရှင် (Truth
Commission)၊ ရာဇဝတ်မှုဆိုင်ရာ ခုံရုံးတွေ (criminal trials)၊ အင်စတိကျူးရှင်း
ပြုပြင်ပြောင်းလဲရေးနဲ့ ပြန်ကုစား ရေး လုပ်ငန်းတွေ (reparatory gestures) ပါဝင်တယ်။
<o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in;"><b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ရုပ်ရှင်အကျဉ်း
<o:p></o:p></span></b></p>
<p style="background: white; margin: 0in;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><br /></span></p><p style="background: white; margin: 0in;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဖြစ်ရပ်မှန်ကို
အခြေတည်ထားတယ်လို့ ဆိုတယ်။ <a name="_Hlk145595425">၁၉၈၅ ခုနှစ် အပြောင်းအလဲအပြီး
လူ့အခွင့်အရေးချိုးဖောက်မှုတွေ အတွက် တာဝန်ရှိတဲ့ စစ်ခေါင်းဆောင်တွေကို ခုံရုံးတင်တဲ့
ဖြစ်ရပ်အပေါ် အခြေခံထားတယ်။ အစိုးရရှေ့နေ (ဆွဲချ) စထရက်ဆာ </a>(</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Julio C</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 10pt;">é</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">sar</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> <span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial;">Strasser)
နဲ့ အိုကမ်ပို (Luis Moreno Ocampo) တို့ ဦးဆောင်ကြိုးပမ်းရတဲ့ ခက်ခဲတဲ့
ခုံရုံးတင် ကြိုးပမ်းမှုပါပဲ။ ပြန် လည်အမှတ်ရမှု၊ အမှန်တရားနဲ့ တရားမျှတမှု အတွက်
သူတို့ကြိုးပမ်းကြတဲ့ ကြွေးကြော်သံ “နောက်တခါ ပြန်မဖြစ်စေရ” </span></span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">"</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Nunca M</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 10pt;">á</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">s</span><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">" (Never Again) ကို ဖော်ကျူးထားတယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p style="background: white; margin: 0in;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p style="background: white; margin: 0in;"><b><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကျနော့်အတွက်
စိတ်ဝင်စားစရာ</span></b><b><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">နိုင်ငံရေးတခု အပြောင်းအလဲ
ဖြစ်ပြီးတာတောင်မှ လူ့အခွင့်အရေး ချိုးဖောက် ပြစ်မှုကျူးလွန်ခဲ့သူတွေကို ပြန်လည်တရားစွဲ
ဆိုဖို့ဆိုတာ တကယ့်မလွယ်ဘူးဆိုတာ ပြသနေတယ်။ အစိုးရရှေ့နေ စထရက်ဆာက သူနဲ့အတူ ဆောင်ရွက်ဖို့
ဝါရင့် ရှေ့နေ တွေကို ရှာတယ်။ အများစုက ငြင်းကြတယ်။ ဒီကြားထဲမှာ အချို့သူတွေက နာဇီဝါဒကို
လိုလားလို့၊ အချို့ကတော့ နာဇီတွေ ဆိုပြီး သူတို့ကိုယ်တိုင် သတ်မှတ်တာတွေ ကြားရတယ်။
(ဒုတိယကမ္ဘာစစ်အပြီး ဂျာမန်နာဇီအချို့ အာဂျင်တီးနားမှာ လာခိုလှုံ ပုန်းကြတာ ရှိတယ်။
ဂျာမန်မျိုးနွယ် ဆင်းသက်သူတွေက လူဦးရေ ၁% လောက်ရှိတယ်)။ သူနဲ့အတူ ဝိုင်းဝန်းကြိုးပမ်းသူ
အိုကမ်ပိုကလည်း လူငယ်ပဲ။ (စိတ်ဝင်စားစရာက သူက ရေတပ်ဗိုလ်ချုပ်ကြီးနဲ့ အမေဖက်က ဆွေမျိုးစပ်ရင်
တော်နေသေး တယ်)။ နောက်ဆုံး လူငယ်ခြေတက် ဥပဒေဘွဲ့ရလူငယ်တစုနဲ့ပဲ အခုဖြစ်ရပ်ကို ကြိုးပမ်းကြရတယ်။
<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အဲဒီခေတ်က လက်နှိပ်စက်၊
လယ်ဂျာတွေနဲ့ပဲ ဖြစ်ရပ်ဖိုင်တွေကို စုဆောင်း သိုမှီးရတယ်။ ခေတ်သစ် ကွန်ပြူတာနည်းတွေ
မသုံးနိုင်သေးဘူး။ စစ်အစိုးရ မရှိတော့ပေမယ့် ခြိမ်းခြောက်မှုတွေကို သက်သေတွေဖက်မှာရော၊
သူတို့အဖွဲ့အတွက်ရော ကြုံတွေ့ရတယ်။ ကျည်တတောင့်နဲ့ သူ့အိမ်ကို ခြိမ်းခြောက်စာ ပို့လာတာမျိုးတောင်
စထရက်ဆာ ကြုံတွေ့ရသေးတယ်။ စစ်တပ်က အဆင်မသင့်ရင် ဒီမိုကရေစီ နုနု အစိုးရကို ပြန်အာဏာသိမ်းနိုင်တယ်ဆိုတာမျိုး
ခြိမ်းခြောက်မှုကလည်း ရှိခဲ့တယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">တကယ် တရားရုံးတော်က
ဆုံးဖြတ်တော့လည်း သူတို့ထင်တာထက် အရေးယူမှုက ပျော့နေသေးတယ်။ ဒါပေမယ့် နောက်ဆက်တွဲ တရားရေးကြိုးပမ်းမှုတွေမှာ
တာဝန်ရှိသူ လူတထောင်လောက်ကို အရေးယူနိုင်ခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">စထရက်ဆာက ပြောတယ်။
“သူရဲကောင်း” (Hero) တွေဆိုတာ တကယ်မရှိပါဘူးတဲ့၊ ဒါပေမယ့် သူ့ဇနီးက နောက်ပိုင်းပြော
တယ်။ ဒီလို ရှုတည်တည်လူကြီးကို လက်ထပ်ခဲ့ရတာ သူ့ဘဝတသက်တာမှာ မှားများနေခဲ့သလားလို့
တသက်လုံး တွေးမိတယ်တဲ့။ အခုတော့ ရှင်လုပ်ဆောင်တာတွေအတွက် ဂုဏ်ယူမိပါတယ်ပေါ့။ စထရက်ဆာနေက
ကိုယ်သာဆိုရင် သူ့ လောက် ကြံ့ကြံ့ခံနိုင်၊ သတ္တိရှိနိုင်ပါ့မလားလည်း စဉ်းစားမိတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဇာတ်ရှိန်အမြင့်ဆုံး
အခန်းကတော့ နောက်ဆုံးလျှောက်လဲချက် ပေးတာပါ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">ဒီကိစ္စကို သူအချိန်ယူ
ပြင်ဆင်တယ်။ ဇနီးကိုလည်း ပေးဖတ်တယ်။ သားကိုတောင်ပေးဖတ်ပြီး၊ လူတိုင်း နားလည်နိုင်ဖို့
သေချာကြိုးပမ်းတယ်။ ဒီမိန့်ခွန်း လျှောက်လှဲချက်ကို နိုင်ငံသမ္မတရော၊ နစ်နာရသူ မိသားစုတွေရော၊
တကမ္ဘာလုံးက လူထု တွေပါ နားထောင်နေကြမှာ သူသိတယ်။ ဒါကြောင့်လည်း သေချာပြင်ဆင်တယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">သူက မိတ်ဆွေတွေ၊ သူ့အဖေနဲ့
တိုင်ပင်ရာမှာ ပြောတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">ပထမက အာဂျင်တီးနားနိုင်ငံရဲ့
အကြမ်းဖက်မှုသမိုင်းနဲ့ စမယ်။ ဟုတ်တယ်။ အကြမ်းဖက်မှုတွေက မရှောင်လွှဲနိုင်ခဲ့ဖူး။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒုတိယကတော့ ဒီလိုအကြမ်းဖက်မှုတွေကို
စစ်တပ်က ဘယ်လိုတုံ့ပြန်သလဲ၊ ဒီ အကြောင်းပြောမယ်။ </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီနေရာမှာ သူက လက္ခဏာ
၃ ချက် အနှစ်ချုပ်တယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ရက်စက်
ကြမ်းကြုတ်မှု၊ ဖုံးကွယ်မှု နဲ့ သတ္တိကြောင်မှု (ferocious, clandestine and
cowardly)</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">သူက
နာမည်ကျော် ကဗျာဆရာ ဒန်တေရဲ့ကဗျာ “The Divine Comedy” ကိုလည်း ကိုးကားဖော်ပြသေးတယ်။
<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">“ဒီမှာ
သွေးစိမ်းရှင်ရှင်နဲ့ လုယက်ဖျက်ဆီးမှု ဆောင်ရွက်ခဲ့ကြသူ အာဏာရှင်တွေ၊ သူတို့ရဲ့ အညှာအတာကင်းမဲ့တဲ့
ထိခိုက် နစ်နာမှုတွေအတွက် ကြေကွဲပူဆွေးနေကြရပြီ” <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"> “These are the tyrants who dealt in bloodshed
and pillaging. Here they lament their pitiless mischiefs”.<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အာဂျင်တီးနား
နိုင်ငံသားတွေရဲ့ ကိုယ်ကျင့်တရား အသိစိတ်က လူမျိုးစုအဆင့် အထိကို မကျဆင်းသွားသေးသရွေ့</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">ဘယ်သူတဦးကမျှ
ပြန်ပေးဆွဲတာ၊ ညှဉ်းပန်းနှိပ်စက်တာ၊ လူသတ်ဖြတ်တာတွေကို ‘နိုင်ငံရေးဖြစ်ရပ်တွေ’ သို့မဟုတ်
‘ဘေးထွက်ဆိုးကျိုး ပျက်စီးဆုံးရှုံးရတာတွေ’ လို့ ခွင့်ပြုလက်ခံနိုင်ကြမှာ မဟုတ်ပါဘူး။
အခုအခါမှာ အာဂျင်တီးနား နိုင်ငံ သားတွေက အစိုးရကို ပြန်ထူထောင်နိုင်ခဲ့ပြီ။ အင်စတိကျူးရှင်းတွေကို
ပြန်ထိန်းချုပ်နိုင်ခဲ့ပြီ။ ကျနော် တာဝန်ယူပြီး ပြောပါတယ်။ နာကျဉ်မှုကို ကျေနပ်တဲ့
စိတ်ဆန္ဒကို နိုင်ငံရေးအယူဝါဒ တခုအဖြစ်ရော၊ စစ်ပွဲရဲ့ မဟာဗျူဟာတခု အဖြစ်ရော လက်မခံနိုင်ပါဘူး။
ဒီအချက်က ကိုယ်ကျင့်တရားဆိုင်ရာ သွေဖီဖောက်ပြန်မှုပါပဲ။<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">သေမင်းက
အာဂျင်တီးနားနိုင်ငံမှာ လှည့်လည်သွားလာနေတာကို ကျနော်တို့ သည်းညည်းခံ ခွင့်မပြုနိုင်ပါဘူး။
<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Unless
the moral sense of the Argentines has descended to tribal levels, nobody can
allow that </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">kidnapping,
torture and murder become 'political incidents' or 'collateral damage' in
combat. Now that </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">the
Argentine people have recovered the government and the control of its institutions,
I take the </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">responsibility
of stating on its behalf that sadism is neither a political ideology nor a war
strategy, it is a </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">moral
perversion. </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">We
will not tolerate death roaming free in Argentina.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">နိုင်ငံရေးများ၊
နည်းနည်း လေးအီနေတယ်လို့ ယူဆနိုင်ပေမယ့် ကြည့်သင့်တဲ့ ရုပ်ရှင်ကားကောင်းတခုပါ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"> အောင်သူငြိမ်း </span></p><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-34087711385148166812023-09-27T15:03:00.005+07:002023-09-27T15:03:27.987+07:00အာဏာရဲ့ လက်တုံ့ပြန်ခန်း- ၂၁ ရာစုမှာ အာဏာရှင်များက နိုင်ငံရေးကို ပြန်လည်ဆန်းသစ်တီထွင်မှု<p class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="color: #0f1111; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(The Revenge of Power: How Autocrats Are Reinventing Politics for the 21st Century)<o:p></o:p></span></b></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">မွိုင်ဆေ့ နိုင်ယင်းမ် (Mois</span><span style="background: white; font-size: 10pt;">é</span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">s Na</span><span style="background: white; font-size: 10pt;">í</span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">m) က ဗင်နီဇွဲလား သတင်းထောက်နဲ့ စာရေးဆရာတဦး၊ နောက်တော့ အမေရိကန်နိုင်ငံ (Carnegie Endowment for International Peace) က ထူးခြားတဲ့ ပညာရှင်၊ ၂၀၁၃ ခုနှစ်မှာ Prospect မဂ္ဂဇင်းက သူ့ကို ကမ္ဘာ့ထူးခြားတဲ့ တွေးခေါ်ပညာရှင်တဦးအဖြစ် ထည့်သွင်းဖော်ပြခဲ့တယ်။ အရင်ကလည်း ထင်ရှားတဲ့စာအုပ်ဖြစ်တဲ့ The End of Power “အာဏာရဲ့နိဂုံး” (၂၀၁၃) ကို ရေးခဲ့သေးတယ်။ (ရောင်းအကောင်းဆုံး စာအုပ်စရင်းထဲပါတယ်။) Facebook တည် ထောင်သူ မာ့ခ် ဇူကာဘတ်က ဖတ်ရမယ့်စာအုပ် စရင်းထဲ ထည့်ဖော်ပြဖူးသေးတယ်။ Foreign Affairs မဂ္ဂဇင်းမှာလည်း အယ်ဒီတာချုပ်အဖြစ် ၁၄ နှစ်လောက် လုပ်ခဲ့သေး တယ်။ အခုစာအုပ် The revenge of Power “အာဏာရဲ့ လက်တုံ့ပြန်ခန်း” (၂၀၂၂ ဖေဖေါ်ဝါရီ) ကတော့ အဆက်လို့ ဆိုနိုင် တယ်။</span> </p><p class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-outline-level: 1;"><span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီစာအုပ်ကို စမြင်ဖူးတာက ဒေါက်တာခင်ဇော်ဝင်း
(တမ္ပဒီပ အင်စတိကျု) Facebook page မှာ အဖုံးလေး တင်ထားတာတွေ့ တယ်။ ဒါနဲ့ စိတ်ဝင်စားပြီး
ရှာဖွေမြည်းစမ်းကြည့်တယ်။ ၂၀၁၃ စာအုပ် “အာဏာရဲ့ ကျဆုံးခန်း” မှာတော့ စာရေးသူ </span><span style="background-color: transparent; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Moises Naim) က အာဏာဟာ
ပျက်စီးယိုယွင်းလာပြီလို့ ရေးခဲ့တယ်။ ဘာကြောင့်လဲဆိုတော့ ခေတ်သစ် အခင်းအကျင်းတွေကြောင့်
ပဲ။ အာဏာဟာ အရည်သဘောဆောင်လာတယ် (fluidity)။ အရင်ရှိခဲ့တဲ့ အာဏာရဲ့ ရေရှည်စွဲမြဲတည်ရှိနေခဲ့တဲ့
ဗဟို ချက်မ တွေကနေ ဗဟိုခွာအားတွေကြောင့် (centrifugal forces) ပြန့်ထွက်လာတယ်လို့ ဆိုတယ်။
ဗဟိုခွာအားတွေကတော့ တော်လှန်ရေး ၃ ခုကြောင့် ဖြစ်ရတာ၊ ကျနော်တို့က လူပိုများတယ်၊ အရင်းအမြစ်ပိုများတယ်
(The more revolution)၊ ရွေ့လျားရွှေ့ပြောင်းနေမှု တော်လှန်ရေး (the mobility
revolution) နဲ့ စိတ်နေသဘောထား တော်လှန်ရေး (the mentality revolution) တော်လှန်ရေးတွေကြောင့်လို့
ဆိုတယ်။ အာဏာရယူဖို့ လွယ်တယ်။ ထိန်းသိမ်းနိုင်ဖို့တော့ ခက်ပြီလို့ သူကရေး တယ်။ တိုးတက်ဖြစ်ပေါ်မှုနဲ့
မတည်ငြိမ်မှုတွေ ပေါင်းစပ် ဖြစ်ပေါ်လာနေပြီး ပိုလို့တင်းမာမှုတွေ ဖြစ်စေတယ်လို့ ဆိုထားခဲ့
တယ်။ အစိုးရတွေတင် မဟုတ်၊ ကော်ပိုရေးရှင်းကြီးတွေပါ ထိပ်မှာ အမြဲတန်းနေလို့ မရနိုင်တော့ဘူးလို့
ဆိုခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">နောက်
၁၀ နှစ်လောက်ကြာတော့ အခုစာအုပ်သစ် ထပ်ရေးပြန်တယ်။ “အာဏာတို့ရဲ့ လက်တုံ့ပြန်ခန်း”၊ ဒါကတော့
အာဏာ ရှိနေကြတဲ့ ခေါင်းဆောင်တွေက အခုအာဏာ အစီအစဉ်သစ်ကို သဘောမတွေ့ကြဘူးလို့ ဆိုတယ်။
အာဏာပြန့်ကျဲနေတာကို မရှုစိမ့်နိုင်ကြဘူး။ ဒါနဲ့ နည်းလမ်းဗျူဟာအသစ်တွေ သုံးပြီး ပြန်လာကြတယ်။
သူကတော့ ပီ ၃ လုံး (3 Ps) လို့ အတိုချုပ်ဖွင့် ထားတယ်။ လူပြိန်းကြိုက်ဝါဒ (populism)၊
အစွန်းရောက် ကွဲပြားမညီညွတ်မှု (polarization) နဲ့ အမှန်တရားလွန် (post-truth) ကိစ္စတွေလို့
ဖော်ပြထားတယ်။ ဒီလိုနဲ့ အာဏာရှိသူတွေရဲ့ လက်စားချေမှုက ပြန်ဖြစ်လာတယ်။ သူက ဒီလိုရှုထောင့်က
နေ ကမ္ဘာလုံးဆိုင်ရာ ဒီမိုကရေစီအကျပ်အတည်း (global crisis of democracy) ကို ရှင်းပြထားတယ်။
စကားမစပ် ဒီနေရာ မှာ ကျနော်တွေးမိတာက တော်လှန်ရေးတွေ၊ လှုပ်ရှားမှုတွေဟာ ‘ဒီရေမြင့်သစ်’
တခုမှာ အောင်ပွဲခံကြတယ်။ ဆိုပါစို့။ တချိန်က ကိုလိုနီစနစ် ဖျက်သိမ်းရေး ရှိတဲ့အခါ နိုင်ငံအများအပြား
လွတ်လပ်ရေး ရလာကြတယ်။ တခါ ဒီမိုကရေစီ ရေလှိုင်း ကြီးတွေ ရှိတယ်။ ပထမလှိုင်း၊ ဒုတိယလှိုင်း၊
တတိယလှိုင်း၊ နောက်ပြန်လှိုင်း … စသည်ဖြင့်။ ဒီလို အခြေအနေတွေမှာ နိုင်ငံ တွေက ဒီမိုကရေစီ
အသွင်ကူးပြောင်းရေးတွေ ဖြစ်လာတယ်။ တချိန်တုန်းက စစ်အေးတိုက်ပွဲကာလ လက်ဝဲ၊ လက်ျာ အုပ်စုဖွဲ့
အထောက်အပံ့တွေ ရှိခဲ့တယ်။ ဒီမိုကရေစီ ရေလှိုင်း ဒီရေမြင့်သစ်ရှိမနေတဲ့ ကာလတခုမှာ လှုပ်ရှားရုန်းကန်ရသူတွေအဖို့
ပိုလို့ မခက်နိုင်ဘူးလား၊ စဉ်းစားကြည့်မိတာ။ ရေဆန်ကို တက်ရသလို ဖြစ်နေလိမ့်မယ်။ [ဤကား
စကားချပ်]</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လူပြိန်းကြိုက်ဝါဒ
(Populism) ဆိုတာက ခေါင်းဆောင်တွေက သူတို့ကိုယ်သူတို့ “ပြည်သူတွေရဲ့ အစစ်အမှန်အသံ”
(true voice of the people) ကို ကိုယ်စားပြုတယ်ဆိုပြီး၊ အကျင့်ပျက် ခြစားနေတဲ့၊ ကိုယ်ကျိုးကြည့်တဲ့
ထိပ်သီးအုပ်စုကိုဆန့်ကျင် တယ်။ ဒါက လူထုတွေအတွက် ဆွဲဆောင်မှု ရှိစေပေမယ့်၊ သူတို့က
အခြားစံပြ နောက်ထပ်တခု ဖြစ်မနေဘူး။ သူတို့က ဆယ်လီတွေရဲ့ အား (celebrity fan base) ကို
သုံးတယ်၊ ကိုယ်ပိုင်မီဒီယာတွေ ထူထောင်ကြတယ်။ ဒါနဲ့ သစ္စာခံနောက်လိုက် တွေကို ပွားယူကြတယ်။
စီးပွားရေးကျလာတဲ့အခါ လူတွေ ပိုမလုံခြုံဖြစ်လာ၊ မျှော်လင့်ချက်တွေ ပျောက်လာနေချိန်မှာ
ပိုလို့ အသုံးချဖို့ ကောင်းနေခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">စီးပွားရေးကျလို့
လူတန်းစား ကွာဟမှုက ကြီးမားလာတယ်။ လူမျိုးရေး၊ တိုင်းရင်းသားဖြစ်မှု တင်းမာမှုတွေက
မြင့်မားလာ တယ်။ ဒီအခါမှာ နာကျည်းမှုတွေကို ပိုလို့အသုံးချဖို့ ကောင်းလာတယ်။ အစွန်းရောက်ကွဲပြားမှုတွေ
ဖြစ်စေတယ် (polarization)။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">နောက်တခုကတော့
အမှန်တရားလွန်ကာလ (Post-truth)။ စာရေးသူဖော်ပြထားတာကတော့ လူတွေက ရှုပ်ထွေးပွေလီမှု၊
အသေးစိတ်ကိစ္စ၊ ကျိုးကြောင်းဆင်ခြေတွေကို သိပ်မသိချင်တော့ဘူး။ ဦးဏှောက်စားတယ်။ ဒါနဲ့
အလွယ်တကူ ရှင်းပြတာ၊ ကျိုးကြောင်း ဆင်ခြေလောက်ကို အဆင်ပြေသွားတယ်။ လူမှု မီဒီယာ (social
media) နဲ့ အွန်လိုင်းသတင်းတွေက သတင်း ဂေဟဝန်းကျင် ဖြစ်လာစေတယ်။ သတင်းတု သတင်းယောင်တွေ
လွှမ်းမိုးလာစေတယ်။ ကျွမ်းကျင်သူ ပညာရှင်တွေနဲ့ အချက် အလက်တွေကိုလည်း အားမကိုးတော့ဘူး။
“အကြောက်တရား၊ မသေချာ မရေရာမှု နဲ့ သံသယ” (fear, uncertainty, and doubt) တွေ ဖြစ်လာစေတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အဲသည်တော့
အာဏာရဲ့ လက်စားချေခန်းမှာ ကမ္ဘာကြီးက အသွင်တူ ဖြစ်ရပ်တွေကို သူက စုစည်းပြတယ်။ အမေရိကန်
ပြည် ထောင်စုမှာ သမ္မတဟောင်း ဒေါ်နယ်လ်ထရမ့် မှသည် ဟန်ဂေရီခေါင်းဆောင် ဗစ်တာအိုဘန်
(Viktor Orban)၊ ဗင်နီဇွဲလား ခေါင်းဆောင် ဟူဂိုချေးဗက်ဇ် (Hugo Chavez) ကနေ အီတလီရဲ့
မီဒီယာတိုင်ကွန်းနဲ့ နိုင်ငံရေးသမား ဆီဆီလို ဘာလုစ်ကိုနီ (Silvio Berlusconi)၊ ပြီးတော့
မက်တီယို ဆယ်လ်ဗီနီ (Matteo Salvini).. သူတို့တွေက ဒီမိုကရေစီနည်းလမ်းအားဖြင့် ရွေးကောက်ပွဲတွေကပဲ
အာဏာရလာ ကြတာ ဒါပေမယ့်အုပ်ချုပ်နေတာကျတော့ ဒီမိုကရေစီ လုပ်ငန်းစဉ်တွေနဲ့ ဆန့်ကျင်ဖက်
ဖြစ်နေတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီနေ့အခါတော့
အာဏာရှင်တွေက အတော့်ကို ပါးနပ်ကျွမ်းကျင်၊ လူ့မနော အထာကြေနေပြီလို့ ဆိုကြတယ်။ နည်းပညာ
ပြောင်းလဲလာမှုတွေနဲ့အတူ မဟာဗျူဟာအသစ်တွေလည်း ဖြစ်လာတယ်။ သူတို့က ကျွမ်းကျင်သူ ပညာရှင်တွေအကြားမှာ၊
အာဏာရှိသူတွေအကြားမှာ၊ သတင်း မီဒီယာတွေအကြားမှာ မယုံကြည်မှု သံသယတွေပျိုးပေးတယ်၊ ကြီးထွားစေတယ်။
သူတို့က အမှန်တရား (truth) ဆိုပြီး ထုတ်လုပ်ပေးတယ်၊ ရန်သူအသစ်ကို မွေးပေးတယ်။ တည်ဆဲဥပဒေတွေသုံးလို့
အာဏာ ကို ခိုင်ခိုင်စုစည်းနိုင်အောင် လုပ်ကြတယ်။ ဒါနဲ့ စာရေးသူ နိုင်ယင်းမ် (Naim)
က ခိုးသူ ဒီမိုကရေစီ (stealthocracy) လို့ စာလုံး ထွင်ပြောတယ်။ လစ်ဘရယ် ဒီမိုကရေစီရဲ့
ဗိသုကာ တည်ဆောက်ထားပုံတွေကို တစုံတရာ ထိန်းသိမ်းထားပြီး တာဝန်ယူ တာဝန်ခံမှုတွေ ကျတော့
ဖျောက်ကွယ် လျော့ရဲနေစေတာ၊ လူထုကြား သွေးကွဲမှုကို ကြီးထွားစေတာ။ စာရေးဆရာက အခု ပီ
၃ လုံး (3Ps) ကိုတော့ ဒီမိုကရေစီ တန်ဖိုးထားမှုတွေ၊ လွတ်လပ်တဲ့ လူ့အဖွဲ့အစည်းကို ကင်ဆာဆဲလ်တွေလို
ဖျက်ဆီးပစ်မယ့် ကိစ္စလို့ ဆိုတယ်။ ခေါင်းဆောင်တွေက အလျှင်အမြန် ပြောင်းလဲနေတဲ့ လူ့အဖွဲ့အစည်းကို
တဖြည်းဖြည်းနဲ့ ပုံစံအသွင်ပြောင်း ပစ်နေတယ်လို့ ဆိုတယ်။ ကြည့်ရရင် အတူတူလို ထင်ရတယ်။
ဒါပေမယ့် တန်ဖိုးထားမှု၊ စံသတ်မှတ်ချက်၊ လွတ်လပ်ခွင့်တွေ က အတော်တော့ ပြောင်းလဲစေခဲ့ပြီ။
ဒါတွေကို ကျားကန်ထောက်ပံ့ထားတဲ့ ကိစ္စတွေကိုလည်း ပစ်ပယ်တယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">စာရေးသူက
အခု ပီ ၃ လုံး (3Ps) ကြောင့် အာဏာရှင်တွေအတွက် ပိုလုံခြုံတဲ့နေရာ ဖြစ်စေတယ်လို့ ဆိုတယ်။
အာဏာရှင် တွေက အခု ပီ ၃ လုံး (3Ps) ကိုသုံးပြီး သူတို့အာဏာ အခြေခံတည်ဆောက်တယ်၊ လူ့အဖွဲ့အစည်းကို
ကွဲပြားစေတယ်လို့ ဖော်ပြတယ်။ ကမ္ဘာလွှမ်းခြုံဆက်သွယ်မှု (Globalization) ကြောင့်လည်း
အာဏာရှင်တွေအဖို့ ငွေကြေးဆိုင်ရာ ဆက်နွယ်မှု တွေ၊ သူတို့ရဲ့ ခရိုနီ- လက်ဝါးကြီးအုပ်
အရင်းရှင်တွေ (oligarch pals) အတွက် ဓနဥစ္စာ စုဆောင်းမိတွေ၊ ဩဇာ လွှမ်းမိုးဖို့ရာ အတွက်
ပြည်ပကနေ ဩဇာဝယ်ယူနိုင်မှုတွေ ဖြစ်စေတယ်။ အတုတယောင် နိုင်ငံတကာ ပေါင်းစည်းရေးဝါဒ (pseudo-internationalism)
ဆိုတဲ့ အမည်အောက်မှာ ပြည်တွင်းနိုင်ငံရေး မဟာဗျူဟာတွေကို ပြည်ပကနေ အကူအညီ ရယူဖို့ဖြစ်လာ
စေတယ်။ အာဏာရှင်တွေက တဦးနဲ့တဦး ကိုယ်ကျိုးစီးပွားတွေအတွက် အကူအညီပေးဖို့ ဖြစ်လာနိုင်စေတယ်။
လုံခြုံရေး ဆိုင်ရာ ဦးတည်ချက်တွေ၊ အိမ်နီးချင်း ဒီမိုကရေစီနိုင်ငံတွေကို မတည်မငြိမ်ဖြစ်စေဖို့
အင်အားသုံးဖို့တွေ၊ အစိုးရမဟုတ်တဲ့ အတုအယောင် NGOs တွေကို ထောက်ပံ့ပေးဖို့လည်း တယောက်နဲ့တယောက်
ကျောထောက်နောက်ခံပေးကြတယ်လို့ ဆိုတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီလို
အခြေအနေတွေကို လူထုတွေက ဘယ်လိုတန်ပြန်ကြမလဲ။ သူကတော့ “အတုအယောင်ကိစ္စ၊ ရာဇဝတ်သားလို
ကျင့်သုံး နေတဲ့ အစိုးရတွေ၊ နိုင်ငံခြား ခြေထိုးနှောင့်ယှက်မှု၊ နိုင်ငံရေး ဂိုဏ်းသဘော
အင်အားစုကြီးတွေနဲ့ လစ်ဘရယ်မကျတဲ့ ဝါဒ ကျင့်သုံးမှုတွေ” (against falsehoods,
criminalized governments, foreign subversion, political cartels and
illiberalism) တိုက်ပွဲကြီး ၅ ခုကို အနိုင်တိုက်ဖို့ လိုအပ်တယ်လို့ ဆိုပါတယ်။ ဒီလိုဆိုရင်
ကမ္ဘာ့ ဒီမိုကရေစီအင်အားစုတွေက စုစည်းမှ ဖြစ်နိုင်မှာပါတဲ့။</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif;"><span style="font-size: 13.3333px;">အောင်သူငြိမ်း</span></span></p><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-91932592080617946862023-09-27T14:59:00.002+07:002023-09-27T14:59:24.308+07:00စစ်အာဏာသိမ်းမှု ခြောက်လှန့်နေဆဲ ချီလီ<span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">The Economist (August 31, 2023) မှာ စိတ်ဝင်စားဖွယ် ဆောင်းပါးတပုဒ် ဖတ်ရတယ်။ ရှည်သား။ ဒါပေမယ့် စိတ်ဝင်စား ဖွယ်၊ နှိုင်းယှဉ်စဉ်းစားဖွယ် ဖြစ်လို့ မျှချင်မိတယ်။ ဆောင်းပါးက ‘၁၉၇၃ ခုနှစ် စက်တင်ဘာ အာဏာသိမ်းမှုက ချီလီကို ခြောက် လှန့်ဆဲ’ (</span><span style="color: #1a1a1a; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Chile is still haunted by the coup in September 1973) လို့ နာမည် ပေးထားတယ်။</span> <span id="fullpost"><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="color: #1a1a1a; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">နှစ် ၅၀- နှစ် ၆၀</span></b></p>
<p class="Default"><span style="color: #1a1a1a; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">၁၉၇၃ ခုနှစ်က စတင် ရေတွက်ရင် ချီလီစစ်အာဏာသိမ်းမှုက နှစ် ၅၀ ပြည့်ခဲ့ပြီ။
ဒီအချိန်တိုင် ခြောက်လှန့်ဆဲပဲတဲ့။ ကျနော်တို့ မြန်မာနိုင်ငံ ၁၉၆၂ ခုနှစ် စစ်အာဏာသိမ်းပြီး
ဆိုရှယ်လစ်လမ်းစဉ် တပါတီစနစ် တည်ထောင်မှုကကော ၆၁ နှစ် ရှိခဲ့ပြီပဲ။ ကျနော်တို့ဆီမှာရော
ခြောက်လှန့်ဆဲပဲလား။ ဒါကို ပြန်ပြောင်း သုံးသပ်မှုတွေရော မပြုကြတော့ဘူးလား စဉ်းစားမိတယ်။
တချိန်က ချီလီသာမဟုတ်၊ လက်တင်အမေရိက တခွင်မှာ စစ်အာဏာသိမ်းပြီး အာဏာရှင်တွေ ကြီးစိုးခဲ့ကြတယ်။
သူတို့ကို အမေရိကန်နဲ့ စီအိုင်အေက ကျောထောက်နောက်ခံပြုထားတယ်။ ‘စစ်အေးတိုက်ပွဲ’ကာလမှာ
ဒီနိုင်ငံတွေ ကွန်မြူနစ်မဖြစ်ရင် ပြီးရော၊ ဘာဖြစ်ဖြစ် ဆိုပြီး အမေရိကန်က သူ့နောက်ကျောနိုင်ငံတွေက
စစ်အာဏာရှင်တွေကို ထောက်ပံ့ပေးခဲ့တဲ့ ကာလတခု ရှိခဲ့တယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="Default"><b><span style="color: #1a1a1a; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">အာဂျင်တီးနား</span></b></p>
<p class="Default"><span style="color: #1a1a1a; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">ကျနော် အာဂျင်တီးနားနဲ့ ပတ်သက်လို့ ဖြစ်ရပ်နောက်ကြောင်းပြန် ရုပ်ရှင်ကားလေးတခု
သဘောကျမိလို့ ဒါကို ပြန်မိတ်ဆက် ရေးဖူးတယ်။ </span><b><span style="background: white; color: #121212; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">Argentina
1985 (၁၉၈၅ အာဂျင်တီးနား)</span></b><span style="background: white; color: #121212; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"> ဆိုတဲ့ တလောက ထွက်လာတဲ့
ရုပ်ရှင်ကားလေးပဲ။ </span><span style="color: #1a1a1a; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">အာဂျင်တီးနား နိုင်ငံကလည်း လက်တင်အမေရိက တောင်ဖက်အစွန်းက စစ်အာဏာရှင်စနစ်ကို
ဖြတ်သန်းခဲ့ရတဲ့ နိုင်ငံတခု။ ချီလီကတော့ အပေါ်နည်းနည်းကျတဲ့ သူ့အိမ်နီးချင်းနိုင်ငံ။<o:p></o:p></span></p>
<p class="Default"><span style="color: #1a1a1a; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="background-color: white; color: #202124; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၉၃၀ ခုနှစ်ကနေ ၁၉၇၆ ခုနှစ်ကြားမှာ အာဂျင်တီးနားစစ်တပ်က ၆ ကြိမ်
အာဏာသိမ်းပိုက်ခဲ့ပါတယ်။ ကြားထဲမှာတော့ ထုံ့ပိုင်းထုံ့ပိုင်း အကန့်အသတ်နဲ့ ဒီမိုကရေစီ
အစိုးရကာလတွေ ရှိခဲ့ပါတယ်။ ၁၉၈၃ ခုနှစ် အပြောင်းအလဲကစလို့ ဒီမိုကရေစီ အခြေခိုင်လာခဲ့တယ်လို့
ဆိုနိုင်တယ်။ ‘အာဂျင်တီးနား ၁၉၈၅’ ရုပ်ရှင်က ဒီအပြောင်းအလဲနောက်ပိုင်း ၁၉၈၅ ခုနှစ်
ကာလပါ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="background: white; color: #202124; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၉၇၆
ခုနှစ်မှာ စစ်တပ်ကအာဏာသိမ်းပြီး သမ္မတ မာရီယာ ပီရွန် (Maria Isabela Peron) ကို ဖယ်ရှားလိုက်ပါတယ်။
ဒီ နောက်ပိုင်းမှာတော့ သမ္မတကို ထောက်ခံသူ နိုင်ငံရေးအတိုက်အခံတွေ၊ သူပုန်ထကြသူတွေ၊
အကြမ်းဖက်သမားတွေဆိုတဲ့ ခေါင်းစဉ်နဲ့ အပြင်းအထန် ဖိနှိပ်မှုတွေ ပြုခဲ့ပါတယ်။ ဒီလို
ဖိနှိပ်မှုတွေကို “ညစ်ပတ်တဲ့စစ်ပွဲ” (dirty war) </span><i style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">el proceso </i><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လို့ လူသိများပါတယ်။
၁၉၇၆ ခုနှစ်ကနေ ၁၉၈၃ ခုနှစ်အကြား လူ တသောင်းကနေ ၃ သောင်းလောက် ပျောက်ဆုံးခဲ့ရပါတယ်။
မူလတုန်းကတော့ အလုပ်သမားသမဂ္ဂတွေက အင်အားကောင်းပါတယ်။ အပြင်းအထန်ဖိနှိပ်ခံရပြီး နောက်ပိုင်းမှာတော့
အား လျော့သွားခဲ့ရတယ်။ နောက်ပိုင်း အတိုက်အခံအင်အားစုအဖြစ် ပေါ်လာတာက ပျောက်ဆုံးသွားရသူတွေရဲ့
မိခင်တွေ စုပြီး တောင်းဆိုမှုလုပ်ကြတဲ့ အရပ်ဘက်အင်အားစုပါ။ ၁၉၇၀ ခုနှစ်များနဲ့ ၁၉၈၀
ခုနှစ်များ အစောပိုင်းမှာ လှုပ်ရှားခဲ့ကြပြီး သူတို့ကို</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #202122; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">Mothers of the Plaza de Mayo</span><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"> “ပလာဇာ ဒီမေယို ရင်ပြင်ရှေ့က မိခင်များ” လို့
နာမည်ထင်ရှားခဲ့ပါတယ်။ သူတို့က ပျောက်ဆုံးသွားတဲ့ သူတို့ရဲ့ သားသမီးတွေအကြောင်း သိရဖို့
နေရာမရွှေ့ တောင်းဆိုကြပါတယ်။ နောက်ဆုံးရဲနဲ့ ဖြိုခွဲ၊ နိုင်ငံ အရေးပေါ်အခြေအနေ ကြေညာရတဲ့အထိပါပဲ။<o:p></o:p></span></p>
<p class="Default"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၉၈၂
ခုနှစ်မှာ ဖောက်ကလန်စစ်ပွဲဖြစ်တော့ အင်္ဂလန်ကို စစ်ရှုံးတယ်။ စစ်တပ်ဩဇာ ကျရတယ်။ အရပ်ဘက်
တက်ကြွလှုပ် ရှားသူတွေနဲ့ ဆန္ဒပြပွဲတွေ ပြန်အားကောင်းလာတယ်။ အလုပ်သမား သမဂ္ဂတွေ၊ စီးပွားရေးလုပ်ငန်းရှင်
အသင်းအပင်းတွေ ပြန်အားကောင်းလာတယ်။ ၁၉၈၂ ခုနှစ် လူထုအုံကြွဆန္ဒပြပွဲအပြီးမှာတော့ ရွေးကောက်ပွဲအသစ်
ကျင်းပပေးဖို့ ရက်ကြေညာ လိုက်ရတယ်။ ၁၉၈၃ ခုနှစ်မှာ ရော အယ်လ်ဖွန်ဆင် (Raul
Alfonsin) သမ္မတအဖြစ် ရွေးကောက်ခံရတယ်။ ပြီးတဲ့နောက်မှာ တော့ အသွင်ကူးပြောင်းရေးကာလ
တရားမျှတမှု လုပ်ငန်းစဉ်ပေါင်းစုံ ဖြစ်လာခဲ့တယ်။ </span><span style="background: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၉၈၅
ခုနှစ် အပြောင်းအလဲအပြီး လူ့အခွင့်အရေးချိုးဖောက်မှုတွေအတွက် တာဝန်ရှိတဲ့ စစ်ခေါင်းဆောင်တွေကို
ခုံရုံးတင်တဲ့ ဖြစ်ရပ်အပေါ် အခြေခံထားတဲ့ ရုပ်ရှင်မှာ အစိုးရရှေ့နေ (ဆွဲချ) အဖြစ် ဆောင်ရွက်ရတဲ့
ရှေ့နေစထရက်ဆာ ပြောစကားတွေက ကျနော့်အတွက် သက်ဝင် လွန်းတယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="background: white; color: #202122; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဇာတ်ရှိန်အမြင့်ဆုံး
အခန်းကတော့ ရှေ့နေကြီးရဲ့ နောက်ဆုံးလျှောက်လဲချက် ပေးတာပါ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">ဒီကိစ္စကို သူအချိန်ယူ
ပြင်ဆင်တယ်။ လူတိုင်း နားလည်နိုင်ဖို့ သေချာကြိုးပမ်းတယ်။ ဒီမိန့်ခွန်း လျှောက်လှဲချက်ကို
နိုင်ငံ သမ္မတရော၊ နစ်နာရသူ မိသားစုတွေရော၊ တကမ္ဘာလုံးက လူထုတွေပါ နားထောင်နေကြမှာ
သူသိတယ်။ ဒါကြောင့်လည်း သေချာပြင်ဆင်တယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပထမက အာဂျင်တီးနားနိုင်ငံရဲ့
အကြမ်းဖက်မှုသမိုင်းနဲ့ စတယ်။ ဟုတ်တယ်။ အကြမ်းဖက်မှုတွေက မရှောင်လွှဲနိုင်ခဲ့ဘူး။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">ဒုတိယအချက်ကတော့ ဒီလိုအကြမ်းဖက်မှုတွေ
ဖြစ်လာတော့ စစ်တပ်က ဘယ်လိုတုံ့ပြန်သလဲ၊ ဒီနေရာမှာ ရှေ့နေကြီးက လက္ခဏာ ၃ ချက် အနှစ်ချုပ်တယ်။
ရက်စက် ကြမ်းကြုတ်မှု၊ ဖုံးကွယ်မှု နဲ့ သတ္တိကြောင်မှု (ferocious, clandestine
and cowardly)။ မိန့်ခွန်းမှာ သူ<span style="background: white;">တို့ကြိုးပမ်းကြတဲ့ ကြွေးကြော်သံ “နောက်တခါ ပြန်မဖြစ်စေရ” </span><span style="background: white; color: #202122;">"</span><span style="background: white;">Nunca M</span></span><span style="background: white; font-size: 10pt;">á</span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">s</span><span style="background: white; color: #202122; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">" (Never Again) ကို ဖော်ကျူးထားတယ်။</span><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"> <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><b><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">ချီလီသမိုင်း အကျဉ်း</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span></b><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">တချိန်က စပိန်ကိုလိုနီ။
၁၈၁၈ မှာ လွတ်လပ်ရေးရတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">၂၀ ရာစုသမိုင်းကို ဖြတ်ပြောရရင်တော့
နိုင်ငံရေးဝရုန်းသုန်းကား ကာလပဲ။ စစ်အာဏာသိမ်းမှုတွေလည်း အကြိမ်ကြိမ် ဖြစ်ခဲ့ တယ်။
၁၉၇၀ ရွေးကောက်ပွဲမှာတော့ ဆိုရှယ်လစ်ဝါဒီ သမ္မတ ဆယ်ဗာဒို အလန်ဒေး (Salvador
Allende) ရွေးချယ်ခံရတယ်။ အခြေခံကျကျ ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှုတွေ လုပ်တယ်။ နိုင်ငံက အမေရိကန်ပြည်ထောင်စုနဲ့
တင်းမာမှုတွေ ဖြစ်ခဲ့တယ်။ ၁၉၇၃ ခုနှစ်မှာတော့ ဗိုလ်ချုပ်ကြီး ဩဂက်စတို ပီနိုရှေး (General
Augusto Pinochet) ဦးဆောင် အာဏာသိမ်းတယ်၊ အစိုးရကို ဖြုတ်ချတယ်။ အရင်ကွန်မြူနစ်လို့
ယူဆသူတွေကို ဖမ်းဆီး၊ ဖိနှိပ် လူ့အခွင့်အရေး ချိုးဖောက်မှုတွေ ကြီးကြီးမားမား ကျူးလွန်ခဲ့တယ်။
ဒါပေမယ့် ပီနိုရှေးက စီးပွားရေးပြုပြင် ပြောင်းလဲမှုတွေ လုပ်တယ်။ ၁၉၉၀ မှာတော့ ရွေးကောက်ပွဲတွေ
ကျင်းပပြီး နိုင်ငံက ဒီမိုကရေစီပြန်လှည့်လာတယ်။ စီးပွားရေးတက်လာတယ်။ တည်ငြိမ်တဲ့ ဒီမိုကရေစီနိုင်ငံဘက်ကို
ပြန်လှည့် ပြောင်းလာတယ်။ ဒါပေမယ့် နိုင်ငံထဲ ဆင်းရဲချမ်းသာ ကွာဟမှုကတော့ ကြီးထွားမြဲပဲ။
ဒါကြောင့်လည်း ဆူပူမငြိမ်မသက်မှု၊ ဆန္ဒပြပွဲတွေ ရှိနေခဲ့တယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">The Economist ဆောင်းပါက
၁၉၇၃ ချီလီ အာဏာသိမ်းပွဲကို ပြန်ဖော်ပြတယ်။ ဆန်တီယေဂို မြို့တော် အလယ်မှာရှိတဲ့ လာ
မွန်ဒီးယား (La Mondea) သမ္မတနန်းတော်မှာ မီးခိုးလုံးတွေ၊ မီးလောင်တာတွေနဲ့ ပြည့်နေခဲ့တယ်။
ချီလီလေတပ်က ဟော်ကာ ဟန်းတာ ဂျက်တိုက်လေယာဉ်တွေက စက်တင်ဘာ ၁၁ နံနက်ခင်းမှာ ပျံတက်လာပြီး
ဒုံးပျံတွေနဲ့ ပစ်ချတိုက်ခိုက်တယ်။ အနီး က လမ်းတွေမှာတော့ တင့်ကားတွေက လှည့်လည် ဝိုင်းထားတယ်။
စစ်သားတွေက ဖမ်းသားတဲ့ အရပ်သား ရာပေါင်းများစွာ ကို ခေါင်းပေါ်မှာ လက်တွေတင်ခိုင်းပြီး
ထိန်းသိမ်း ခေါ်ဆောင်သွားနေကြတယ်။ ချီလီနိုင်ငံရဲ့ ရွေးချယ်ခံ သမ္မတ၊ ဆိုရှယ်လစ် ဝါဒီ
ဆယ်ဗာဒို အလန်ဒေး (</span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Salvador Allende) က ဖလန်နယ် ဂျက်ကက်နဲ့
သံခမောက်နဲ့၊ လက်ထဲမှာ ပစ္စတို တလက်ကိုင် လို့ ခုခံဖို့ အဆင်သင့်။ ညနေ ၂ နာရီမှာတော့
သူ့ဘာသာ သတ်သေသွားခဲ့တယ်။ နောက်ပိုင်းတော့ ဗိုလ်ချုပ်ကြီး ဩဂက်စတို ပီနိုရှေး (General
Augusto Pinochet) တက်လာခဲ့တယ်။ အာဏာရှင်အဖြစ် ချီလီကို ၁၇ နှစ်ကြာ အုပ်ချုပ်ခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">အငြင်းပွားဆဲ နှစ် ၅၀ အထိမ်းအမှတ်</span></b></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ချီလီ စစ်အာဏာသိမ်းမှုက လက်တင်အမေရိကသာမက ကမ္ဘာတခုလုံးအတွက် အရေးပါတယ်လို့
ဆိုကြတယ်။ မကြာမီက ချီလီ ရွေးကောက်ပွဲတွေမှာ လူငယ်လက်ဝဲယိမ်း သမ္မတ ဂေဘရီယယ် ဘိုးရစ်
(Gabriel Boric) တက်လာခဲ့တယ်။ သူက စစ် အာဏာသိမ်းချိန် ကွယ်လွန်ခဲ့ရတဲ့ သမ္မတဟောင်း
အလန်ဒေးကို အကြီးအကျယ် ကိုးကွယ်တဲ့သူ။ သူ သမ္မတအဖြစ် ကျမ်း သစ္စာကျိန်ဆိုတဲ့နေ့က ကျဆုံးလေပြီးသော
ခေါင်းဆောင်တွေရဲ့ ရုပ်ထုတွေမှာ အလေးပြုခဲ့တယ်။ လူထုပရိသတ်တွေကို မိန့်ခွန်းမှာ ထည့်ပြောခဲ့တယ်။
သူ့အစိုးရအနေနဲ့ စစ်အာဏာသိမ်းနှစ် ၅၀ ပြည့် ကျင်းပချင်ရတဲ့ အကြောင်းက သူ့ဘာသာ ခိုင်လုံတယ်။
ဒါပေမယ့်လည်း သမ္မတ အလန်ဒေးနဲ့ ပတ်သက်လို့ အငြင်းပွားဖွယ် အချက်အလက်တွေလည်း ရှိနေခဲ့တယ်။
သမ္မတက စစ်အာဏာသိမ်း နှစ် ၅၀ အထိမ်းအမှတ် ကျင်းပဖို့ သတင်းစာဆရာတဦးဖြစ်တဲ့ ပက်ထရစ်ရှို
ဖာနန်ဒက်စ် (Patricio Fern</span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 10pt;">á</span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ndez) ကို တာဝန်ပေးတယ်။ ငြင်းပယ်ခြင်းဆိုင်ရာ အမျိုးသား သင်္ကေတ အခမ်းအနား
(symbolic national ceremony of rejection) ကို စီစဉ်ကျင်းပဖို့လို့ ဆိုတယ်။ သူ ခန့်ထားတဲ့သူက
ဇူလိုင်လမှာ နှုတ်ထွက်သွားခဲ့တယ်။ သူက ‘ [စစ် အာဏာသိမ်းမှု] နဲ့ ပတ်သက်လို့ ဆက်လက်ဖြစ်နေတဲ့
သမိုင်းကြောင်းဆိုင်ရာ အငြင်းအခုန်တွေ ဆက်လက် ရှိနေသင့် တယ်’ လို့ ကွန်မြူနစ်ပါတီက
ပြောဆိုတဲ့ကိစ္စအပေါ် ပက်ထရစ်ရှိုက ဝေဖန်ခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">စစ်အာဏာသိမ်းမှုနဲ့ ပတ်သက်လို့ နိုင်ငံထဲမှာလည်း သဘောထား ကွဲလှတယ်။
သမ္မတက ဘိုရစ်က ချီလီနိုင်ငံ ဖွဲ့စည်းပုံ အခြေခံ ဥပဒေကို ပြန်ပြင်ရေးဖို့ ကြိုးပမ်းနေတယ်။
ပြောရရင် ဒီဖွဲ့စည်းပုံက အရင် စစ်အာဏာသိမ်း ဗိုလ်ချုပ်ကြီး ပီနိုရှေးဆီ က ဆက်ခံခဲ့ရတာ။
ပြီးခဲ့တဲ့နှစ် ဧပြီက ဖွဲ့စည်းပုံပြင်ဆင်ရေးဖို့ ကြိုးပမ်းမှုကို မဲဆန္ဒရှင် ၆၂% က
ဆန့်ကျင်ခဲ့ကြတယ်။ မိုရီ စစ်တမ်း (Mori poll) အရ အဲဒီဖြေတဲ့သူတွေရဲ့ ၄၂% ကသာ ပြီးခဲ့တဲ့နှစ်က
မဲပေးမှုထဲမှာ ပါဝင်နေတဲ့သူ။ မိုရီ စစ်တမ်းအရ ဖြေဆိုသူ ၃၆% က စစ်အာဏာသိမ်းမှုက ဒီမိုကရေစီကို
ဖျက်ဆီးခဲ့တယ်လို့ ယူဆကြတယ်။ ဒါပေမယ့် နှိုင်းယှဉ်ကြည့်ရင် ၆၈% က စစ်အာဏာသိမ်းမှုဟာ
ချီလီနိုင်ငံကို မက်စ်ဝါဒအောက် လွတ်မြောက်စေတယ်လို့ မြင်ကြတယ်။ ၂၀၀၆ ခုနှစ်တုန်း က
အဲလိုဖြေသူအချိုးက ၁၉% ပဲ ရှိခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">ဝမ်းနည်းဖွယ်ရာ မရှောင်မလွှဲနိုင်တဲ့ကိစ္စ</span></b></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒီလို သဘောထားကွဲလွဲနေမှုက အတော့်ကို စိတ်ထဲ ယားကျိကျိ ဖြစ်စေတဲ့ မေးခွန်းပုစ္ဆာပါပဲ။
ပြီးခဲ့တဲ့ နှစ် (၅၀)- ရာစုတဝက် မှာ ချီလီဟာ ဘယ်လမ်းကို လျှောက်ခဲ့ပါသလဲ။ ဘာဖြစ်လို့
လက်ဝဲတွေကို ဆန့်ကျင်တဲ့စိတ်က ကြီးထွားခဲ့ရပါသလဲ။ သမ္မတ ဟောင်း အလန်ဒေးကို ဖြုတ်ချ
ဖယ်ရှားလိုက်တဲ့ကိစ္စက စစ်ရေးအရ ရှုံးနိမ့်ခဲ့ရမှုပါ။ ဒါမှမဟုတ် နိုင်ငံရေးအရ ကျရှုံးရမှု
လေလား။ ဒုတိယ အချက်က စစ်အာဏာသိမ်းမှု မဖြစ်ရလေအောင် ရှောင်လွှဲနိုင်ခဲ့ဖို့ အကြောင်းမရှိဘူးလား
ဆိုတာ မေးခွန်း ဖြစ်လာပါတယ်။ ဒါတွေကို ဖြေဆိုဖို့ဆိုရင် အလန်ဒေးအစိုးရ ကာလမတိုင်ခင်၊
အာဏာသိမ်းမှု မတိုင်ခင် ရက်ထောင်ချီကို ပြန်ကြည့်ဖို့ လိုပါလိမ့်မယ်တဲ့။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">The Economist မဂ္ဂဇင်းကတော့ ‘ဝမ်းနည်းဖွယ်ရာ မရှောင်မလွှဲနိုင်တဲ့ကိစ္စ’
(regrettable inevitability) လို့ အစောပိုင်း ကာလ ကတည်းက ရေးခဲ့ပါတယ်။ ဒီနေရာမှာ
The Economist စာစောင်ရဲ့ ရပ်တည်ချက်ကိစ္စကိုလည်း သိထားဖို့ လိုအပ်ပါ တယ်။ ဒီစာစောင်က
တတ်နိုင်သလောက် သမမျှတအောင် ရေးပါတယ်။ ဒေတာ အချက်အလက်တွေအပေါ် သုံးသပ်မှုပြုပြီး လူရိုသေ
ရှင်ရိုသေ ကာလသက်တန်းရှည် စာစောင်တခုပါ။ ဒါပေမယ့် သူက ဈေးကွက်စီးပွားရေးကို ကာကွယ်ပါတယ်။
အရင်းရှင် စနစ်ကို ထောက်ခံပါတယ်။ ဒီကိစ္စတွေကို ဆန့်ကျင်လာရင် ရန်သူလို့မြင်ပါတယ်။
ဒါကြောင့်လဲ အလန်ဒေးလို လက်ဝဲတွေကို မထောက်ခံနိုင်တာ သဘာဝကျပါတယ်။ အခုလို သုံးသပ်ချက်
‘ဝမ်းနည်းဖွယ်ရာ မရှောင်မလွှဲနိုင်တဲ့ကိစ္စ’ လို့ ချီလီအာဏာသိမ်းမှုအပေါ် နိဂုံးချုပ်ချက်
ချခဲ့တာကိုလည်း ဝေဖန်မှုတွေ ရှိခဲ့ပါတယ်။ ဒါပေမယ့် ချီလီနိုင်ငံသား အများက သူတို့နဲ့
သဘောတူညီတယ်လို့လည်း ဖော်ပြပါတယ်။</span></p>
<p class="Default"><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">အလန်ဒေးရဲ့ ဆိုရှယ်လစ်ဝါဒ နဲ့ ‘ဒီမိုကရေစီ အာဇာနည်’<o:p></o:p></span></b></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">၁၉၇၀ ခုနှစ်မှာ ရွေးကောက်တင်မြှောက်ခံရတော့ အလန်ဒေးက ‘ချီလီရဲ့ ဆိုရှယ်လစ်လမ်းကြောင်း’</span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(the Chilean road to socialism) ကို ကြေညာပါတယ်။
ငြိမ်းချမ်းတဲ့ ပါလီမန် ဒီမိုကရေစီနည်းနဲ့ ဆိုရှယ်လစ် ခေတ်ပြောင်းတော်လှန်ရေးတခု ဆင်နွှဲ
ဖို့ပါပဲ။ သူ့ရဲ့ လူများစုကြိုက် ညီညွတ်ရေး ပါတီ [Popular Unity (Unidad Popular
or UP)] ညွန့်ပေါင်းအစိုးရက လွှတ်တော်ထဲမှာ လူများစုအစိုးရ မဟုတ်ပါဘူး။ ဒီလို ကြေညာချက်ကြောင့်
ချီလီမှာ နိုင်ငံရေး အစွန်းကွဲပြားမှု ကြီးလာပါတယ်။ မငြိမ်မသက်မှု တွေ ဖြစ်လာပါတယ်။
ချီလီရဲ့ နိုင်ငံရေးသမား အများစုက စစ်အာဏာသိမ်းမှုကို ကြိုဆိုခဲ့ကြပါတယ်။ သူတို့က စစ်တပ်အနေနဲ့
တည်ငြိမ်မှု ပြန်ဖော်ဆောင်နိုင်မယ်။ ရွေးကောက်ပွဲ အသစ်လုပ်ပေးမယ် မျှော်လင့်ထားကြပါတယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">စစ်အာဏာသိမ်းမှုမှာ အလန်ဒေးကျဆုံးရတော့ လက်ဝဲအင်အားစုတွေက သူ့ကို ‘ဒီမိုကရေစီ
အာဇာနည်’ လို့ သတ်မှတ် ခေါ်ဝေါ်ခဲ့ကြပါတယ်။ အကြောင်းတခုက စစ်အာဏာသိမ်းမှုရဲ့ ရက်စက်ကြမ်းကြုတ်မှုပါ။
ပီနိုရှေး စစ်အစိုးရက လူပေါင်း ၂,၁၃၀ ကို သတ်ဖြတ်ခဲ့ပြီး၊ လူပေါင်း ၃၀,၀၀၀ လောက်ကို
အကျဉ်းချ နှိပ်စက်ညှဉ်းပမ်းခဲ့ကြပါတယ်။ ဒီအချက်တွေက နောက်ပိုင်း ဒီမိုကရေစီအစိုးရ လက်ထက်
ပြန်လည်စုံစမ်းမှုတွေမှာ ပေါ်ထွက်လာတာပါ။ ဒုတိယအချက်ကတော့ စစ်အာဏာ သိမ်းစဉ်ကာလ အာလန်ဒေးက
နိုင်ငံကို ရဲရဲတောက် ချွေခဲ့တဲ့ စစ်အာဏာသိမ်းမှု ဆန့်ကျင်ရေး မိန့်ခွန်းပါပဲ။ သူ့ရဲ့
La Mondea နန်းတော်ကနေ မနက် ၉ နာရီ ၁၀ မိနစ်မှာ ထုတ်လွှင့်ခဲ့ပြီး ၇ မိနစ်ကြာပါတယ်။
နောက်ခံ ပေါက်ကွဲသံ၊ အော်ဟစ်ကြွေးကြော် နေသံတွေကြားက အော်ဟစ်ပြောခဲ့တဲ့ မိန့်ခွန်းပါ။
“ငါဟာ နှုတ်ထွက်ပေးမှာ မဟုတ်ဘူး” လို့ သူက ကြေညာပါတယ်။ “လူထု တွေအပေါ် သစ္စာကို ငါ့အသက်နဲ့
ပြန်ပေးဆပ်မယ်… နောက်မကြာခင်နဲ့ နောက်ပိုင်းကာလတွေမှာ ပြန်ပွင့်လင်းလာရင် ပိုလို့ ကောင်းမွန်တဲ့
လူ့အဖွဲ့အစည်းတခုကို တည်ဆောက်ဖို့ ကြိုးပမ်းခဲ့တဲ့ လွတ်လပ်တဲ့ ယောက်ျားတဦးကို အမြဲတစေ
အမှတ်ရနေ စေရမယ်” လို့ သူက ပြောခဲ့ပါတယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">သမိုင်းကို ဘယ်လိုတန်ဖိုးထားမှာလဲ</span></b></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">တလောက Burma စာအုပ် (မြန်မာနိုင်ငံ တိုင်းရင်းသားတော်လှန်ရေးတွေအကြောင်း)
ရေးခဲ့တဲ့ သမိုင်းပညာရှင် မာတင်စမစ် (Martin Smith) နဲ့ ထိုင်းနိုင်ငံမှာ ပြန်တွေ့ရပါတယ်။
အစည်းအဝေးတခုမှာ သူရေးသားတဲ့ NCA မြန်မာနိုင်ငံ အပစ်ရပ်စာချုပ် အကြောင်း မိတ်ဆက်လာဟောပြောတာပါ။
သူက ကျနော့်ကို တွေ့ခဲ့တာ နှစ် ၃၀ ကျော် ကြာတဲ့အထိ မှတ်မိနေပါသေးတယ်။ အဲဒီတုန်းက ကျနော်က
ABSDF စခန်းငယ်တခု ခေါင်းဆောင်၊ သူက BBC- ကမ္ဘာ့အစီအစဉ်အတွက် Dying for Democracy
(ဒီမိုကရေစီအတွက် သေသည်အထိ) မှတ်တမ်းရုပ်ရှင် ရိုက်ကူးတဲ့ အဖွဲ့နဲ့ ရောက်လာတာပါ။ အခုတော့
သူလည်း အိုပါပြီ။ ဒါပေမယ့် အဲဒီတခနကို မှတ်မိလောက်အောင် သူက မှတ်ဉာဏ်ကောင်းဆဲပါ။ အစည်းအဝေးမှာ
အခြားကိစ္စတွေနဲ့ စကား ကြာကြာ မပြောဖြစ်ပါ။ နောက်ပိုင်း ပြောဖြစ်တဲ့ မိတ်ဆွေတဦးဆီကနေ
သူ့သမိုင်းအမြင်ကို ပြန်ကြားရပါတယ်။ သူက သမိုင်း ပညာရှင်ဖြစ်တဲ့ အလျှောက် လတ်တလော ကမ္ဘာတလွှား
ရုပ်ထုတွေကို ဖြိုချနေတာတွေကို သိပ်စိတ်ဆိုးတယ်လို့ သိရ ပါတယ်။ ‘သမိုင်းကို မသိရင်
ကိုယ်ဘယ်ကို ရှေ့သွားချင်တယ်ဆိုတာ သိနိုင်ပါ့မလဲ’ လို့ သမိုင်းကို တန်ဖိုးထားတဲ့ သူ့အမြင်ကို
လည်း သိရပါတယ်။ ဒါနဲ့ ကျနော်လည်း ဆရာမြသန်းတင့် ဘာသာပြန် E. H. Carr ရဲ့ What is
history? (ခေတ်သစ်သမိုင်း ဋီကာ- ဒုကြိမ်၊ ၂၀၀၂၊ မြနန္ဒာစာအုပ်တိုက်) ကို ပြန်လို့ ဆန်းစစ်စိတ်နဲ့
ဖတ်နေမိပါတယ်။ ဒါနဲ့ပဲ ချီလီ သမိုင်းတကျော့ပြန်က ကျနော့် စိတ်ဝင်စားမှု ဖြစ်လာတာပါ။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">အလန်ဒေး</span></b></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဆယ်ဗာဒို အလန်ဒေးက နည်းနည်းတော့ ဝေခွဲရခက်သူပါ။ သူက ဆရာဝန်ဒေါက်တာ၊
သူ့ကိုယ်သူ ‘မက်စ်ဝါဒီ- ဆိုရှယ်လစ် သမ္မတ’ အဖြစ် ကြေညာထားသူ။ ဒါပေမယ့် အစားအသောက်ကို
ထွေထွေပြားပြား အရသာခံစားသောက်တတ်သူ၊ မြာလည်း စွံတယ်။ သူက ကျူးဘားခေါင်းဆောင် ဖီဒဲ
ကက်စထရိုနဲ့ မိတ်ဆွေ၊ ကက်စထရိုကိုတောင် သူ့နိုင်ငံကို ရက် ၂၀ ကြာခရီးဖိတ်ပြီး ဧည့်ခံခဲ့သေးတယ်။
အလန်ဒေး အမြင်မှာတော့ ဆိုရှယ်လစ်ဝါဒဆိုတာ တည်ဆဲ လူမှု စီးပွားရေးတည်ဆောက်ထားပုံကို
ဖြိုချလို့ နိုင်ငံတော် ချုပ်ကိုင်မှုနဲ့ အစားထိုးတာ။ ဒါက တော်လှန်ရေးတရပ် ဖြစ်သလို၊
လူတန်းစား တိုက်ပွဲလည်း ဖြစ်တယ်။ စကင်ဒီနေဗီးယား မြောက်ပိုင်းနိုင်ငံတွေက ဆိုရှယ်ဒီမိုကရေစီစနစ်နဲ့
မတူဘူး။ ဒါပေမယ့် သူ့နိုင်ငံရေးသမားဘဝမှာ ချီလီ လွှတ်တော် အမတ်၊ အရင် ဆီးနိတ်ဥက္ကဋ္ဌ
တာဝန်တွေ ထမ်းဆောင်ခဲ့ဖူးတယ်။ တည်ကြည်တယ်။ နှစ်လိုဖွယ် ရှိတဲ့သူ။ သူ့ နိုင်ငံရေး ဖြတ်သန်းမှု
အပေါ်မှာလည်း ဂုဏ်ယူတယ်။ သေချာညှိနှိုင်းနိုင်ပြီး သူလိုချင်တာလည်း ရအောင်ယူတတ်တယ်။
ဒါပေမယ့် သူက ဥပဒေဘောင်အတွင်းက တော်လှန်ရေးဆင်နွှဲသွားနိုင်မယ်လို့ ထင်တယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒါပေမယ့် သူက ၁၉၇၀ ခုနှစ် ရွေးကောက်ပွဲမှာ မဲဆန္ဒရှင် ၃ သန်းမှာ မဲ
၃၆% ပဲ နိုင်တယ်။ သူ့ရဲ့ ပြိုင်ဖက် ရှေးရိုးစွဲဝါဒီထက်ကို မဲ ၃၉,၀၀၀ လောက်ပဲ အသာရတယ်။
[အဲဒီ အချိန် ချီလီရွေးကောက်ပွဲစနစ်က တဝက်ကျော် အနိုင်မရရင် နောက်တခါ ထပ်ပြိုင်စေဖို့
ဖော်ပြမထားဘူး။ ဒါနဲ့ ကွန်ဂရက်လွှတ်တော်က သမ္မတ အတည်ပြုပေးခဲ့တယ်။] ဆိုချင်တာ လူများစု
အနိုင်ရ ခေါင်းဆောင်တော့ မဟုတ်ဘူး။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">စစ်အာဏာသိမ်းမှုကို ရှောင်လွှဲနိုင်ဖို့ အကြောင်း ရှိသလား။</span></b></p>
<p class="Default"><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span></b><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">The Economist ဆောင်းပါးမှာတော့ အချို့စဉ်းစားစရာကို ဖော်ပြထားတယ်။
မသေချာလှဘူး။ ချီလီနိုင်ငံက ပြောရရင်တော့ ၁၉၃၂ ခုနှစ်ကတည်းက လက်တင် အမေရိကနိုင်ငံတွေထဲမှာ
တည်ငြိမ်တဲ့ အစိုးရစနစ်နဲ့ ထင်ပေါ်နေခဲ့တယ်။ ဒါပေမယ့် စီးပွားရေးမှာတော့ ကြေးနီမိုင်း
တွေက အမေရိကန်ကုမ္ပဏီတွေကို အတော်ကြီး မှီခိုနေရတယ်။ လယ်ယာစိုက်ပျိုးရေးက အများစု၊
ဒါပေမယ့် မထိရောက် လှဘူး။ အလန်ဒေး မတိုင်ခင် သမ္မတ (ဒီမိုကရက်) အယ်လ်ဒူရာဒို ဖရေး
(Eduardo Frei) က ဒါနဲ့ လယ်ယာမြေ ပြုပြင်ပြောင်း လဲရေးလုပ်တယ်။ ကြေးနီမိုင်းတွေကို
တစိတ်တပိုင်း ပြည်သူပိုင်သိမ်းခဲ့တယ်။ ဒီလိုနဲ့ အလန်ဒေး ၁၉၇၀ မှာ သမ္မတဖြစ်လာ တော့
လက်ဝဲဘက်ကို ပြောင်းဖို့ အကြီးအကျယ် ကြိုးစားတယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">သူနဲ့အတူ အခြားပါတီ ၂ ခုနဲ့ လူများစုကြိုက် ညီညွတ်ရေး ညွန့်ပေါင်းအစိုးရ
(UP coalition) ဖွဲ့တယ်။ ကွန်မြူနစ်တွေနဲ့ အလန်ဒေးရဲ့ ဆိုရှယ်လစ်ပါတီတို့က ဦးဆောင်တယ်။
သူ့ပါတီက မာ့စ်-လီနင်ဝါဒကို ကြေညာထားပြီး လက်နက်ကိုင်တော် လှန်ရေးကို ထောက်ခံတယ်။ သူတို့ထက်
ပိုလက်ဝဲကျတဲ့ ပါတီတွေ ရှိသေးတယ်။ တော်လှန်ရေး လက်ဝဲ လှုပ်ရှားမှုပါတီ (movement
of the Revolutionary Left) (MIR)၊ ဒါပေမယ့် ညွန့်ပေါင်းထဲ မပါဘူး။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အလန်ဒေးအစိုးရက UP အစီအစဉ်တွေ အကောင်အထည်ဖော်တယ်။ အတိုက်အခံတွေ ထောက်ခံမှုနဲ့
ကြေးနီမိုင်းတွေ ပြည်သူ ပိုင် သိမ်းတယ်။ အခြား ကုမ္ပဏီကြီး ၁၅၀ လောက်ကိုလည်း ပြည်သူပိုင်သိမ်းခဲ့သေးတယ်။
ဒါပေမယ့် ဥပဒေအရဆိုပြီး</span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လှည့်ဖျား ဖော်ပြတယ်။
တချိန်က သတ္တုတွင်း ဝန်ကြီးကတော့ ကျနော်တို့ “တတ်နိုင်စွမ်းသမျှ ပြောင်းတာပဲ၊ နောက်တော့
ဘီးလှည့်တာက ကျနော်တို့ မထိန်းနိုင်အောင် ဖြစ်ရတယ်” လို့ ပြောတယ်။ ပါတီက စစ်သွေးကြွတွေက
စီးပွားရေးလုပ်ငန်း တွေ၊ လယ်ယာမြေတွေ၊ နောက်ဆုံး အိမ်တွေအထိကို လက်ရဲဇက်ရဲ သိမ်းတယ်။
မက္ကရို စီးပွားရေးမူဝါဒတွေက သိပ်ပြီး အထိန်းအကွပ်မရှိ လူထုသည်းခြေကြိုက် မူဝါဒတွေ
ချတယ်။ လစာတိုးတယ်။ အစိုးရအလုပ်တွေ တိုးခန့်တယ်။ ငွေကြေး လိုတော့ အသစ် ရိုက်နှိပ်ထုတ်ဝေတယ်။
အစိုးရဌာနေတွေက ငွေယိုပေါက်တွေနဲ့ လည်ပတ်နေခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="Default"><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span></b><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အမေရိကန်သမ္မတ ရစ်ချတ် နစ်ဆင်က သူ့အိမ်ဘေးမှာ နောက်ထပ် ကျူးဘာတနိုင်ငံ
ပေါ်လာမှာကို မလိုလားဘူး။ [ရုရှားက ဒုံးပျံတွေ လာထားမယ်ဆိုလို့ ကျူးဘားဒုံးပျံ အရေးအခင်က
၁၉၆၂ မှာ ဖြစ်ခဲ့တယ်။] ဒါနဲ့ CIA</span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">စီအိုင်အေကို
ချီလီ စီးပွားရေးကို ပြဿနာရှာဖို့ အမိန့်ပေးတယ်။ ချီလီကို စီးပွားရေးချေးငွေ ပိတ်ဆို့တယ်။
CIA က အတိုက်အခံတွေကို ငွေကြေး ထောက်ပံ့ တယ်။ ဒီလိုနဲ့ ထရပ်ကားမောင်းသူတွေ၊ ဆိုင်ရှင်တွေ
သပိတ် ဖြစ်လာတယ်။ ၁၉၇၃ ခုနှစ် ရောက်တော့ ချီလီက ခါးကျိုးခါ နီးနေပြီ။ စီမံခန့်ခွဲမှု
အလွဲတွေကြောင့် ငွေကြေး ဖောင်းပွမှုတွေ မြင့်တက်လာတယ်။ (နှစ်စဉ်နှုန်း အမြင့်ဆုံး ၆၀၀%
ကို ရောက် လာခဲ့တယ်။ လူသုံးကုန် ပစ္စည်းတွေ ပြတ်လပ်တယ်။ ခွဲတမ်းနဲ့ ဝေရတာတွေ ဖြစ်လာတယ်။
အလန်ဒေးက စစ်တပ် အရာရှိ တွေကို အစိုးရထဲ ခေါ်သွင်းတယ်။ တချိန်တည်းမှာ လက်ဝဲ-လက်ယာ နိုင်ငံရေး
အစွန်းတွေ ကွဲပြဲလို့ အကြမ်းဖက်မှုတွေ တိုးလာတာကို မထိန်းနိုင်တော့ဘူး။ ဒါပေမယ့် အလန်ဒေးရဲ့
စိတ်ကူးယဉ် အိပ်မက်နဲ့ မြော်မြင်ချက်တွေကို ထောက်ခံကြသူ အများလည်း ရှိတယ်။ ၁၉၇၃ မတ်လမှာ
လွှတ်တော်ရွေးကောက်ပွဲမှာ မဲ ၄၃% ရခဲ့တယ်။ တဖက်မှာရှိတဲ လူထုတဝက်လောက် ကတော့ ကြောက်လန့်နေရတယ်။</span></p>
<p class="Default"><b><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">စိတ်ကူးယဉ်
အစီအစဉ်များနဲ့ နိုင်ငံရေး အကွဲအပြဲ</span></b></p>
<p class="Default"><span style="font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p> </o:p></span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အလန်ဒေး
လက်ဝဲအုပ်စုထဲ ကွဲတယ်။ ဆိုရှယ်လစ် ခေါင်းဆောင်အစုက လက်ဝဲစွန်း </span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">(MIR)
တွေကို သဘောကျနေတယ်။ တော်လှန်ရေး မီးပေါင်မြှင့်ချင်နေတယ်။ ကွန်မြူနစ်တွေအပေါ်က မော်စကိုက
ဩဇာလွှမ်းတယ်။ ကြားထဲ အလယ်ဗဟို မှာတော့ ခရစ်ယာန် ဒီမိုကရက်တွေ ရှိနေတယ်။ ခရစ်ယာန် ဒီမိုကရက်ခေါင်းဆောင်
(နောက်ပိုင်း ဒီမိုကရေစီခေတ် သမ္မတ ပြန်ဖြစ်လာသူ ပက်ထရစ်ရှို အယ်လ်ဝင် (Patricio
Aylwin) က သမ္မတ အလန်ဒေးကို မေးခဲ့တယ်။ ခင်ဗျား ကျနော်တို့နဲ့ နေမှာလား၊ လက်ဝဲစွန်း
(MIR) တွေနဲ့ သွားပေါင်းမှာလား ဆိုပြီး။ အလန်ဒေးက “ဘယ်တော့မှ ပစ္စည်းမဲ့လူတန်းစား အာဏာရှင်
မဖြစ်စေရပါဘူး” လို့ ကတိပေးတယ်။ အယ်လ်ဝင် နောက်ပိုင်း သူ့အမှတ်တရစာအုပ်မှာ ပြန်ရေးတာက
အစိုးရမှာ ပြောနေတာ တခြား၊ လုပ်နေတာ တခြား၊ သူ့လူတွေက တဖက်ကို ဆွဲနေကြတယ်လို့ ဆိုတယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ကွန်ဂရက်ထဲက အတိုက်အခံ အများစုက အလန်ဒေးအနေနဲ့ ဖွဲ့စည်းပုံကို ချိုးဖောက်နေပြီလို့
အဆိုတင်တယ်။ အကြောင်းက ပြည်သူပိုင် သိမ်းတာတွေကို ဘယ်လိုဥပဒေနဲ့ ထိန်းချုပ်မယ်ဆိုတာ
ဖွဲ့စည်းပုံ ပြင်ဆင်ပြဌာန်းရေး လုပ်ဖို့ ပျက်ကွက်နေလို့ပဲ။ အလန်ဒေးက စက်တင်ဘာ ၁၀ မှာ
ပုဂ္ဂိုလ်တဦးနဲ့ နေ့လည်စာ စားရင်း သူ့အစိုးရအနေနဲ့ ဘယ်လိုဆောင်ရွက်သင့်တယ်ဆိုတာ ဆန္ဒ
ခံယူပွဲ လုပ်မယ်လို့ ဆုံးဖြတ်ထားတယ်လို့ ပြောပြတယ်။ သိပ်နောက်ကျသွားပါပြီ။ ဆီးနိတ်ထဲက
စစ်တပ်ခေါင်းဆောင် တွေက အာဏာသိမ်းဖို့ ပြင်နေပါပြီ။ ပီနိုရှေးက နောက်ပိုင်းမှ စစ်အာဏာသိမ်းတာကို
ပူးပေါင်းခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">နောက်ဆုံး ညွန့်ပေါင်းအကွဲအပြဲထက်ကို အလန်ဒေးက စစ်အာဏာသိမ်းမှုကို ရင်ဆိုင်ဖို့ပဲ
ရွေးလိုက်တော့တယ်။ သူက ခရစ် ယာန် ဒီမိုကရက်တွေနဲ့ ပေါင်းဖို့ မလုပ်နိုင်ခဲ့ဘူး။ ခရစ်ယာန်
ဒီမိုကရက်ခေါင်းဆောင် အယ်လ်ဝင် စာအုပ်မှာ ပြန်ရေးတာက “ကျနော် လုပ်နိုင်ခဲ့မယ်လို့ ထင်မိတယ်။
ဒီမိုကရေစီကို ကယ်တင်နိုင်ခဲ့လိမ့်မယ်၊ ဒါပေမယ့် ကျိုးကြောင်းဆင်ခြေ ဆေးခါး တိုက်ဖို့
လိုနေတယ်။ ဒါပေမယ့် ဆေးခါးကြီးက ရှိမနေခဲ့ဘူး”။</span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> </span></p>
<p class="Default"><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">စစ်အေးတိုက်ပွဲ နောက်ခံ</span></b></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">စစ်တပ်က အာဏာမသိမ်းဘဲ နိုင်ငံရေးသမားတွေကို အချိန်နည်းနည်း ပေးလို့
မဖြစ်နိုင်ဘူးလား၊ ဒီနေရာမှာ စဉ်းစားစရာ ၂ ချက် ရှိတယ်လို့ ဆိုတယ်။ မသေချာလှတဲ့ ယုံမှတ်မှားချက်တွေပါပဲ။
ပထမတခုက လက်ဝဲစွန်း (MIR) တွေက ကျူးဘား အကူအညီနဲ့ လက်နက်တွေ အမြောက်အများ စုဆောင်းနေတယ်၊
သင်တန်းတွေ တက်နေကြတယ်ဆိုတဲ့ သတင်းရှိတယ်။ အချို့တော့ ရှိတယ်၊ မီဒီယာမှာ ဖော်ပြနေသလောက်
အများကြီးတော့လည်း မဟုတ်ဘူးလို့ ဆိုတယ်။ နိုင်ငံဟာ ပြည်တွင်းစစ် ဖက်ကို ဦးတည်နေပြီဆိုပြီး
ချဲ့ကားရေးသားနေကြတာမျိုးတော့ ရှိတယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">“လက်တွေ့ပြောရရင် တိုက်ခိုက်မှုတွေက ၄-နာရီပဲ ကြာပါတယ်” စစ်အာဏာသိမ်း
ခေါင်းဆောင် ပီနိုရှေးက ကြေညာခဲ့တယ်။ ပြည်တွင်းစစ် မဟုတ်ပါဘူး။ တချိန်က ဆိုရှယ်လစ်၊
နောက်ပိုင်း နိုင်ငံခြားရေး ဝန်ကြီးဖြစ်လာသူ ဟာရဲဒို မူနို့ဇ် (Heraldo Mu</span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 10pt;">ñ</span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">oz )
သူ့ အမှတ်တရ စာအုပ်မှာ ပြန်ရေးတာကတော့ “ပီနိုရှေး လုပ်ဆောင်ခဲ့တဲ့ အကြမ်းဖက်မှုတွေက
ချောက်ထဲကျတော့ မယ့် နိုင်ငံကို အရေးပေါ် ကယ်တင်လိုက်ရတာ မဟုတ်ပါဘူး။ ဖောက်ပြန်တဲ့
အစိုးရတရပ် အာဏာရယူရေးအတွက် ရက်စက် ကြမ်းကြုတ်တဲ့ အာဏာလုယူမှုပါ” လို့ ဆိုတယ်။ နိုင်ငံရေးသမားတွေ
အပါအဝင်၊ လူအများက ရက်စက်ကြမ်းကြုတ်မှုတွေ ဖြစ်လာမှာကို မျှော်လင့်မထားကြပါဘူး။ လုံးဝ
သွေးပျက်ဖွယ် ရှော့ခ်ပါလို့ ဆိုကြတယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">နောက်တခု သတိပြုဖွယ်က စစ်အေးတိုက်ပွဲ ကြီးထွားလာမှုပါပဲ။
ဒါကို သူတို့ဆုပ်ကိုင်မိဖို့ ပျက်ကွက်ခဲ့တယ်လို့ အချိန်အများစု ကို ပီနိုရှေးရဲ့
အကျဉ်းစခန်း ထောင်ထဲ ဖြတ်သန်းခဲ့ရတဲ့ မစ္စတာ ဘီတာ (Mr Bitar) က ဆိုတယ်။ အလန်ဒေး
အစိုးရကို အမေရိကန်က ပြင်းပြင်းထန်ထန် ဆန့်ကျင်တယ်။ အမျိုးသားလုံခြုံရေး အယူအဆ (national
security doctrine) အရ စစ်အေးတိုက်ပွဲ မုဒ်က ဝင်နေပြီ။ ကွန်မြူနစ်ဆိုရင်
ချေမှုန်းပစ်ရမယ်လို့ တွေးတင်ထားတယ်။ ဒီအတွက် တဖက်မှာ သူတို့က ဆိုဗီယက်ယူနီယံ
အုပ်စုကနေ ငွေကြေး အကြီး အကျယ် ပံ့ပိုးပေးမယ်လို့ ထင်ထားခဲ့ကြတယ်။ ဆိုဗီယက်က ချီလီ
ရွေးကောက်ပွဲတွေမှာ ကွန်မြူနစ်ပါတီအတွက် ငွေကြေး အမှန်တကယ် ထောက်ပံ့ခဲ့ပါတယ်။
ဒါပေမယ့် အလန်ဒေး မျှော်လင့် ထားသလို အကူအညီ အကြီးအကျယ်မျိုး မဟုတ်ဘူး။ ဆိုဗီယက်
ယူနီယံအနေနဲ့ ကျူးဘား ဆက်လက်ရှင်သန်နေရေး ပေးနေရတာနဲ့တင် မောလှပြီ။
ဗီယက်နမ်စစ်ပွဲမှာ ကူရတာနဲ့ အလုပ်များနေပြီ။ နောက်လက်နက်ကိုင် တိုက်ပွဲတခုမှာလည်း
ဝင်ရောက်စွက်ဖက်ဖို့ လက်တွန့်နေတယ်။</span></p>
<p class="Default"><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">တကိုယ်တော် အာဏာရှင်စနစ်နဲ့ ဈေးကွက်အောင်မြင်မှု</span></b></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပီနိုရှေးက နောက်ပိုင်း အာဏာသိမ်း ကောင်စီအဖွဲ့ဝင်တွေကို ပစ်ပယ်ပြီး
တကိုယ်တောင် အာဏာရှင်စနစ် ထူထောင်တော့ တယ်။ သူက ချီလီနိုင်ငံမှာ မာ့စ်ဝါဒ ချုပ်ငြိမ်းစေဖို့
သံန္နိဌာန်ချထားပုံ ရှိတယ်။ ဒါမှ ဒီမိုကရေစီ ဖူးပွင့်လာမယ်လို့ သူမြင်တယ်။ သူက ရက်စက်တယ်၊
သူ့ လျှို့ဝှက်ရဲတွေက နိုင်ငံတော် အကြမ်းဖက်မှုရဲ့ လက်ပါးစေတွေ ဖြစ်ခဲ့တယ်။ အချို့စင်ပြိုင်
ဗိုလ်ချုပ် တွေ ထူးထူးဆန်းဆန်း သေဆုံးသွားကြတယ်။ ထောက်လှမ်းရေးတွေက အလန်ဒေးရဲ့ ကာကွယ်ရေးဝန်ကြီး
အိုလန်ဒို လက်တယ်လီယာ (Orlando Letelier) ကို ဝါရှင်တန်ဒီစီအထိ သွားရောက်လုပ်ကြံ သတ်ပစ်ခဲ့ကြတယ်။
လစ်တယ်လီယာ ကတော့ မာ့စ်ဝါဒရော၊ လစ်ဘရယ် စာပေတွေပါရေးခဲ့တဲ့သူ။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပီနိုရှေး အကြီးအကျယ် ပြောင်းလဲမှုတခုကတော့ စီးပွားရေးမူဝါဒပဲ။ သူက
‘ချီကာဂိုကျောင်းထွက်’ (Chicago boys) တက်ခနို ခရက် ပညာရှင်တစုကို ငှားခဲ့တယ်။ အများက
နိုင်ငံတော်ဦးဆောင်တဲ့ စက်မှုဖွံ့ဖြိုးမှု (state-led industrialization) ကို ဆောင်ရွက်ခဲ့တယ်။
ဒီပညာရှင်တွေက တချိန်က ပညာတော်သင် အစီအစဉ်တွေနဲ့ လွှတ်ထားခဲ့သူတွေ။ လွတ်လပ်သော ဈေးကွက်ကို
ဦးစားပေးလိုကြသူတွေ။ စီးပွားရေးပညာရှင် မီလ်တန် ဖရီးမင်း (Milton Friedman) ရဲ့ သာဝကတွေ။
သူတို့က အကောက်ခွန်နဲ့ ထိန်းချုပ်မှုတွေကို ဖြိုချတယ်။ ကြေးနီလုပ်ငန်းကလွဲရင် ကျန်တာအားလုံးကို
ပုဂ္ဂလိကပိုင် ပြုလုပ်ရေး လုပ်တယ်။ (ကြေးနီလုပ်ငန်းက ဘဏ္ဍာတွေက စစ်တပ်ဝင်ငွေတွေ တစိတ်တပိုင်း
ဖြစ်နေလို့ပဲ) ဒါပေမယ့် ဒီလူငယ်ပညာရှင် တွေလည်း အမှားတော့ လုပ်ခဲ့ကြတယ်။ အသေထားပြီး
တန်ဖိုးမြှင့်ထားတဲ့ ငွေလဲနှုန်း ဆက်သုံးတယ်။ အတွင်းလူ ငွေကြေး လုပ်ငန်းရှင်ကြီးတွေကို
ဖောဖောသီသီ ချေးပေးခဲ့ကြတယ်။ ဒီလိုနဲ့ ၁၉၈၂ ခုနှစ်မှာ စီးပွား ပျက်ကပ် ကြုံရတယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒါပေမယ့် ပီနိုရှေးက ချီလီကို ‘ရေရှည်တည်ငြိမ်တဲ့ စီးပွားရေး ဖွံ့ဖြိုးမှု’
တခု ပေးခဲ့တယ်။ လုပ်ငန်းရှင်တွေကို တရားဝင် မြေတောင်မြှောက်ပေးခဲ့တယ်။ အမြတ်အစွန်းကနေ
နှိုးဆော်နိုင်ခဲ့တယ်။ ဈေးကွက်စီးပွားရေး လုပ်ငန်းစဉ်တွေနဲ့ ပြည်ပပို့ကုန် တွန်းအား
ဖြစ်စေခဲ့တယ်။ ဒါပေမယ့် ချီလီမှာ အမြတ်တွန်းအားကိုသာ ကြည့်နေလို့ လူတန်းစား မညီမျှမှု
ကြီးလာခဲ့တယ်။ မကျေနပ်မှုတွေ တိုးပွားစေတယ်။ ပီနိုရှေးက အခြားအာဏာရှင်တွေလိုပဲ ပုဂ္ဂိုလ်ရေးအရ
အဂတိလိုက်စားမှု လာဘ်စားတာ တွေ ရှိနေခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-outline-level: 2; vertical-align: baseline;"><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-font-kerning: 0pt; mso-ligatures: none;">စစ်အာဏာရှင် အလွန်</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-outline-level: 2; vertical-align: baseline;"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပီနိုရှေး အာဏာရှင်စနစ်က ၁၇-နှစ် ကြာခဲ့တယ်။
ဖိနှိပ်မှုတွေကြောင့် လူထု ၂ သိန်းလောက် ပြည်ပကို ထွက်ပြေးရတယ်။ ပြည်ပမှာ ရှိနေစဉ်
ကွန်မြူနစ်တွေက ကျဆုံးရသူတွေကို ကြေကွဲဂုဏ်ပြုရင် သူတို့အဖြစ်တွေကို
ပြန်သုံးသပ်ကြတယ်။ ကွန်မြူနစ်တွေက လက်နက်ကိုင်ထကြွမှု အမှားကို မြင်တယ်။ စစ်ရေးအရ
သူတို့ရှုံးနိမ့်ခဲ့ရတယ်လို့ ဆိုတယ်။ စစ်ရေးအရ ပြောက်ကျားတိုက်ပွဲတွေ လုပ်ခဲ့ပြီး
၁၉၈၆ ခုနှစ်မှာ ပီနိုရှေးကို လုပ်ကြံနိုင်လုနီးပါး ဖြစ်ခဲ့တယ်။ ဒီအတွက်လည်း နောက်
တကျော့ ဖိနှိပ်ရက်စက်မှုတွေ လာပြန်တယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဆိုရှယ်လစ်တွေ ကိုယ့်ဘာသာ ပြန်ဝေဖန်ရေး လုပ်တာကတော့ မတူလှဘူး။
သူတို့က</span><span style="color: #0d0d0d; font-size: 10pt;"> </span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လူများစုကြိုက် ညီညွတ်ရေး</span><span style="border: 1pt none windowtext; color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt; padding: 0in;"> (UP) ညွန့်ပေါင်း
မဟာဗျူဟာတွေမှာ အမှားတွေ ရှိခဲ့တယ်လို့ မြင်တယ်။ သူတို့က နိုင်ငံရေးအရ
အားမကောင်းဘဲ၊ လူများစု ထောက်ခံမှု မရှိသေးဘဲ အခြေခံကျကျ ပြုပြင်ပြောင်းလဲမှုတွေ
တွန်းခဲ့ကြတယ်။ ဒုတိယအချက်က သူတို့လုပ်ရပ်တွေကြောင့် လူလတ်တန်းစားတွေ
ဆုံးရှုံးရတယ်။ တရားသေ မာ့စ်ဝါဒအမြင်နဲ့ ဆောင်ရွက်ရင်း ဖြစ်ရတာပဲ။ အစောပိုင်း
ချီလီဒီမိုကရေစီ စနစ်တုန်းက လူမှုပြုပြင်ပြောင်းလဲရေးနဲ့ လူတန်းစား
ညီမျှရေးကိစ္စတွေ ပြန်ဆုံးရှုံးရတယ်လို့ သုံးသပ်တယ်။ </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-color: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ချီလီမှာ ဘယ်လို ဒီမိုကရေစီ ပြန်ရောက်လာသလဲ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background: white; color: #202122; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt;">၁၉၈၀ ခုနှစ် နောက်ပိုင်းမှာတော့ ပီနိုရှေးက နိုင်ငံရဲ့
၁၉၂၅ ဖွဲ့စည်းပုံ ဥပဒေကို အသစ်ပြန်ရေးတယ်။ အငြင်းထွက်ဖွယ်ရာ ဆန္ဒ ခံယူပွဲတခု လုပ်ဖို့ပြင်တယ်။
၁၉၈၈ ခုနှစ် ဆန္ဒခံယူပွဲမှာ သူက နိုင်ငံကို နောက်ထပ် ၈-နှစ် ဆက်လက်အုပ်ချုပ်ဖို့၊ ထောက်ခံ-
မထောက်ခံ ဆန္ဒယူတယ်။ မဲပေးသူ ၅၆% က ‘နိုး’ ကန့်ကွက်ခဲ့ကြတယ်။ ဒီလိုနဲ့ ၁၉၈၉ ခုနှစ်မှာ
ရွေးကောက်ပွဲတွေ ပြန်ကျင်းပ ဖို့ ဖြစ်လာတယ်။ နိုင်ငံရေးပါတီတွေကိုတော့ ၁၉၈၇ ခုနှစ်
ကတည်းက စလို့ ပြန်တည်ထောင်ခွင့်ပေးထားတယ်။ <o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ရွေးကောက်ပွဲမှာ ကွန်ဆတ်တာစီယွန် ညွန့်ပေါင်း (Concertaci</span><span style="background: white; color: #202122; font-size: 10pt;">ó</span><span style="background: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">n) က အနိုင်ရတယ်။ စပိန်ဘာသာ စကားနဲ့ဆိုတာဖြစ်ပြီး ‘ဒီမိုကရေစီအတွက်
ညွန့်ပေါင်းပါတီများ’ လို့ ဆိုနိုင်မယ်။ ဒီလိုနဲ့ ၁၉၉၀ ခုနှစ်မှာ ဒီမိုကရေစီ ပြန်ဖြစ်လာတယ်။
အစောပိုင်းမှာ ခရစ်ယာန် ဒီမိုကရက် </span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပက်ထရစ်ရှို အယ်လ်ဝင် (Patricio
Aylwin) </span><span style="background: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">က သမ္မတဖြစ်တယ်။ နောက်ပိုင်း ညွန့်ပေါင်းပြန်ပြင်ဖွဲ့
ခဲ့တယ်။ ကွန်ဆတ်တာစီယွန် ညွန့်ပေါင်း (Concertaci</span><span style="background: white; color: #202122; font-size: 10pt;">ó</span><span style="background: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">n) က ဆယ်စုနှစ်
၂ ခု ဆက်နိုင်ခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">အခြားဖြစ်ရပ်တခုကတော့ ပီနိုရှေး ၁၉၈၈ ခုနှစ် လန်ဒန် ဆေးကုသွား ခရီးစဉ်မှာ
စပိန်တရားသူကြီးက ဖမ်းဝရမ်းထုတ်တယ်။ အငြိမ်းစား ဗိုလ်ချုပ်ကြီးကို အင်္ဂလန်က ဖမ်းပြီး
ပြန်ပို့တယ်။ နောက်တော့ သူ့ကို လူတွေ လက်စတုန်းပျောက်ဆုံးစေမှု၊ နိုင်ငံရေး အကျဉ်းသားတွေကို
နှိပ်စက်ညှဉ်းပမ်းမှုတွေနဲ့ အိမ်ချုပ်ထားခဲ့တယ်။ လူသားမျိုးနွယ်တရပ်လုံးအပေါ် ကျူးလွန်
ချိုးဖောက်တဲ့ ပြစ်မှုတွေအတွက် နိုင်ငံတကာ သမိုင်းမှတ်တိုင်တခု ဖြစ်စေခဲ့တယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-outline-level: 2; vertical-align: baseline;"><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-font-kerning: 0pt; mso-ligatures: none;">သမိုင်းအမွေ၊ နိုင်ငံရေး ကွဲပြားမှု</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">နောက်ပိုင်း ခေါင်းဆောင်တွေကလည်း ပီနိုရှေး လုပ်ခဲ့သလိုပဲ
ဈေးကွက် စီးပွားရေးစနစ်ကိုပဲ ဆက်ကျင့်သုံးကြတယ်။ ဒါပေ မယ့်
တင်းကျပ်တဲ့ဘဏ္ဍာရေးစနစ်နဲ့ လူတန်းစားအားလုံး ခံစားနိုင်ဖို့
လူမှုဖူလုံရေးကိစ္စတွေကိုတော့ အားဖြည့်ကြတယ်။ နိုင်ငံ တကာနဲ့ လွတ်လပ်တဲ့
ကုန်သွယ်မှု စာချုပ်တွေ ချုပ်ခဲ့ကြတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ဒါပေမယ့် ချီလီက ကျန်လက်တင် အမေရိက နိုင်ငံတွေလိုပဲ
ဆင်းရဲ ချမ်းသာ ကွာဟမှုက ကြီးတယ်။ ၂၀၂၀ ခုနှစ်မှာ Gini coefficient ညွှန်းကိန်းက ၄၄.၉
ရှိနေတယ်။ [Gini ညွှန်းကိန်းကို ကြည့်ရာမှာ သုညဆိုရင် လုံးဝ လူတန်းစားညီမျှပြီး ၁၀၀
ဆိုရင်တော့ လုံးဝ ကွာဟမှုက ကြီးတယ်။] ဒီမိုကရေစီ စတင်ပြောင်းတဲ့ကာလ ၁၉၉၀ တုန်းက ညွှန်းကိန်း
၅၇.၂ ရှိတယ် ဆိုတော့ နည်းနည်းတော့ ကျဆင်းလာတယ်။ လူတန်းစားမညီမျှမှု၊ ဆင်းရဲ ချမ်းသာကွာဟမှုတွေကြောင့်
လူတွေ ပိုလို့ မကျေမနပ်ဖြစ် ၂၀၁၉ မှာ ဆန္ဒပြဆူပူမှုတွေ ဖြစ်ခဲ့တယ်။ social
explosion လူမှုပေါက်ကွဲမှုလို့ တင်စားဖော်ပြခဲ့ကြတယ်။ ၂၀၂၁-၂၀၂၂ မှာလည်း ထပ်ဖြစ်တယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ချီလီနိုင်ငံ ဖွဲ့စည်းပုံအခြေခံ ဥပဒေက ၁၉၈၀ တုန်းကတည်းက
ဆွဲခဲ့တာ၊ အာဏာရှင် ပီနိုရှေးက ချပေးခဲ့တာ။ ဒါကို ပြင်ဆင် ရေးဆွဲနေတာ အကြိမ် ၇၀ တော့
ရှိခဲ့ပြီ။ လူတွေက မကြိုက်ဘူး၊ လက်မခံနိုင်ဖြစ်နေတုန်းပဲ။ ၂၀၀၆ ခုနှစ်မှာ သမ္မတ ရီကာဒို
လာဂို့စ်က ကွန်ဂရက်အတည်ပြုချက်နဲ့ အရေးပါတဲ့ ဖွဲ့စည်းပုံ ပြင်ဆင်ချက် အတော်များများ
လုပ်ခဲ့ပါတယ်။ ရာသက်ပန် ဆီးနိတ်အမတ် ခန့်ထားတာတွေ ရပ်ဆိုင်းခဲ့တယ်။ သမ္မတအမိန့်နဲ့
ကာကွယ်ရေး ဦးစီးချုပ်ကို ဖြုတ်ချနိုင်တယ်။ သမ္မတ သက်တန်းကို ၆-နှစ်ကနေ ၄-နှစ် ပြန်ပြင်
သတ်မှတ်တယ်။ ဒီတော့ အတော်ပြောင်းလဲခဲ့ပြီ ဆိုသော်ငြား ၂၀၂၂ ခုနှစ်မှာ အသစ် ပြန်ဆင်
ရေးဆွဲဖို့ ကြိုးပမ်းကြတယ်။ ဖွဲ့စည်းပုံအသစ်မှာ ကျား-မ တန်းတူရေး၊ ဌာနေတိုင်းရင်းသား
အခွင့်အရေး၊ သဘာဝ ပတ်ဝန်းကျင် ကာကွယ်ရေး ကောင်းမယ်ထင်တာတွေ အကုန်ထည့်တယ်။ ‘မြော်မြင်ချက်ကြီးလှတဲ့
ထုတ်ကုန်’၊ ‘အသစ်သော ကမ္ဘာ့စံနှုန်းတွေနဲ့ ဖွဲ့စည်းပုံ’ ဆိုပြီး ချီးကျူးခဲ့ကြတယ်။
ဒါပေမယ့် မဲပေးသူ ၆၂% က ကန့်ကွက်မဲ ပေးခဲ့ကြတယ်။ အသစ်သော ချီလီနိုင်ငံတော်ဆိုတဲ့ မြော်မြင်ချက်တွေကို
ပယ်ချလိုက်တယ်။</span></p>
<p class="Default"><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ချီလီနိုင်ငံက
ဩဇာတိက္ကမကြီးမားလှတဲ့ သတင်းစာဆရာနဲ့ ဒဿနဆရာ ကားလို့စ် ပီနာ (Carlos Pe</span><span style="font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 10pt;">ñ</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">a) က သုံးသပ်တာက တော့
“ချီလီနိုင်ငံသားတွေက အခြေခံကျကျ ပြောင်းလဲပစ်ပြီးတော့ အသစ်စချင်တယ်ဆိုတာတော့ မမှန်ပါဘူး”
လို့ ဆိုတယ်။ ဆန္ဒပြခဲ့ကြသူ အများစုက ချီလီဒီမိုကရေစီ တံခါးကို ဝင်ခွင့်ပြုရဲ့လားလို့
ခေါက်ကြည့်ချင်တာ၊ တည်ဆောက်ထားပုံ တခုလုံးကို လုံးဝ ဖြိုချပစ်ဖို့ မဟုတ်ပါဘူးလို့ ဆိုခဲ့တယ်။
၂၀၂၁ ခုနှစ် မေလမှာ ဖွဲ့စည်းပုံသစ်ရေးဆွဲဖို့ ရွေးချယ်ခဲ့တဲ့ ကျား ၇၈ ဦး၊ မ ၇၇ ဦး က
ဒါကို နားမလည်ခဲ့ပါဘူးလို့ သူက ဆိုတယ်။ ဒါကြောင့် သူတို့က စာသားအမှားနဲ့ ဖွဲ့စည်းပုံကို
ရေးဆွဲခဲ့တာ၊ လမ်းကြောင်း မှားကို ဦးတည်မိတာလို့ ပြောတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">ပြီးခဲ့တဲ့ ဆယ်စု ၃ ခုကြာ ရွေးကောက်ပွဲတွေမှာ ချီလီလူထုက
အလယ်-လက်ဝဲတိမ်း အစိုးရတွေလည်း မဲပေးခဲ့တယ်။ ဆိုရှယ် </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လစ် သမ္မတကိုလည်း
ရွေးခဲ့တယ်။ ကွန်မြူနစ်တွေလည်း မဟာမိတ်ဖွဲ့တဲ့ အစိုးရတွေ ရှိခဲ့တယ်။ တခါ
ရှေးရိုးစွဲ သမ္မတလည်း ၂-ကြိမ်ပြန် အာဏာရခဲ့တယ်။ အခု လက်ရှိ သမ္မတ ဂေဘရီယယ်
ဘိုးရစ် (</span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Gabriel Boric Font) က ကွန်မြူနစ်လို့
ဆိုနိုင် ပေတဲ့၊ သူနိမ့်မတိမ်းမယိမ်း ကပ်ရှုံးရတဲ့</span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> ရီပတ်ဘလစ်ကန်ပါတီက ဟိုဆေး အဲန်တိုနီယို
ကတ်စ် (</span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">Jos</span><span style="background: white; font-size: 10pt;">é</span><span style="background: white; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"> Antonio Kast)</span><span style="background: white; font-size: 10pt;"> </span><span style="font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">က လက်ျာစွန်း လို့ ဆိုနိုင်တယ်။ ချီလီမှာ လက်ဝဲအသစ်တွေက
လစ်ဘရယ်ဒီမိုကရေစီကို ကာကွယ်နေကြပြီး၊ ကတ်စ်တို့လို ရှေးရိုးစွဲ ဝါဒီတွေကတော့
လုံခြုံရေး၊ ရာဇဝတ်မှု၊ လူဝင်မှု ကြီးကြပ်ရေးကိစ္စတွေ ပြောနေကြတယ်။ ချီလီမှာ
နိုင်ငံရေးကွဲပြား မှုကတော့ ကြီးပါတယ်။ ဒါပေမယ့် ခုအချိန်တိုင် နှစ် ၃၀ ကျော်
ရွေးကောက်ပွဲတွေနဲ့ ဖြတ်သန်းနိုင်ကြတာဟာ နိုင်ငံရေး ရင့်ကျက်မှု ကြီးမာလာပြီလို့
ဆိုနိုင်ပါတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="background-color: white; color: #202122; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">လန်ဒန်အခြေစိုက်
စီးပွားရေးထောက်လှမ်းရေး ယူနစ် (EIU) ကတော့ ချီလီကို ‘ဒီမိုကရေစီ အပြည့်အဝ’ (full
democracy) လို့ ၂၀၂၂ ခုနှစ်မှာ သတ်မှတ်ထားပါတယ်။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><b><span style="color: #0d0d0d; font-family: "Pyidaungsu",sans-serif; font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-font-kerning: 0pt; mso-ligatures: none;">သင်ခန်းစာ ယူစရာနဲ့ မေ့ပြစ်ခဲ့တာတွေ</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">The Economist မဂ္ဂဇင်းကတော့ ၁၉၇၃ ခု စစ်အာဏာသိမ်းမှုနဲ့
ပတ်သက်လို့ ပြီးခဲ့တဲ့ ၁၀-နှစ်ထက်စာရင် အခု အမြင်၊ ပိုလို့ သဘော တူညီနိုင်မှု
ကွဲနေခဲ့ပြီလို့ ဆိုတယ်။ အလန်ဒေး နဲ့ ပီနိုရှေးက သမိုင်းဇာတ်ကောင်တွေ သက်သက်
အဖြစ်ပဲ ထားခဲ့တာ ကောင်းပါတယ်တဲ့။ ရာဇဝင်ထဲမှာ သူတို့ကို ထားခဲ့ပါတော့ပေါ့။
နိုင်ငံရေးအရ သက်ဝင်လေးစား အတုယူနေတာမျိုးတွေ မဖြစ် သင့်တော့ပါဘူးတဲ့။ ဒါမှပဲ
နိုင်ငံက ရှေ့ကိုဆက်ချီတက်နိုင်မှာပါ။</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;">သူတို့ ဖြစ်ရပ်ကို ဖတ်ရင်း ကျနော်တို့လည်း သင်ခန်းစာ ယူစရာတွေ
ရှိမလား။ ကျနော်တို့ ဖြတ်သန်းခဲ့ရတဲ့ စစ်အာဏာသိမ်းမှု တွေအပေါ်ကိုလည်း ဘယ်လို
သင်ခန်းစာယူဖို့ ထားခဲ့ကြမှာလဲ။ ဘယ်လို မေ့ပစ်နိုင်ကြမလဲ။ ချီလီမှာတော့ တချိန်က
မုန်းလို့ တိုက်ခဲ့တဲ့ ကွန်မြူနစ်တွေ တခါ စင်ပေါ်ပြန်တက်လာတာ တွေ့ရတော့ အံ့ဩမိတယ်။
နိုင်ငံရေးအရ ကွဲပြားမှုကြီးနေသော် လည်းပဲ၊ ဆန္ဒပြပွဲတွေနဲ့ မငြိမ်သက်မှုတွေ၊
ဆင်းရဲ-ချမ်းသာ ကွဲပြားမှုကြီးလို့ လူ့အဖွဲ့အစည်းထဲ လှိုင်းလေထန်နေတာတွေ ရှိနေ
ပေမယ့် ရွေးကောက်ပွဲ မူဘောင်ထဲက ဖြတ်နေနိုင်ဆဲပဲ။ တခုတော့ ဆင်ခြင်မိတယ်။ ချီလီလို သူတို့နိုင်ငံ
စစ်အာဏာသိမ်းဖို့ ဖြစ်ပျက်ခဲ့ရတာက စစ်အေးတိုက်ပွဲ (cold war) ရဲ့
ရိုက်ခတ်မှုကြီးလွန်းလို့ နိုင်ငံတကာ လက်ပါလွန်းလို့ သမိုင်းဆိုးကို ကြုံတွေ့
ဖြစ်ပျက် ခဲ့ကြရတာ။ အာရှမှာလည်း ဗီယက်နမ်ဆိုရင် စစ်ပွဲကြီးတွေ၊ ကမ္ဘောဒီးယားဆိုရင်
လူမျိုးသုဉ်းသတ်ဖြတ်မှု တွေအထိကို ကြုံကြိုက်ခဲ့ရတယ်။ ခုတော့လည်း သမိုင်းတဆင့်ကို
ဖြတ်သန်းနိုင်ခဲ့ကြပြီ။ အချို့နိုင်ငံတွေကျတော့လည်း နိုင်ငံတကာ လက်၊
စစ်အေးတိုက်ပွဲဂယက် မရှိပါဘဲနဲ့ ကိုယ့်လုံချည်ကိုယ်နင်း ဒုက္ခ
ရောက်ကြရတာမျိုးတွေပါ။</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in; vertical-align: baseline;"><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif;"><span style="font-size: 13.3333px;">အောင်သူငြိမ်း</span></span></p>
<span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><div><span><span style="color: #0d0d0d; font-family: Pyidaungsu, sans-serif; font-size: 10pt;"><br /></span></span></div>ပြီး။</span></span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-51054407113963557982018-04-04T20:28:00.005+07:002022-02-02T18:16:26.884+07:00အလွမ်းသည်<div><span style="font-size: 13.3333px;">အလွမ်းတွေ ထောင်းထောင်းထ</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">ရွက်ဖောင်းလှေလို စိတ်ကူးတွေက</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">ဦးတည်ရာမဲ့ ပြေးချသွားတယ်၊</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">ပုစဉ်းရင်ကွဲတကောင်လို</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">ဒီသီချင်း တပုဒ်ထဲ ဆိုပြီးရင်းကို ထပ်ပြီးဆို။</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">ငါချစ်တာ သူသိရင်တော်ပါပြီ</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">မြက်ကလည်း မြက်အလျှောက် ပွင့်ပေးတယ်</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">ပိုးစုန်းကြူးကလည်း ပိုးစုန်းကြူးအလျှောက် လင်းပြတယ်</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">မှင်စာတွေလို၊ ကျတ်တွေလို</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">မမြင်ကွယ်ရာ မှောင်ရိပ်ခိုလို့</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">တင်းထားရင်းနဲ့ မျက်ရည်စို။ </span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">သတိရလိုက်တာ အိပ်မပျော်ဘူး</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">နွေည လရောင် ငါမူးတုန်း</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">ဒီခေါင်းအုံးလေးကိုပဲ ပြောပြလိုက်ရတယ်။</span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;"><b><span style="color: #ffa400;">ယောဟန်အောင်</span></b></span></div><div><span style="font-size: 13.3333px;">ဧပြီ ၄၊ ၂၀၁၈</span></div><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-71288027325422272582018-04-01T08:02:00.001+07:002022-02-02T18:18:43.988+07:00ကဗျာတွေ ဟန်းဂ် ဟန်းဂ် (Hang) သွားတယ်<div>ဖီးလိမ်းပြင်ဆင်ထွက်လာတဲ့ မနက်ခင်း</div><div>အိပ်ယာထဲ အိပ်မက်တွေ ခပ်မျှင်းမျှင်းကျန်နေဆဲ</div><div>ကော်ဖီတခွက်နဲ့ မနက်ဟာ ဘယ်လိုလင်းနိုင်ပါ့မလဲ</div><div>အာရုံတွေ မလန်းဆန်းတော့</div><div>ငါ့ကဗျာတွေ ဟန်းဂ် ဟန်းဂ် (Hang) သွားတယ်။ </div><div><br /></div><div><br /></div><div>သံယောဇဉ်တွေက</div><div>တိုက်မြင့်တွေမှာ ကြိုးတန်းလန်း</div><div>နံနက်စာထုပ်၊ သတင်းစာတွေနဲ့အတူ ထုပ်ပိုးတန်းလန်း </div><div>နောက်ဆုံးသစ်ရွက် ဇာတ်လမ်းထဲကလို</div><div>တိုက်အိုဟောင်းနံရံပေါ် နွယ်ခိုတန်းလန်း</div><div>လေကြမ်းက သစ်ရွက်တွေ သရမ်းချွေချလိုက်တဲ့အခါ </div><div>ဥသြငယ်တောင် သူ့လွမ်းနေကျ နွေသီချင်းတွေ ဟန်းဂ်လို့။</div><div><br /></div><div>ငါ့ခံစားချက်တွေ ပြောမယ်ဆိုတော့</div><div>ခိုးကူးခွေလို အထစ် အထစ်</div><div>မဖြစ်နိုင်တာ တွေးတွေးနေမိတာပဲ</div><div>တိမ်တွေကိုကြည့်လို့ ဝမ်းနည်းလာ</div><div>ငါ့ကဗျာဟာ…</div><div>ရေအလျင်လို မစီးဆင်းတော့ပါဘူးကွယ်…</div><div><br /></div><div>ဖိနပ်သဲကြိုး တဖက်ပြတ်နဲ့</div><div>ထွက်ရပ်ပေါက်ချင်သေးတဲ့ကောင်ပါကွာ</div><div>ဘဝမှာ ချိုချိုပြားပြား ရှိချင်သေးတာပေါ့၊</div><div>ဘာတဲ့… "နှစ်ချို့ဝိုင်တွေသာ ချိုမြတာ</div><div>နှစ်ချို့ပြီး မပြီးမြောက်တဲ့ အိပ်မက်တွေက ခါးသီးလှပါတယ်"။</div><div><br /></div><div>ယောဟန်အောင်</div><div>မတ် ၃၁၊ ၂၀၁၈ ခုနှစ်။</div>
<div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-67359755548691185092018-03-12T10:11:00.006+07:002022-02-02T18:20:29.153+07:00မျက်စေ့နာလို့ ရေးတဲ့ကဗျာ<div>ပြောရရင်တော့ အရှည်ကြီးပဲဆရာ…</div><div>ဒီမိုး၊ ဒီရေ၊ ဒီလူတွေကြောင့် မျက်စေ့နာတာ၊</div><div>'တနေ့က ဂျိုးဖြူပိုက်ရေထဲ မသန့်ဘူး'ဆိုကတည်းက</div><div>မျက်သားတွေ ယားယံလာ</div><div>'လူမကြည့်ပါနဲ့ ပါတီကြည့်ပါ'ဆိုကတည်းက</div><div>မျက်သားတွေ ယားယံလာ</div><div>မြို့တော်နောက်ဖေးလမ်းကြားတွေ မြင်ကတည်းက</div><div>မျက်သားတွေ ယားယံလာ</div><div>ထရိုဂျင်မြင်းရုပ်ကြီး ဟီးနေတာကြားကတည်းက</div><div>မျက်သားတွေ ယားယံလာ </div><div>ဖေ့ဘုတ်မှာ ကွန်မင့်တွေ လိုက်ဖတ်ပြီးတာနဲ့</div><div>မျက်စေ့ကိုက်လာ၊ နာတော့တာပါပဲ။</div><div><br /></div><div><br /></div><div>မျက်စေ့တစ်ဖက်သာ ကျန်မှ၊</div><div>စက္ခုနှစ်ကွင်း လင်းရတဲ့ ကျေးဇူးတော်ကို သတိရတယ်</div><div>မမြင်ရခြင်းမှာလည်း ကျေးဇူးတော် ရှိတာပါပဲ</div><div>ဖရုဿဝါစာများတဲ့</div><div>ထင်ရာစိုင်းဝါဒများတဲ့</div><div>ပေါချောင်ကောင်း ဆရာကြီးများတဲ့</div><div>ရှေ့နောက်စကားမညီ ဂျင်းသွင်းတဲ့</div><div>သတင်းများ မဖတ်ရတော့ဘူးပေါ့။</div><div><br /></div><div>မျက်စေ့တစ်ဖက်သာ မြင်တော့</div><div>အရာရာကို တဝက်ပဲရတယ်၊</div><div>ညအိပ်တော့လည်း အိပ်တဝက်၊ နိုးတဝက်</div><div>ဘဝနေနည်းအတွက်လည်း</div><div>ရန်သူစစ်စစ်က တဝက်၊ ချစ်သူစစ်စစ်က တဝက်</div><div>ချောင်းဟန့်တော့လည်း သလိပ်ကတဝက်၊</div><div>ဥပဒေတွေ ဆိုတော့လည်း ဖားတဝက်၊ ငါးတဝက်</div><div>ဒီမြို့အကြောင်း ပြောပါတယ်</div><div>ဒီမိုကရေစီက တဝက်၊ အာဠာဝက တဝက်။</div><div>ဒီလောကီကို အလာဂျီ (allergy) ဖြစ်နေတာတော့ ကြာပါပြီ၊</div><div>မျက်စဉ်း ခတ်ပေးပါ၊</div><div>ဒါမှမဟုတ် မျက်စေ့ကို အုပ်ထားပေးပါ။</div><div>တဝက်တခြမ်း မြင်နေရတာကို</div><div>ပညာနဲ့ ရယ်မောနိုင်စွမ်းပေးပါ။</div><div><br /></div><div>ယောဟန်အောင်</div><div>မတ် ၁၀၊ ၂၀၁၈။ </div>
<div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-53394649474894200992018-02-25T09:38:00.005+07:002022-02-02T18:22:49.767+07:00မထူးဇာတ်<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ပလူကောင်လေးတွေလိုပေါ့</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ပေါက်လဲပန်းတွေ အုပ်ဖွဲ့ပျံသန်းလာပြီး</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">တပွင့်ပြီးတပွင့် လှလှပပ ထိုးချ… </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">သူတို့ဘဝတွေက တိုတောင်းလှတာ။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ရုပ်ရှင်တကားက</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဘဝကို ပြီးစလွယ်ရိုက်ပြတယ်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">တွေ့ကြုံဆုံကွဲ ဖော်ဖြူလာနဲ့</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ကံဇာတ်ဆရာက ခပ်ညံ့ညံ့ရယ်ပါ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">မျက်ရည်ချူချင်တဲ့ ဇာတ်ကားလား..</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဆေးခါးကြီးနဲ့ လေရူးထဲ ဆန့်ငင်ဆန့်ငင်။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ခွေးများလို လျှာတန်းလန်းနဲ့</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">မြို့ပြထဲ ငါ လမ်းသလားပြီး ထွက်လာ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ယပ်တောင်တခုလောက် ကမ်းပ…</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">နွေရောက်ပါပြီ။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငါတို့လိပ်ပြာတောင်ပံတွေ ဖြတ်ခံထားရ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">မနက်ခင်းဆီ မဖြတ်မပျံနိုင်တော့ဘူး</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">လမ်းပျောက်နေတော့လည်း</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဒီပြူတင်းပေါက်ကို</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဖွင့်ထားတာနဲ့</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">မဖွင့်ထားတာဟာ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဒီနွေဦးအတွက် မထူးတော့ပါဘူး။ </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငါ့ဘဝ ခြောက်သွေ့နေပုံများ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ရော်ရွက်တွေလို မာခေါက်ခေါက် </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">စိတ်နောက်ကို ကိုယ်ကမပါနိုင်တော့</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">အပြေးကလေးထွက်သွားတဲ့ စိတ်ကို</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ကိုယ်က ဆွေးဆွေးမြေ့မြေ့ကြည့်….</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">နေကာမျက်မှန်တလက်တော့ ရှိရဲ့…</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငါ့မျက်လုံးတွေနဲ့ ခံစားချက်တွေကို</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဖုံးကွယ်ပေးပါလိမ့်မယ်…။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ယောဟန်အောင်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဖေ ၂၅၊ ၂၀၁၈</span></div></div>
<div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-38637938418641520942018-02-08T13:35:00.003+07:002022-02-02T18:24:53.035+07:00တစ်ဖက်ပိတ် <div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဒီမြို့မှာ အမှန်တရားက တခုပဲရှိတယ်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">အဲဒီတော့ သတင်းမီဒီယာတွေတောင် ပဲ့တင်ပြန်ပြန်ပြောကြ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">အပိုစကား ဆွံ့အလို့။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဒီမြို့မှာ ဇာတ်လမ်းတွေက တဖက်သတ်ပဲပြောတယ်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ရွေးချယ်စရာ အခြားဗားရှင်းဆိုတာ မရှိဘူး</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဟိုပရိသတ်က ဟိုဖက်အားပေး၊</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဒီပရိသတ်က ဒီဖက်အားပေး… ဒါပဲ။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငါ့အိပ်မက်တွေလည်း</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">လမ်းတဝက်က လှည့်ပြန်လာရတယ်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ညသန်းခေါင်မှာ နေထွက်လာခဲ့၊</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">စမ်းချောင်းကလေးလည်း</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">တဝက်တပျက်မှာ သဲထဲထိုးဝင်လို့ ပျောက်ကွယ်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">မြစ်ဟာ ပဲ့မပါတော့</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဘယ်ကိုစီးဆင်းနေမှန်း မသိနိုင်တော့ဘူး</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ပင်လယ်တွေပျောက်လို့။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">အင်အားကောင်းတဲ့ လှိုင်းခေါင်းဖြူတွေလည်း</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ကျောက်ဆောင်တွေက အနားသတ်ပစ်လိုက်တယ်။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငါက တောမီးတွေလို တောက်လောင်လိုက်ချင်တာ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">တောင်တွေပြုန်း တောတွေသုဉ်းတော့ လှည့်ပြန်ခဲ့ရ </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">လေမိထားတဲ့စွန်လို ခဏခဏ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဇက်ကြိုးပြန်သတ်၊</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငယ်သံပါ တောင်းတမှုတွေလည်း</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">လည်ချောင်းထဲ တမံတုတ်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ပြန်ရုပ်သိမ်းခံရ၊</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငါ့နှလုံးသားဟာ ကျောက်ဂူထဲ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">တဖက်ပိတ် ငလျင်လှုပ်နေရတော့တယ်။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">လုပ်နိုင်တာဆိုလို့</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ကြယ်ကြွေတာကို ငါလက်ထဲ ဆုပ်ထားပါရစေ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငါ့ ရင်ခတ်လှိုင်းသံတွေကို သဲဖြူထဲ မြုပ်ထားပါရစေ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငါ့ ခံစားမှုတွေကို မီးတောင်ထဲ အုပ်ထားပါရစေတော့။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ယောဟန်အောင်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဖေ ၈၊ ၂၀၁၈။</span></div></div>
<div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-11628025179500074932018-02-07T13:01:00.000+07:002018-04-25T10:17:24.656+07:00ေနာက္ဆံုးအလံ လႊင့္လို႔ (Last Flag Flying)<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgX9DFGkdMv-dTOkCJhdY1QbtP4Iuib4X7ev4IucIrFveA4lghzfAClJpAw0NVbu9Xk02Hvnhrt6tobAT2dTzzyZH7nnoV6DobdNxjmJFtQohxErGTssTiUHdO2cn1vWlw72gaJtEeCeBLY/s1600/Last_Flag_Flying.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="326" data-original-width="220" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgX9DFGkdMv-dTOkCJhdY1QbtP4Iuib4X7ev4IucIrFveA4lghzfAClJpAw0NVbu9Xk02Hvnhrt6tobAT2dTzzyZH7nnoV6DobdNxjmJFtQohxErGTssTiUHdO2cn1vWlw72gaJtEeCeBLY/s320/Last_Flag_Flying.png" width="215" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background-color: white; color: #222222; font-size: 10pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background-color: white; color: #222222; font-size: 10pt;">ခုတေလာ အေမရိကန္စစ္သား၊
သို႔မဟုတ္ စစ္နဲ႔ ပတ္သက္တဲ့ကားေတြ ၾကည့္ျဖစ္တယ္။ ခုၾကည့္ရတဲ့ Last Flag Flying
(2017) ကို ေတာ္ေတာ္သေဘာက်မိတယ္။ ၾကည့္ဖို႔လည္း တိုက္တြန္းခ်င္တယ္။ စစ္ကားဆိုေပမယ့္
တကားလံုး စစ္တပြဲ မွ တိုက္မသြားဘူး။ စစ္ျပန္ စစ္သားေဟာင္းႀကီးေတြ အေၾကာင္းပဲ။ စစ္ျပန္ေတြ
ဘဝ အေျခမက်ပံုေတြ၊ PTSD လို႔ေခၚတဲ့ ပဋိပကၡလြန္ စိတ္ဒဏ္ရာရ ခံစားေနၾကပံုေတြ ေပၚလြင္လွတယ္။
ဒါေပမယ့္ ဒီရုပ္ရွင္ကားက ဝင္ေငြ အရနည္းတယ္။ USD ၁.၀၆ သန္းပဲရတယ္။</span><span style="background-color: white; color: #222222; font-size: 10pt;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; color: #222222; font-size: 10pt;">ဇာတ္လမ္းက
ဒီလို။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; color: #222222; font-size: 10pt;">ေဒါ့ခ္၊ ဆယ္လ္
နဲ႔ ျမဴလာ (ဗီယက္နမ္စစ္ျပန္-၃) ဦးအေၾကာင္းဆိုပါစို႔။ ေဒါ့ခ္ (ေဒါ့ခ္ ရွက္ဖတ္) က ကိစၥတခုေၾကာင့္
ေရတပ္ ေထာင္မွာ ၂-ႏွစ္ က်တယ္။ ေနာက္ေတာ့ ျပန္လြတ္လာတယ္။ မိန္းမက ႏို႔ကင္ဆာနဲ႔ေသတယ္။
အခုပဲ သူ႔သားက အီရတ္ စစ္ေျမျပင္မွာ တိုက္ပြဲက်ေၾကာင္း အေၾကာင္းၾကားစာ ေရာက္လာတယ္။ ဆဲလ္
(ဆဲလ္ နီလြန္) ကေတာ့ ဘီယာဘားတခု ဖြင့္ ေပေပေတေတနဲ႔ ဘဝကို ရြက္လႊင့္ေနသူ၊ အခုတိုင္ လူဆိုးလူၾကမ္းစတိုင္
မေပ်ာက္ေသးသူ။ ျမဴလာ (ရစ္ခ်တ္ ျမဴလာ) (</span><span style="font-size: 10pt;"><a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Laurence_Fishburne" title="Laurence Fishburne"><span style="background: white; color: #0b0080;">Laurence Fishburne</span></a>) <span style="background: white; color: #222222;">ကေတာ့ လူမဲ၊ ခုအခါ ခရစၥယာန္သင္းအုပ္ဆရာလုပ္ေနၿပီး နာမည္ေတာင္ ရစ္ခ်တ္လို႔ပဲ
သိၾက ေတာ့တယ္။ လံုးဝ သူေတာ္ေကာင္း၊ ဘာသာေရးသမား ျဖစ္ေနၿပီ။ သူတို႔ ဗီယက္နမ္တုန္းက ေပေပေတေတေတြပဲ။
လူနာဒဏ္ရာရရင္သံုးဖို႔ ေပးထားတဲ့ ေမာ္ဖိန္းေတြကို ခိုးၿပီးထိုးၾကတယ္။ သူတို႔ရဲေဘာ္
ဂ်င္မီ ဒဏ္ရာရေတာ့ ေမာ္ဖိန္းေပးဖို႔ မရွိေတာ့ဘူး။ ဟိုတေယာက္က အေတာ့္ကိုနာနာက်င္က်င္နဲ႔
ေသဆံုးသြားရတယ္။ ဒီအတြက္လည္း သူတို႔အျပစ္ရွိသလို ခံစားခ်က္ မေပ်ာက္ၾကဘူး။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br />
<a name='more'></a><br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; color: #222222; font-size: 10pt;">အခု ျပန္ဆံုၾကတာက
ေဒါ့ခ္က လိုက္ရွာၿပီး အကူအညီေတာင္းတယ္။ နက္ျဖန္မွာ သူ႔သားရုပ္အေလာင္းကို အီရတ္ကေန ျပန္သယ္လာၿပီး၊
အာလင္တန္းစစ္သခ်ၤဳိင္းမွာ သူရဲေကာင္းဆန္ဆန္ ဂုဏ္ျပဳသၿဂိဳၤဟ္မွာ။ ဒီအတြက္ သူ႔ကိုအားျဖည့္လိုက္
ေပးဖို႔ အကူအညီေတာင္းတယ္။ ဒီလိုနဲ႔ သူတို႔လည္း ထြက္လာၾကတယ္။ သူတို႔က ဝါရွင္တန္ဒီစီကို
ေစာေရာက္လာတယ္။ ဒါနဲ႔ အေလာင္းဆိုက္လာမယ့္ေလယာဥ္ရွိရာ ဒီလာဝဲယား၊ ဒိုဗာေလတပ္စခန္းဌာနခ်ဳပ္ကို
သူတို႔ ေရာက္လာမယ္။ ဝါရွင္ တန္ဒီစီကို မေရာက္ေသးဘူး။ ဒီလိုနဲ႔ ဒိုဗာေလတပ္စခန္းကို ေမာင္းလာၾကျပန္တယ္။
ေဒါ့ခ္ရဲ႔သား ခ်ာလီက သူရဲေကာင္း ဆန္စြာ ျခံဳခြဲတိုက္ပြဲတခုမွာ ခုခံရင္းက်ဆံုးရတယ္လို႔
အစိုးရဖက္က ေျပာတယ္။ ဒီအတြက္ သူရဲေကာင္းပီသစြာ ျမဳပ္ႏွံေပး မယ္လို႔ ဆိုတယ္။ ဒိုဗာေလတပ္စခန္းမွာ
မေတာ္တဆဆံုရတဲ့၊ ခ်ာလီနဲ႔ တိုက္ေဖာ္တိုက္ဖက္ သူငယ္ခ်င္းဆီကေန အျဖစ္ မွန္ကို ေနာက္ေတာ့
သိလာရတယ္။ ခ်ာလီေသဆံုးရတာက တပ္ဖြဲ႔အတြက္ Coke အေအးသြားဝယ္စဥ္ မူစလင္ တေယာက္က အလစ္အငိုက္
ေသနတ္တိုနဲ႔ ေနာက္ကေန ပစ္ခ်လိုက္တာ။ ဒီေတာ့ အဲဒီတပ္ဖြဲ႔ကလည္း ေဒါသ ထြက္ထြက္ နဲ႔ တလမ္းလံုး
ပစ္ၿပီး ထြက္လာခဲ့တဲ့ ဇာတ္လမ္း။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; color: #222222; font-size: 10pt;">အျဖစ္မွန္ကို
သိေတာ့ ေဒါခ္က အစိုးရကို စိတ္ဆိုးတယ္။ လိမ္တယ္ေပါ့။ သူ႔သားေသဆံုးရတာလည္း သူရဲေကာင္းလို
မဟုတ္ခဲ့ဘူး။ ဒီေတာ့ အေခါင္းကို အိမ္ျပန္သယ္ၿပီး စ်ာပနလုပ္မယ္လို႔ စစ္တပ္အာဏာပိုင္ေတြကို
အေၾကာက္အကန္ ျငင္းတယ္။ စစ္တပ္ကေတာ့ သူတို႔ရဲ႔ မရင္းတပ္ဖြဲ႔ဂုဏ္သိကၡာကို မၿငိဳးကြယ္ရေအာင္
ကာကြယ္မယ္၊ သူတို႔ျပင္ဆင္ထား တဲ့အတိုင္း အာလင္တန္စစ္သခ်ိဳၤင္းမွာပဲ စ်ာပနကိုလုပ္ဖို႔
တိုက္တြန္းတယ္။ ဒီမွာ တင္းမာမႈေတြျဖစ္ၾကတယ္။ ေနာက္ေတာ့ သူ႔သားရဲ႔ ရုပ္ကလပ္ကို ရထားနဲ႔သယ္ၿပီး
သူတို႔ၿမိဳ႔မွာပဲ ေျမခ်ဖို႔ ေဒါ့ခ္ဆႏၵနဲ႔ ျဖစ္ခဲ့တယ္။ စစ္ယူနီေဖာင္းနဲ႔ မဟုတ္ဘဲ၊ သာမန္အရပ္သားလို
ဘြဲ႔ယူတုန္းက ဝတ္စံုနဲ႔ပဲ ေျမခ်မယ္လို႔ ေဒါ့ခ္က ဆံုးျဖတ္တယ္။ စစ္တပ္ဖက္ကေတာ့ မျဖစ္ေစခ်င္
ဘူး။ ဒီၾကားထဲ ျဖစ္ခဲ့တဲ့ ဇာတ္လမ္း အလွည့္အေျပာင္းေတြကို သယ္ေဆာင္သြားပံုက သိပ္လွတယ္လို႔
ျမင္မိတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; color: #222222; font-size: 10pt;">ဆဲလ္က ဘုရားသခင္ကို
အျမဲတမ္းေမးခြန္းထုတ္ခ်င္တယ္။ သူ႔သူငယ္ခ်င္း ရစ္ခ်တ္ျမဴလာကို ေလွာင္ခ်င္တာလည္း ပါတာေပါ့။
ဒါေပမယ့္ သူတို႔အားလံုးက အစိုးရကို ေဒါသထြက္ေနၾကတယ္။ လိမ္ရပါ့မလားေပါ့။ ဒီဇာတ္ဝင္ခန္းထဲမွာ
ေျပာဆိုတဲ့ စကားေတြကလည္း ႏိုင္ငံေရးအရ စူးရွတယ္။ "စစ္ပြဲဆိုတာကေတာ့ကြာ မ်ဳိးဆက္တိုင္း
ရွိေနမွာပါပဲ။ အစိုးရ ေတြက မင္းတို႔ကို ရည္ရြယ္ခ်က္တခုေပးမယ္။ တိုက္ခိုင္းမယ္။ ၿပီးေတာ့
လူငယ္ေတြက ေသၾကရတယ္" ဆိုတာမ်ဳိးေပါ့။ သူတို႔ကာလ ဗီယက္နမ္စစ္ပြဲမွာလည္း အကယ္၍ ဗီယက္နမ္မွာ
သြားမတိုက္ရင္၊ ကြန္ျမဴနစ္ေတြက အေမရိကန္တံခါးဝကို ေရာက္လာ မယ္ဆိုတာမ်ဳိး အေျပာနဲ႔ သြားတိုက္ခဲ့ၾကရတယ္။
အခုအီရတ္မွာလည္း မရွိတဲ့ အင္အားျပင္း လူအစုအျပံဳလိုက္ ေသေစ ႏိုင္တဲ့ လက္နက္ေတြ
(Weapon of mass destruction) ကို အေၾကာင္းျပလို႔ သြားတိုက္ခိုင္းေနျပန္တယ္။ ဒါေတြကို
ေဝဖန္ေျပာတယ္။ စစ္ျပန္ေတြရဲ႔ လူမႈဖူလံုေရးကို အစိုးရက ေသခ်ာမျဖည့္ဆည္းေပးႏိုင္တာ၊ စစ္ျပန္ေတြၾကားထဲ
ယခုတိုင္ ဘဝေတြ ေရာ္ရြက္ဝါေတြလို ေလလြင့္ မတည္ၿငိမ္ျဖစ္ေနရတာ၊ စိတ္ဒဏ္ရာ ခံစားေနရတာေတြကို
ျပသခဲ့တယ္။ ဗီယက္နမ္စစ္ကာလက ေဆာင္ၾကာၿမိဳင္ေတြကိစၥ ျပန္ေျပာၾကရင္း၊ လူငယ္ဘဝ အခ်ိန္ေကာင္းေတြကို
ျပန္အမွတ္ရၾက၊ ဟက္ဟက္ပက္ပက္ ရယ္ေမာၾကပံုေတြ ၾကည့္ရတာ သရုပ္ေဆာင္ေတြကလည္း ေကာင္းလွတယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; color: #222222; font-size: 10pt;">ဂ်င္မီနာက်င္
ေသဆံုးရပံုေတြက သူတို႔အတြက္ အျပစ္ရွိေနတယ္လို႔ ခံစားေနရတယ္။ ဒါနဲ႔ ဂ်င္မီရဲ႔ အေမႀကီးကို
အျဖစ္မွန္ အတိုင္း ေျပာျပမယ္လို႔ သူတို႔ကဆံုးျဖတ္ၾကတယ္။ သြားရွာၾကတယ္။ ဂ်င္မီရဲ႔ အေမကေတာ့
သူ႔သား သူရဲေကာင္းဆန္စြာ က်သြားတယ္။ အခ်ဳိ႔လူေတြကိုလည္း တိုက္ပြဲထဲက ကယ္ထုတ္ခဲ့တယ္ဆိုတဲ့
အစိုးရအေျပာကို ယံုၾကည္ေနတုန္းပဲ။ ဂုဏ္ ယူေနတုန္းပဲ။ ဒီေတာ့ သူတို႔လည္း ျဖစ္ရပ္မွန္ကို
မေျပာသာဘဲ ျပန္လာခဲ့ၾကရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; color: #222222; font-size: 10pt;">ေဒါ့ခ္က သူ႔သားကို
အရပ္ဝတ္နဲ႔ ေျမျမဳပ္မယ္ဆိုေပမယ့္၊ ေနာက္ဆံုးေတာ့ သူ႔သားကို သူ႔ဇနီးအုတ္ဂူေဘးမွာပဲ စစ္ယူနီ
ေဖာင္းနဲ႔ ေျမျမဳပ္ေပးႏိုင္ခဲ့တယ္။ ဆဲလ္နဲ႔ ျမဴလာတို႔ ႏွစ္ေယာက္ကလည္း မရင္း စစ္ယူနီေဖာင္းဝတ္လို႔
အေလးျပဳ ဂုဏ္ျပဳ ခဲ့ၾကတယ္။ </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ျမန္မာျပည္မွာေတာ့
ဒီလိုဇာတ္ကားမ်ဳိးေတြ၊ စစ္ျပန္ေတြရဲ႔ ဒုကၡသုကၡေတြ မေတြ႔ရေသးပါဘူး။ </span></div>
<div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-46373102448869508222018-02-03T17:28:00.005+07:002022-02-02T18:26:42.562+07:00ဆွတ်ပျံ့ဒဏ်ရာ<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">အင်းစိန်ဘူတာရုံက ရထားဥသြသံကို</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">သူရော ငါရော ကြားခဲ့ကြရမှာ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဂျုံး ဂျက်ဂျက်၊ ဂျုံးဂျက်ဂျက်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ရထားတွေ အစင်းစင်း ထွက်သွားခဲ့တယ်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဥဩသံကို အတူတူ နားမထောင်နိုင်ခဲ့ကြဘူး။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ရထားတွေ အစင်းစင်းပြောင်းခဲ့တယ်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">သူက သူကြားချင်သလိုကြားခဲ့ပြီး၊ ငါကလည်း ငါဖွင့်ချင်တဲ့အဓိပ္ပါယ်ဖွင့်ခဲ့တယ်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">အပြိုင်သံလမ်းတွေ ခြားခဲ့သလိုမျိုး၊</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">သီချင်းတွေ၊ အခင်းအကျင်းတွေ ပြောင်းခဲ့တယ်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">စုံတွဲအက ကဖို့ရာ သံစုံတီးဝိုင်းလည်း ငါတို့မကြုံခဲ့ပါဘူး။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ကြယ်တွေကို တူတူမကြည့်နိုင်ခဲ့</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">နေဝင်ချိန်တွေ တူတူမငေးနိုင်ခဲ့။ </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ခုတော့လည်း ဘူတာလေးက ဒီအတိုင်း</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငါက အလွမ်းပြိုင်းပြိုင်းနဲ့ ပြန်လာတော့</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဒီမြို့ရဲ့ ပြက္ခဒိန်တွေထဲမှာ</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">သူကလည်း ရွှေငါးလေးလို သူ့ကန်ထဲ အထီးကျန်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ငါကလည်း ညနေအို ကိုယ့်ဘဝထဲ အလွမ်းတွေအန်လို့။ </span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">မြက်ပင်ကလေးတွေ ဆောင်းဦးလေမှာ ညင်းပြောင်းကိုင်းညွှတ်ရသလိုမျိုး</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ချစ်ခြင်းဟာ လူတယောက်အတွက် ရူးသွပ်ဖို့ ကောင်းကောင်း</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">လုံလောက်ပေတယ်။</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ယောဟန်အောင်</span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;"><br /></span></div><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0in;"><span style="font-size: 13.3333px;">ဖေ ၃၊ ၂၀၁၈</span></div></div>
<div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-43614277047055004952017-12-09T11:25:00.003+07:002022-02-02T18:28:22.278+07:00Happy New Year!<div>ဘယ်လိုမှန်းမသိဘဲ ၂၀၁၇ ကနေ၊ ၂၀၁၈ ရောက်သွား</div><div>ငါ့မှာတော့ ဖွယ်တယ်တယ်ရယ်နဲ့</div><div>ပြက္ခဒိန်ကို ဖြုတ်ချလိုက်ရ</div><div>ခင်ဗျားဗျာ… အိုစာသွားလိုက်တာ</div><div>ဟုတ်တာပေါ့…. ဆိုးတဲ့ရာသီနှယ်။</div><div><br /></div><div>ဒီမြို့မှာ အဖြစ်သနစ်တွေကို နှုတ်ဆိတ်ရေငုံနေရတယ်</div><div>ငါတို့က ရွေးကောက်ပွဲပဲ ရလိုက်တာ</div><div>ဒီမိုကရေစီ မပါဘူး။</div><div>ငါလည်း ဆုပ်ဆုပ်ပိုင်ပိုင်ဆိုလို့ အိပ်မက်တွေပဲ</div><div>ဒီနွေဦးကတော့ နောက်ကျနေတာ မဟုတ် ရောက်မလာနိုင်တော့ဘူး။</div><div><br /></div><div>ယောဟန်အောင်</div><div>ဒီ ၉၊ ၂၀၁၇</div>
<div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-27010346687325643242017-12-04T20:46:00.004+07:002018-04-25T10:17:44.276+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၇)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၇)</b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b><span style="font-size: 10pt;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ကလိန္ကန္းစခန္းမွာေနရေတာ့ စံခရပူရီၿမိဳ႔ကို ပိုၿပီး အေရာက္အေပါက္မ်ားလာတယ္။
အေၾကာင္းကေတာ့ စခန္းကေန ေလွစီးရင္ ၃ နာရီေလာက္ဆို ၿမိဳ႔ကိုေရာက္ၿပီ။ ၾကားထဲမွာ ထိုင္းဂိတ္က
စစ္ေဆးတာမ်ဳိး မရွိဘူး၊ ပိုလြတ္လြတ္လပ္လပ္ ဝင္ ထြက္လို႔ရတယ္။ တဖက္မွာလည္း စံခရပူရီၿမိဳ႔ထဲမွာ
က်ေနာ္တို႔ ေထာက္ပံ့ေရးရံုးအတြက္ သြပ္မိုးသြပ္ကာ အိမ္ကေလး တလံုးကိုလည္း ငွားထားတယ္။
ေနာက္ၿပီး ေရကန္ႀကီးထဲမွာလည္း ပင္လယ္ျပင္စစ္ဆင္ေရးဆိုၿပီး ေဖာင္အိမ္တလံုး ဝယ္ထားေသးတယ္။
စခန္းအတြက္ စက္ေလွငယ္တစင္းလည္း ရွိတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">စံခပူရီၿမိဳ႔က ေသးေသးပါ။ ေတာင္ႏွေမာင္းေတြေပၚမွာ လက္ေခ်ာင္းေတြ ျဖန္႔ကားထားသလို
တည္ထားတဲ့ၿမိဳ႔၊ ၿမိဳ႔နဲ႔ ေရကန္ တဖက္ျခားထားတဲ့ မြန္ရြာကိုေတာ့ 'ဝင္က'လို႔ ေခၚၾကတယ္။
ဒီၿမိဳ႔နဲ႔ ဝင္းကရြာဟာ အရင္တုန္းကေတာ့ ေခ်ာင္းသံုးခုဆံုရာ (ဘီးခီး၊ စံခလယ္ (ေစာင္ခလီယာ)
နဲ႔ ရမ္တီး) ေနရာမွာ ရွိခဲ့တယ္။ ေခ်ာင္းသံုးခုဆံုရာကေန ျဖစ္လာတဲ့ 'ေကြးႏိုင္ျမစ္' ကို
၁၉၇၉ ခုႏွစ္မွာ ဆည္ပိတ္လိုက္ၿပီး၊ ဆည္တည္ေဆာက္တာၿပီးဖို႔ ၅ ႏွစ္ၾကာတယ္။ အရင္ကေတာ့ ေခါင္လိုင္ဆည္လို႔
ေခၚတယ္။ ၂၀၀၁ ခုႏွစ္မွာေတာ့ ထိုင္းလက္ရွိဘုရင္နာမည္ 'ဗာဂ်ီရာေလာင္ကြန္' ဆည္အျဖစ္ အမည္ေျပာင္းတယ္။
ဆည္ ပိတ္လိုက္ေတာ့ ရြာေဟာင္းကေရျမဳပ္သြားတယ္။
ေရျမဳပ္သြားတဲ့ ရြာသားေတြကို ေတာင္ကုန္းျမင့္ေပၚမွာ ျပန္ၿပီး ေနရာခ် ေပးတယ္။ ဆည္ပိတ္လိုက္လို႔
ေရေတြေတာင့္သြားတဲ့အခါ ေရကန္ႀကီးသဖြယ္ ၿမိဳ႔ရဲ႔အလွအပ ေပၚလာတယ္။ တဖက္မွာ ထိုင္းနဲ႔ ကရင္အမ်ားစုေနရာ
စံခရပူရီၿမိဳ႔ကတဖက္၊ က်န္တဖက္မွာ မြန္အမ်ားစုေနထိုင္တဲ့ ဝင္ကရြာျဖစ္လာတယ္။ မြန္ဆရာ
ေတာ္ႀကီး ဦးဥတၱမရဲ႔ ဂုဏ္သတင္းေၾကာင့္ ထိုင္းဘုရင္က ကိုးကြယ္တဲ့အခါ မြန္ရြာသားေတြလည္း
ဆရာေတာ္ႀကီးကို ခိုလႈံ ေနထိုင္စရာ ျဖစ္လာတယ္။ မြန္ဖက္ကမ္းကို သာသနာနယ္ေျမအျဖစ္ သတ္မွတ္ေပးၿပီး၊
ဆရာေတာ္ႀကီးရဲ႔ ေလာင္းရိပ္ခိုေစ တယ္။ မြန္ဘုန္းႀကီး ဆရာေတာ္ ဦးဥတၱမကလည္း "ေစတီ
ဗုဒၶဂါယာ"ဆိုၿပီး၊ ဗုဒၶဂါယာပံုစံ ေစတီတဆူ တည္ထားတယ္။ <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-size: 10pt;"></span><br />
<a name='more'></a><span style="font-size: 10pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ရြာႏွစ္ခုၾကားက ေရျပင္မွာေတာ့ အပန္းေျဖတည္းခိုခန္း (Guest house) ေတြ ရွိသလို၊
ေလာရွမ္းလူမ်ဳိးေတြ အေျခခ် ေနထိုင္ၾကတဲ့ ေဖာင္အိမ္ကေလးေတြလည္း ရွိတယ္။ ေနာက္ေတာ့ မြန္ေတြလည္း
ေဖာင္ေတြေပၚ အိမ္သေဘာ တဲထိုး ေနထိုင္ၾကတယ္။ (၁၀၁) အဖြဲ႔က ေဖာင္အိမ္တလံုးကို ဝယ္ၿပီး
စတည္းခ်တယ္။ ခ်က္ျပဳတ္စားလိုက္၊ ေလွေမာင္းလိုက္၊ ေရကူးလိုက္ လုပ္ေနတာ ေတြ႔ရတယ္။ တခ်ိန္က်ရင္
ပင္လယ္ျပင္စစ္ဆင္ေရးလုပ္ဖို႔ ႀကိဳတင္ေလ့က်င့္ေနတာလို႔ ဆိုၾက တယ္။ ေဒါက္တာ ႏိုင္ေအာင္အၾကံ
ျဖစ္ပံုရတယ္။ </span><span style="font-family: "wingdings"; font-size: 10.0pt;">J</span><span style="font-size: 10pt;"> က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြ လာတဲ့အခါ
ေထာက္ပံ့ေရးတဲမွာ တည္းခိုေန ႏိုင္ၾကသလို၊ ေဖာင္အိမ္မွာလည္း ေနႏိုင္တယ္။ ဘုရားသံုးဆူက
လက္ဖက္ရည္ဆိုင္ဖြင့္တဲ့ မျဖဴ-မနီတို႔ ညီအမကလည္း ဘုရားသံုးဆူ စခန္းက်တဲ့အခါ ဝင္ကရြာကေလးမွာ
ေျပာင္းလာၿပီးေနထိုင္ၾကတယ္။ (လက္ဖက္ရည္ဆိုင္ေတာ့ မဖြင့္ေတာ့ ဘူး)။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲဒီမွာ က်ေနာ္မသီတာနဲ႔ စေတြ႔တယ္။ သူတို႔အိမ္မွာက လက္ဖက္ရည္၊ မုန္႔ဟင္းခါး၊
ေကြ႔သယိုေရာင္းေတာ့ က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ေတြ မနက္စက္က်ရာ ေနရာျဖစ္ေနတတ္တယ္။ လက္ဖက္ရည္ဆိုင္ထိုင္၊
အာေပါင္အာရင္းသန္သန္ ႏိုင္ငံေရးေတြ ေဆြးေႏြးၾက၊ ေခတ္ကိုသံုးသပ္ၾက လုပ္ေနတတ္ၾကတယ္။ မသီတာက
ငယ္ေသးတယ္။ ဒါေပမယ့္ သူတို႔လက္ဖက္ရည္ထဲ မွာ ခ်ိတ္ထားတဲ့ ဓာတ္ပံုႀကီးတပံုကိုၾကည့္ရင္း
က်ေနာ္သေဘာက်ေနမိတယ္။ ဓာတ္ပံုထဲမွာ သူက အသက္ပိုႀကီးနည္းနည္း ႀကီးပံုရတယ္။ ဓာတ္ပံုထဲက
သူ႔မ်က္လံုးေတြက ဝိုင္းစက္ေနတယ္။ နားဆြဲကေလးနဲ႔ ျပင္ျပင္ဆင္ဆင္ရိုက္ထားတဲ့ ဓာတ္ပံု
ကို က်ေနာ္ေငးၾကည့္ေနတတ္တယ္။ လူကိုယ္တိုင္ကိုေတာ့ တခါတေလမွသာ ျမင္ရတယ္။ သူ႔မိသားစုနဲ႔
က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔ေတြကေတာ့ အေတာ္ရင္းႏွီးကၽြမ္းဝင္ေနၿပီ။ အေၾကာင္းကေတာ့ သူ႔အမျဖစ္သူ
မစႏၵာက က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔က မုဒံုၿမိဳ႔သား ကိုေအာင္ဆန္းနဲ႔ ေစာေစာစီးစီးကပဲ
အိမ္ေထာင္က်တယ္။ မုဒံုအုပ္စုေခါင္းေဆာင္ ကို တင္စိုးေနာင္၊ ကိုတင္စိုးေမာင္တို႔က ကိုေအာင္ဆန္းကို
ၿမိဳ႔ျပမွာ ဆက္သြယ္ေရးအတြက္ စံခလီယာဟိုတယ္မွာ စားပြဲထိုး လုပ္ေစရင္း၊ တာဝန္ေပးထားတယ္။
အဲသည္အခ်ိန္က တယ္လီဖုန္းဆက္သြယ္ေရးက ခက္ခဲေတာ့ ၿမိဳ႔ေပၚက၊ အျခားေဒသ က ဆက္ခ်င္ရင္ ကိုေအာင္ဆန္းကို
မက္ေဆ့ခ်္သတင္း ေပးထားခဲ့ႏိုင္တယ္။ အဲဒီမွာ သူ႔အမေတာ္သူ မစႏၵာနဲ႔ေတြ႔ၿပီး အိမ္ေထာင္က်တယ္။
သူ႔အမက ျမန္မာစကား ပိုၿပီးေရေရလည္လည္ ေျပာဆိုတတ္သလို၊ ကိုေအာင္ဆန္းကလည္း မြန္လို ေျပာတတ္တယ္။
သူတို႔အဖို႔ အဆင္ေျပတာေပါ့။ ေနာက္တခုကလည္း သူ႔အေဖ ဦးလွအိမ္က ျမန္မာေရလည္ၿပီး၊ ဟိုးအရင္
တေခတ္ ဦးႏုရဲ႔ ပါလီမာန္ဒီမိုကေရစီပါတီ (PDP) ေတာ္လွန္ေရးကာလကတည္းက၊ အဲဒီေတာ္လွန္ေရး
ရဲေဘာ္ေတြနဲ႔ တလံုးလံုး လက္ပြန္းတတီးေနခဲ့သူ။ က်ေနာ္တို႔ ဘဝေတြကို စာနာမႈရွိတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">သူမ်ားေတြက မျဖဴ-မနီ ပိုးပန္းေနၾကခ်ိန္မွာ က်ေနာ္ကေတာ့ သူတို႔ကိုေရွာင္ၿပီး၊
မသီတာကို သေဘာက်ေနတယ္။ အဲဒီအခ်ိန္က က်ေနာ္က ၂၅ ႏွစ္၊ သူက ၁၆ ႏွစ္ေလာက္ပဲ ရွိဦးမယ္။
ဒါေပမယ့္ သူကျမန္မာစကား မတတ္ေတာ့ က်ေနာ့္ အဖို႔ ေျပာရလည္း အေတာ္ခက္ေနတယ္။ က်ေနာ္တို႔
ေဒသက တပ္ေရးတာဝန္ယူသူ ကိုရဲမြန္၊ က်ေနာ္တို႔တပ္ခြဲက ကို ေအာင္မ်ဳိးဆန္းတို႔ကလည္း က်ေနာ့္ကို
ေရာဂါတက္ေအာင္ က်ပ္ေပးၾကတယ္။ ကိုေအာင္မ်ဳိးဆန္း၊ ကိုရဲမြန္တို႔က က်ေနာ္ တို႔ထက္ အသက္ႀကီးၿပီး၊
လူေပါင္းလည္း ဆန္႔ၾကတယ္။ ဦးလွအိမ္ကို သူငယ္ခ်င္းလို ေျပာဆိုေပါင္းသင္းၾကတယ္။ ဦးလွ
အိမ္ကလည္း လူငယ္စိတ္၊ အဲသည္အခ်ိန္အထိ ေက်ာကုန္းမွာ လင္းယုန္ရုပ္ႀကီး မင္ေၾကာင္ထိုးလိုက္ေသးတယ္။
ၿပီးေတာ့ ေဆးမင္ေၾကာင္ကို ႂကြားခ်င္တဲ့စိတ္နဲ႔ အက်ၤီခၽြတ္၊ ဆိုင္ကိုေက်ာေပးထိုင္ၿပီး
သူ႔အရုပ္ကို လူသူျမင္ေအာင္ လုပ္တတ္ေသး တယ္။ မသီတာတို႔ အေမကေအးတယ္။ သူ႔အေဖၿပီးရင္ၿပီး၊
ျမန္မာလိုလည္း သိပ္မေျပာတတ္ဘူး။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">သူတို႔က မသီတာကို က်ေနာ္သေဘာက်ေနေၾကာင္း နားေဖာက္ၾကတယ္။ စေနာက္ေျပာၾကတယ္။
အဲသည္လို အခ်ိန္မ်ဳိး ဆိုရင္ က်ေနာ့္အဖို႔ လက္ဖက္ရည္ဆိုင္ ထိုင္ရတာ အေတာ္အေနခက္တယ္။
ဦးလွအိမ္ကလည္း က်ေနာ္စခန္းလူႀကီး တေယာက္မွန္း သိထားေတာ့၊ တေယာက္နဲ႔ တေယာက္ "ခင္ဗ်ား-က်ေနာ္"
နဲ႔ ေျပာဆိုဆက္ဆံေနရခ်ိန္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုနဲ႔ ေရာဂါတက္လာတယ္။ ကိုေအာင္မ်ဳိးဆန္းကလည္း စာေပးဖို႔ ေျမႇာက္ေပးတယ္။
စာေပးရင္လည္း ဟိုက ျမန္မာလို ဖတ္တတ္မွာ မဟုတ္ျပန္ဘူး။ တဖက္မွာလည္း က်ေနာ္တို႔ စခန္းကရဲေဘာ္ေတြ
မာနယ္ပေလာေဒသဖက္ကို ေျပာင္းေရႊ႔ရ မွာမို႔ အလုပ္ရႈပ္ ျပင္ဆင္ေနၾကရတယ္။ က်ေနာ့္အဖို႔လည္း
ခ်ီတုံခ်တံု။ က်ေနာ္မေျပာျဖစ္ရင္ သူဘယ္လိုသိမွာလဲ။ တနယ္ ကို ေျပာင္းသြားတဲ့အခါ ေဝးၾကရခ်ည္ရဲ႔။
က်ေနာ္ ဖြင့္ေျပာၿပီးျပန္ရင္လည္း ခရီးသြားၾကရမွာ၊ ေဝးၾကရမွာ။ တာဝန္ေတြနဲ႔ ဘယ္ေတာ့မွ
ျပန္လာႏိုင္မယ္… မသိျပန္ဘူး။ ကံမကုန္ရင္ေတာ့ ျပန္ဆံုႏိုင္ၾကေသးတာေပါ့။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲသည္အခ်ိန္မွာ စံခရပူရီၿမိဳ႔မွာ ေကအဲန္ယူဖက္က ဆက္ဆံဖို႔ ဖဒိုမန္းေအာင္ေဌး
ရွိတယ္။ သူက ၁၉၆၂ ေက်ာင္းသား ေဟာင္း ေက်ာင္းသားစိတ္ ရွိတယ္။ စကားေျပာရင္ ႏွာေခါင္းတရႈံ႔ရႈံ႔နဲ႔
ေျပာတတ္သူ။ သူ႔အိမ္ကိုသြားရင္ ၁၉၇၀ ပတ္ဝန္း က်င္ေလာက္က ဦးေနဝင္းကို လုပ္ၾကံဖို႔ ႀကိဳးစားဖူးတဲ့၊
ႏိုင္ငံေတာ္ ေက်ာ္ထူးေခၚ (အသံလႊင့္ရံုကို ၁၉၈၀ ခုႏွစ္မ်ားမွာ ေလာင္ခ်ာနဲ႔ ပစ္ဖူးတဲ့
မန္းေငြေအာင္တို႔ အစု) က တေယာက္ကိုလည္း ေတြ႔ရတတ္တယ္။ ေနာက္ေတာ့ တပ္မဟာ ၆-က ဖဒိုမန္းေအာင္တင္ျမင့္
ရွိတယ္။ [ေနာက္ပိုင္းမွာ တပ္ရင္း ၁၆ က သုမူဟဲက ေကအဲန္ယူက ခြဲထြက္လက္နက္ခ်ေတာ့ သူပါသြားတယ္။
၂၀၁၀ ေရြးေကာက္ပြဲအၿပီးမွာ အမ်ဳိးသားလႊတ္ ေတာ္အမတ္အေနနဲ႔ ေနျပည္ေတာ္မွာ ျပန္ေတြ႔ရတယ္။
ေကာ့ကရိတ္မဲဆႏၵနယ္က မဲေရြးေကာက္ခံရတာ။] သူတို႔ကတဆင့္
က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြ တပ္မဟာ-၆ နယ္ေျမကို ျဖတ္ၿပီး မာနယ္ပေလာကို သြားႏိုင္ဖို႔ ညိႇႏိႈင္းရတယ္။
သြားရမယ့္လမ္းက က်ေနာ္တို႔ စံခရပူရီကေန တဖက္ ထိုင္းနယ္စပ္ မဲကသာစခန္းကို သြားရမယ္။
မဲကသာကေန ေတာလမ္းရွိတယ္။ ေတာင္ေပၚလမ္းတေလွ်ာက္ ထိုင္းနယ္ကို ဝင္လိုက္၊ ထြက္ လိုက္ေဖာက္ထားတဲ့
ခဲမိုင္းတူးတဲ့ လမ္းေၾကာင္းရွိတယ္။ ေနာက္ဆံုး တပ္မဟာ ၆- တဖက္နယ္စပ္ အဇင္း၊ က်ဳိက္ဒံု
ေက်းရြာကို ေပါက္မယ္။ အဲဒီကေနတဆင့္ ထိုင္းႏိုင္ငံ အုန္းဖ်ံၿမိဳ႔၊ မဲေဆာက္နီးသြားၿပီ။
က်ေနာ္တို႔နဲ႔အတူ လက္နက္အခ်ဳိ႔ ယူသြားႏိုင္ဖို႔လည္း ျပင္ဆင္ၾကတယ္။ ထိုင္းလူမ်ဳိးေတြ
အမ်ားစုက ၿမိဳ႔မွာ သြားလာတဲ့အခါ ေမာ္ေတာ္ဆိုင္ကယ္ကို သံုးၾက တယ္။ က်ေနာ္တို႔ကေတာ့ ေျခေထာက္ပဲရွိတယ္။
ၿမိဳ႔ကို ဟိုဖက္ျဖတ္ေလွ်ာက္၊ သည္ဖက္ျဖတ္ေလွ်ာက္ လူကလည္း ေနေလာင္မဲတူး၊ ေခၽြးတလံုးလံုးနဲ႔
ျဖစ္ေနရတယ္။ ႏိုင္ငံတကာ မိတ္ေဆြေတြကိုလည္း ခရီးစားရိတ္အတြက္ ေငြေၾကး အကူ အညီေတာင္းၾကရေသးတယ္။
ဒီၾကားထဲမွာ 'လက္ဖက္ရည္ဆိုင္' ဆိုၿပီး ကဗ်ာတပုဒ္ ေရးျဖစ္တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b><span style="font-size: 10pt;">လက္ဖက္ရည္ဆိုင္<br />
</span></b><span style="font-size: 10pt;"><br />
လက္ဖက္ရည္ဆိုင္<br />
စစ္ျပန္ႀကီးေတြ စတိုင္နဲ႔<br />
ကိုယ္တို႔လာထိုင္ၾကတယ္။<br />
တကယ္ေတာ့<br />
ဘိုင္က်ၿပီး ငွက္ဖ်ားနဲ႔ေဆြးေနတဲ့<br />
ျပည္ေျပးေက်ာင္းသားေတြေပါ့...။<br />
<br />
အီၾကာေကြးအေက်ာ္နဲ႔<br />
နက္စ္ေကာ္ဖီေဖ်ာ္ေရာင္းတဲ့ဆိုင္ကိုပဲ<br />
လက္ဖက္ရည္ဆိုင္ဆိုၿပီး သူတို႔ထိုင္ၾက<br />
ရြာလမ္းမကို စတိုင္က်က် ရႈတတ္တယ္။<br />
<br />
နယ္စပ္မ်ဥ္းေပၚက ေစ်းကေလးမွာ<br />
ၿမိဳ႕စရိုက္ကိုေပးတာဆိုလို႔ ဒီဆိုင္<br />
ေလေသနတ္ေတြထိုင္ပစ္<br />
ဦးခ်စ္ဆိုင္အလား ထင္လိုက္ေသးတယ္။<br />
<br />
ေျပာက္က်ားေဘာင္းဘီေဂါက္ဂက္နဲ႔<br />
မနက္ဆိုထြက္လာ<br />
ရြာခမ္းလွည့္လည္ေတာ္မူၿပီး<br />
လက္ဖက္ရည္ဆိုင္မွာ လသာတယ္...<br />
ျပန္လာေတာ့ အခ်င္းခ်င္းေျပာမကုန္<br />
စုေပါင္းစပ္ေပါင္း အကုန္ႀကိဳက္ၾကရတဲ့<br />
အႀကီးမ အငယ္မအေၾကာင္းေလ။<br />
<br />
ၿမိဳ႕ေဝးျပေဝးမွာ အာသာေျဖေဆး<br />
ေဖ်ာ္ေျဖေရးလည္း ဒီဆိုင္<br />
မိေဝးဖေဝး သံေယာဇဥ္ေပး<br />
အိပ္မက္ေတြေမြးတာလည္း ဒီဆိုင္။<br />
<br />
ဒီလိုနဲ႔....<br />
ေတာင္ျပာတန္းနဲ႔ ေက်ာပိုးအိတ္သီခ်င္းဆို<br />
တေနရာကို သြားရဦးမယ္။<br />
ကိုယ့္ကိုယ္ကို ေခတ္ႀကီးလြယ္ထားပံုနဲ႔ ႏႈတ္ဆက္<br />
ထားရက္ရေတာ့မွာပဲ ဆိုင္ကေလးေရ...။<br />
<br />
မလြမ္းေလာက္ပါဘူး။<br />
တံတားႀကီး<br />
ဘုရားႀကီး<br />
ခ်ဲပြဲနဲ႔ လူမိုက္ေတြႀကီးစိုးတဲ့ ရြာကေလးေလ...။<br />
<br />
ေသခ်ာပါရဲ႕<br />
လက္ဖက္ရည္ဆိုင္<br />
ေကာင္တာထိုင္ေနတဲ့ ပန္းကေလးဟာ<br />
ပူပံုပန္းနဲ႔ မိႈင္ေငးေနေတာ့မွာပဲ။<br />
သူခ်စ္တဲ့ေကာင္ေလးဟာ<br />
စစ္ေသြးႂကြ ဘာသာျခား၊ တရြာသားက်ေနာ္ေလ...။<br />
<!--[if !supportLineBreakNewLine]--><br />
<!--[endif]--><o:p></o:p></span></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">ေယာဟန္ေအာင္ (၁၉၉၀၊ ၂၀၀၄)</span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-41059715794660783502017-12-04T07:26:00.001+07:002018-04-25T10:18:00.513+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၆)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၆)</b><span style="font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b><span style="font-size: 10pt;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ေရးေတာင္ပိုင္းမွာ ရွိေနတုန္းပဲ ၁၉၉၀ ျပည့္ႏွစ္ ေရြးေကာက္ပြဲျဖစ္တယ္။
ေရြးေကာက္ပြဲနဲ႔ ပတ္သက္လို႔ ABSDF ဗဟိုေကာ္မီတီ ကိုယ္၌က ရပ္တည္ခ်က္ မေသခ်ာလွဘူး။ အေစာပိုင္းမွာ
စစ္အစိုးရက က်င္းပတဲ့ေရြးေကာက္ပြဲဟာ တရား မွ်တမွာ မဟုတ္ဘူး။ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုၾကည္ကိုယ္၌ကလည္း
အက်ယ္ခ်ဳပ္ခ်ခံထားရတယ္။ က်န္ပါတီေတြကိုလည္း လြတ္လပ္စြာ စည္းရံုးမဲဆြယ္ခြင့္ မျပဳဘူး။
ဒါေၾကာင့္ မေထာက္ခံဘူး၊ ဆန္႔က်င္ဖ်က္ဆီးရမယ္ဆိုတဲ့ သေဘာထား ေၾကညာ ခ်က္မ်ဳိး ေတြ႔ဖူးတယ္။
ေနာက္ေတာ့ ေရြးေကာက္ပြဲနီးလာေတာ့ သေဘာထားေျပာင္းျပန္တယ္။ ျပည္သူလူထုရဲ႔ သေဘာ ထားကို
ေလးစားလိုက္နာမယ္၊ ေရြးေကာက္ပြဲကို ေႏွာင့္ယွက္ဖ်က္ဆီးမွာ မဟုတ္ဘူး ဆိုတာမ်ဳိး ျပန္ၿပီး
ေၾကညာခ်က္ထုတ္ ျပန္တယ္။ က်ေနာ္တို႔ကေတာ့ ဗဟိုနဲ႔ တိုက္ရိုက္ စက္ဆက္သြယ္ေရး ရွိေနတာမဟုတ္ဘူး။
ေရဒီယိုက သတင္းေတြကပဲ နားေထာင္ၿပီး ၾကားေနရတာ။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲသည္ေတာ့ ေရြးေကာက္ပြဲနီးတဲ့ကာလမွာ က်ေနာ္တို႔တပ္ေတြက မြန္ျပည္သစ္ပါတီက
(၁၁၁) တပ္ရင္း၊ ဒု-ရင္းမွဴး ဗိုလ္မွဴးေက်ာ္စိုးနဲ႔ တြဲေနရတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ေနထိုင္ရာရြာေတြမွာ
ေရြးေကာက္ပြဲက်င္းပမွာ မဟုတ္ဘူး။ ေရးၿမိဳ႔ပတ္ဝန္း က်င္တဝိုက္ လံုျခံဳေရးေကာင္းတဲ့ရြာေတြမွာသာ
သူတို႔ေရြးေကာက္ပြဲကို က်င္းပႏိုင္ၾကတယ္။ ေရြးေကာက္ပြဲမတိုင္မီ ဗိုလ္မွဴး ေက်ာ္စိုးက
မိန္႔ခြန္းေျပာတယ္။ "ဒီေရြးေကာက္ပြဲကာလမွာ ေရးၿမိဳ႔မွာ အေျမာက္သံ၊ ဗံုးသံေတြ ၾကားေနေစရမယ္"
လို႔ ဆိုတယ္။ လက္ေတြ႔မွာ မလုပ္ႏိုင္ပါဘူး။ ေရြးေကာက္ပြဲကာစစ္ အေနနဲ႔ စစ္အစိုးရတပ္ေတြက
ေရွ႔တန္းထြက္လာလို႔ က်ေနာ္တို႔လည္း ရြာေတြကေရွာင္တိမ္း၊ ကင္းခ်၊ စစ္ေၾကာင္းကို ေခ်ာင္းေနၾကရတယ္။
ေနာက္ေတာ့ ေနာက္ေျပာင္ တတ္တဲ့ ရဲေဘာ္ေတြကဆိုတယ္။ "ဗံုးသံ၊ ေသနတ္သံေတြကို ကက္ဆက္တိပ္နဲ႔
သြင္းၿပီး၊ ေရြးေကာက္ပြဲေန႔မွာ ေရးၿမိဳ႔ မွာမ်ား သြားဖြင့္ထားေလသလား" လို႔ ရယ္စရာအျဖစ္
ဆိုၾကတယ္။ ေရြးေကာက္ပြဲမွာ အမ်ဳိးသားဒီမိုကေရစီအဖြဲ႔ခ်ဳပ္ (NLD) ကိုယ္စားလွယ္ေတြ ႏိုင္တာကို၊
က်ေနာ္တို႔က ေရဒီယိုကေန နားေထာင္ၿပီး ႀကိတ္ဝမ္းသာေနၾကတယ္။ ေတာင္ၿပိဳကမ္းၿပိဳ ႏိုင္တာကိုလည္း
ႏွစ္ေထာင္းအားရ ရွိလွတယ္။ အကယ္၍ NLD က အစိုးရဖြဲ႔ႏိုင္ခဲ့ရင္၊ ဒါမွမဟုတ္ စစ္အစိုးရနဲ႔
NLD ညိႇႏိႈင္း ေဆြးေႏြးမႈေတြ ျဖစ္လာရင္၊ က်ေနာ္တို႔ အိမ္ျပန္ရဖို႔ ျဖစ္လာမွာေပါ့။ အိမ္ျပန္တဲ့အခါ
ေက်ာင္းျပန္တက္ဖို႔လည္း စဥ္းစားၾကရ မယ္။ ဒီလိုလည္း တိတ္တခိုး ေမွ်ာ္လင့္ေနမိတယ္။ ဒါေပမယ့္လည္း
အေျခအေနကို မယံုရဲရဲ ရွိလွတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br />
<a name='more'></a><br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲဒီကာလ ေနာက္ပိုင္းမွာ ကိစၥတခုေၾကာင့္ က်ေနာ္ေနာက္တန္း ျပန္တက္ရဖို႔ ရွိလာတယ္။
က်ေနာ္နဲ႔အတူ ကိုျမင့္ေအာင္ (ဂုရု)၊ ကိုဝင္းဆန္း၊ ရံုးအဖြဲ႔က တဦး-ႏွစ္ဦး.. စသည္ျဖင့္
ေနာက္ထပ္ရဲေဘာ္ နည္းနည္းပဲပါလာတယ္။ က်ေနာ္တို႔ျပန္ခါနီး ေတာ့ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ေကာ္မီတီတဦးက
လူတေယာက္ကို က်ေနာ္တို႔နဲ႔အတူ ထည့္ေပးလိုက္မယ္ ေျပာတယ္။ က်ေနာ္ တို႔အတူ ေခၚသြားေပးဖို႔ေပါ့။
အဲဒီ မြန္တေယာက္လည္း က်ေနာ္တို႔နဲ႔အတူ ပါလာခဲ့တယ္။ လမ္းမွာ ငါးပက္လိုက္၊ ဟင္းစား ရွားလိုက္၊
ထမင္းခ်က္ျပဳတ္တာေတြ သူကလည္း ကူညီပါလာခဲ့တယ္။ ဆိုးတာက အဲဒီသူက မြန္ဗဟိုေရာက္ရင္ အခ်ဳပ္က်
ခံရမယ့္ အခ်ဳပ္သား၊ ဒါေပမယ့္ က်ေနာ္တို႔ကို အခ်ဳပ္သားမွန္း မေျပာလိုက္ဘူး။ အခ်ဳပ္သားမွန္းသာသိရင္
က်ေနာ္တို႔ လည္း လံုျခံဳေရးသတိပိုရွိမွာေပါ့။ သာမန္ရဲေဘာ္တဦးလို႔ ထင္ေတာ့ သူ႔ကိုလည္း
အေဖာ္ပါလာသလို ခပ္ေပါ့ေပါ့ပဲ ထားမိ တယ္။ ဗဟိုေရာက္လို႔ လႊဲေျပာင္းေပးလိုက္မွသာ အခ်ဳပ္က်ခံရမယ့္ရဲေဘာ္မွန္း
သိရတယ္။ လမ္းမွာ ဘာမွျပႆနာမတက္ တာ ေတာ္ေသးရဲ႔လို႔ သက္ျပင္းခ်မိတယ္။ ေတာ္ေတာ္ဆိုးတဲ့သူေတြ။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ျပန္တက္တဲ့လမ္းက ေခါဇာရြာကေန လမ္းေလွ်ာက္ရင္ 'အလယ္စခန္း' ဆိုတဲ့ရြာကို
ေရာက္တယ္။ အဲဒီရြာက နည္းနည္းသြားၿပီး၊ ေရး-ထားဝယ္ ကားလမ္းမႀကီးကို ျဖတ္ၾကရတယ္။ တခါတေလ
ဒီလမ္းေပၚမွာ စစ္ကားေတြ၊ အရပ္ ကားေတြ ျဖတ္တတ္တယ္။ ကားလမ္းကေတာ့ ခုေခတ္လို မက်ယ္ေျပာ၊
မေကာင္းေသးဘူး။ ကားလမ္းျဖတ္တဲ့အခါ သတိ ထားၿပီး ျဖတ္ၾကရတယ္။ တဖက္ကို ကူးၿပီးရင္ေတာ့
ကိုယ့္နယ္ျဖစ္သြားၿပီ၊ အဲဒီကမွ တနသၤာရီ ေတာင္ညိဳေတာင္တန္းႀကီး ကို ျဖတ္ေလွ်ာက္၊ ၂ ရက္ခြဲေလာက္ေလွ်ာက္ရင္
နယ္စပ္ေရာက္တယ္။ အဲသည္ေတာင္တန္းႀကီးေပၚမွာ ေလွ်ာက္ေနတဲ့ အခါ ေခါင္းေပၚကျဖတ္သြားတဲ့
ေလယာဥ္ပ်ံေတြကို အျမဲလိုလို ျမင္ရတယ္။ ထိုင္းႏိုင္ငံ၊ ဘန္ေကာက္ၿမိဳ႔ဖက္ကိုဆင္းမယ့္
ေလယာဥ္ေတြအတြက္ လမ္းေၾကာင္းက်ပံုရတယ္။ ညဆိုရင္ ေလယာဥ္ေတြ မီးတထိန္ထိန္နဲ႔ ျဖတ္ပ်ံသြားတာ
ျမင္ရတယ္။ က်ေနာ္တို႔က ေတာင္ေတြေပၚမွာ ေခၽြးတလံုးလံုးနဲ႔ ေလွ်ာက္ေနရတဲ့ အခ်ိန္မွာ ဒီေလယာဥ္ေတြေပၚမွာ
ဘယ္လိုလူေတြမ်ား စီးေနမွာ လဲကြာ၊ အဲသလိုမ်ဳိး က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြ ညည္းတတ္ၾကတယ္။ တခ်ိန္
ရန္ကုန္ကိုေလယာဥ္နဲ႔ ျပန္လာေတာ့ လည္း လမ္းမွာ ေအာက္ကိုငံု႔ၾကည့္မိတယ္။ တခ်ိန္က ဒီေတာင္တန္းႀကီးေတြေပၚမွာ
ေျခေထာက္ေတြနဲ႔ ေသြးခဲ့ရတဲ့ ဘဝ ေတြကို ျပန္ျမင္ေယာင္မိေသးတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔အဖြဲ႔ အျပန္လမ္းမကူးခင္မွာ အလယ္စခန္းရြာေရာက္ေတာ့ ေမွာင္စပ်ဳိးေနၿပီ။
က်ေနာ္တို႔ အိမ္ႀကီးႀကီးတလံုး ကို ေရြးၿပီး နားၾကတယ္။ က်ေနာ္တုိ႔ရံုးအဖြဲ႔ကို ေနရာခ်တယ္။
အိမ္ကေတာ့ ႏွစ္ထပ္အိမ္၊ ေအာက္ေျခမွာ ဝါးထရံကို အျပည့္ မကာထားႏိုင္ဘူး။ အခ်ဳိ႔အျခမ္းေတြ
လြတ္ေနၾကတယ္။ အေပၚထပ္မွာေတာ့ အိပ္ခန္းတခန္းရွိတယ္။ က်ေနာ္တို႔ကေတာ့ ဘုရားစင္ေရွ႔နဲ႔
ဝရံတာမွာ ေနရာခ်ၾကတယ္။ ခ်က္ျပဳတ္စားေသာက္ၿပီး၊ နည္းနည္းေမွာင္တဲ့ အခ်ိန္က်ေတာ့မွ လူတအုပ္
ထပ္ေရာက္လာၾကတယ္။ ႏြားကုန္သည္ေတြပဲ။ သူတို႔က ႏြားေတြကို ေမာင္းလာၿပီး၊ နယ္စပ္မွာ သြားေရာင္းဖို႔
ေရာက္လာ ၾကတာ။ သူတို႔လည္း က်ေနာ္တို႔တည္းတဲ့ အိမ္မွာပဲ စတည္းခ်ၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔လည္း
မီးမရွိေမွာင္ေနတာရယ္၊ ခရီး ပန္းလာတာရယ္ေၾကာင့္ ေစာေစာပဲ အိပ္ေပ်ာ္သြားၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">မနက္ ၄ နာရီေလာက္မွာ ဆူဆူညံညံ အသံေတြၾကားရတယ္။ အမ်ဳိးသမီး ငိုသံေတြပါ ၾကားရတယ္။
က်ေနာ္တို႔အဖြဲ႔လည္း လန္႔ႏိုးလာၾကတယ္။ ဘာျဖစ္တာလဲ စူးစမ္းၾကည့္ေတာ့ အမ်ဳိးသမီးအခန္းထဲကို
လူဝင္တယ္လို႔ ဆိုတယ္။ က်ေနာ္လည္း ေခါင္းနပန္းႀကီးသြားတယ္။ အဲဒီအခ်ိန္မွာ အမ်ဳိးသမီးရဲ႔
အေမျဖစ္သူကေတာ့ မီးခြက္တခုထြန္းၿပီး တရြာလံုးကို အသံက်ယ္ က်ယ္နဲ႔ မြန္လိုလွည့္ေျပာေနတယ္။
ရြာလူႀကီးျဖစ္သူကိုလည္း သြားတိုင္တယ္။ "ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔က တေယာက္ သူ႔သမီး အခန္းကို
တက္တယ္ေပါ့"။ ဒါေၾကာင့္ သူ႔သမီးက ငိုေနတာ။ တရြာလံုး ႏိုးထလာၿပီး အံုးအံုးႂကြက္ႂကြက္
ျဖစ္လာတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္လည္း ခ်က္ခ်င္းလူစစ္တယ္။ ကိုယ့္လူေတြ ဘယ္သူမွ မပါဘူး။ လြတ္ကင္းတယ္။
ခ်က္ခ်င္းထုပ္ပိုး သိမ္းဆည္းဖို႔ အမိန္႔ေပးတယ္။ ၿပီးတာနဲ႔ ရြာဥကၠ႒နဲ႔သြားေတြ႔တယ္။ က်ေနာ္တို႔အဖြဲ႔က
တေယာက္မွ မပါေၾကာင္း၊ လြတ္ကင္းေၾကာင္း ရွင္းျပတယ္။ ၿပီးတဲ့အခါ ခ်က္ခ်င္းပဲ၊ ေမွာင္ရီပ်ဳိးျပမွာ
ရြာကထြက္လာခဲ့တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ျဖစ္ပံုကေတာ့ အဲသည္က်ေနာ္တို႔တည္းတဲ့အိမ္မွာ အမ်ဳိးသမီး ၂ ေယာက္ပဲ ရွိတယ္။
အေမရယ္၊ သမီးရယ္၊ သမီးမွာ ေယာက္်ားရွိတယ္။ ဒါေပမယ့္ သူ႔ေယာက္်ားျဖစ္သူက ထိုင္းမွာအလုပ္သြားလုပ္ေနၿပီး၊
ျပန္မလာေတာ့ဘူး။ တခုလပ္လို ျဖစ္ ေနခဲ့တယ္။ အဲသည္ေတာ့ သူတို႔ၾကံမိၾကံရာ ၾကံေတာ့တာပဲ။
က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔က တေယာက္ေယာက္ကို အမိဆြဲတာ၊ ညပိုင္း ေသးထေပါက္တဲ့ အခ်ိန္မ်ဳိးေလာက္မွာ
ေလွခါးထိပ္ကေန၊ လူခ်င္းလံုးၿပီး အခန္းထဲကိုဆြဲထည့္တာ။ ဒါေပမယ့္ ကံေကာင္းေထာက္မစြာ က်ေနာ္တို႔အဖြဲ႔က
လူေတြက လြတ္သြားၿပီး၊ ႏြားကုန္သည္အုပ္စုထဲက တေယာက္က ေတာ့ 'ကံဆိုးသူေမာင္ရွင္' ျဖစ္သြားခဲ့တယ္။
ေနာက္ပိုင္း ျပႆနာကို ဘယ္လိုဆက္ရွင္းၾကသလဲေတာ့ မသိဘူး။ က်ေနာ္ တို႔လည္း ျပန္ေတြးမိတိုင္း
ေခါင္းႀကီးတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလို ေရႊ႔ေျပာင္းလုပ္သားျပႆနာနဲ႔ မိသားစု၊ အိုးအိမ္ၿပိဳကြဲရတာေတြက မြန္ေက်းရြာအမ်ားစုမွာ
ျဖစ္ေနတယ္။ ရြာေတြမွာ လူငယ္ လူရြယ္ေတြ မရွိေတာ့ဘူး။ ေယာက္်ားေတြ နည္းသြားတယ္။ အခ်ဳိ႔ရြာေတြမွာ
နယ္စပ္က ျပန္သယ္လာၾကတဲ့ ကိုယ္ခံအားက် ကူးစက္ေရာဂါ ခံစားေနရတယ္ဆိုတဲ့ သတင္းေတြလည္း ရွိေနခဲ့တယ္။
ၾကာေလေလ၊ ပိုဆိုးလာေလေလ။ ရြာေတြမွာ သက္ႀကီးရြယ္အိုေတြနဲ႔ ကေလးေတြပဲ က်န္ေတာ့တယ္ဆိုတာ
မြန္ရြာေတြမွ မဟုတ္ဘူး။ ကရင္ျပည္နယ္ထဲက ေက်းရြာေတြမွာလည္း ျဖစ္လာေနတယ္။ ဒါဟာ တဖက္မွာ
ျပည္တြင္းစစ္ ပဋိပကၡနဲ႔ မတည္ၿငိမ္မႈေတြ၊ အလုပ္အကိုင္ အခြင့္ အလမ္းနည္းပါးမႈေတြေၾကာင့္လို႔
အျပစ္ပံုခ်ရင္ ရသလို၊ တဖက္မွာလည္း ဒီလုိေရႊ႔ေျပာင္းအေျခခ်မႈေတြေၾကာင့္ ျပည္တြင္း စစ္မွာ
တိုက္ခိုက္ဖို႔ စစ္သားနည္းပါးလာမႈ ျပႆနာကို ျမန္မာ့တပ္မေတာ္ေရာ၊ ေတာ္လွန္ေရးဖက္က တပ္ေတြေရာ
ၾကံဳေတြ႔လာေနရတယ္။ ေလာေလာလတ္လတ္ က်ေနာ္တို႔အဖြဲ႔ေတြ ၾကံဳေတြ႔လိုက္ရတာကေတာ့ မိသားစုတခုအတြင္း
အိမ္ေထာင္စုၿပိုကြဲမႈ၊ အားကိုးရာ ၿပိဳကြဲမႈ၊ ၾကံရာမရျဖစ္မႈအဆင့္ အနိမ့္ဆံုး ျပႆနာေတြပါပဲ။
ကံေကာင္းလို႔ လြတ္လာ တယ္ပဲ ေတြးမိတယ္။ က်ေနာ္သာ အခန္းထဲလံုးၿပီး လွဲခ်ခံရတဲ့သူဆိုရင္
ဘယ္လိုေနမလဲ။ မေတြးရဲဘူး။ ဘာစစ္ပြဲတပြဲ မွ မတိုက္လိုက္ရဘဲ က်ရႈံးသြားႏိုင္တယ္။ ကိုယ့္အနာဂတ္ႀကီးေတာင္
ေစာက္ထိုးေမွာက္ခံု ေျပာင္းလဲသြားႏိုင္ေသးတာေပါ့။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အကယ္၍ က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္တေယာက္ေယာက္ လွဲခ်ခံရတယ္ဆိုရင္ေရာ။ ရွင္းပါေတာ့
မၿပီးမစီးႏိုင္ ျပႆနာေတြ။ က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားတပ္ဖြဲ႔ ဂုဏ္သိကၡာက်မယ္။ မထင္မွတ္ထားတဲ့
ကိစၥေတြ စီရင္ရတာ၊ ရြာကို မဟုတ္ဘဲ ေတာင္းပန္ ရတာေတြ၊ မဟာမိတ္မြန္ျပည္သစ္တပ္ဖြဲ႔ေတြနဲ႔
ေဆြးေႏြးေျပာဆိုရတာေတြနဲ႔ အလုပ္ရႈပ္မယ္။ အနည္းဆံုး က်ေနာ္တို႔ အျပန္ခရီးစဥ္က ရက္အနည္းငယ္
ေနာက္က်ၿပီးမွ ျဖစ္ႏိုင္မယ္။ ျပန္ေတြးမိရင္ ေက်ာခ်မ္းေနေသးတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ေနာက္တန္းျပန္ေရာက္ၿပီး၊ သိပ္မၾကာခင္မွာပဲ က်န္တဲ့တပ္ဖြဲ႔ေတြပါ
ျပန္ေခၚရဖို႔ ျဖစ္လာတယ္။ အေၾကာင္းက ေတာ့ မြန္ျပည္သစ္ပါတီက က်ေနာ္တို႔ ကလိန္ကန္စခန္းကေနၿပီး
လအနည္းငယ္အခ်ိန္ယူၿပီး ထြက္ခြာၾကဖို႔၊ ပိုၿပီး ေတာင္ပိုင္းက်တဲ့ နတ္အိမ္ေထာင္စခန္းမွာ
ေျပာင္းၿပီးအေျခခ်ၾကဖို႔ ေျပာလာတယ္။ နတ္အိမ္ေထာင္စခန္းကေတာ့ ထိုင္း ႏိုင္ငံ သံုဖာဖံု
(Thom Pha Phom) ၿမိဳ႔ကေလးကေန သြားရင္၊ ဘန္အိေတာင္ (Ban I-Tong) ဆိုတဲ့ နယ္စပ္ရြာကေလး
ရွိတယ္။ ျမန္မာဖက္အျခမ္းကေတာ့ မတ္ေစာက္တဲ့ ေတာင္ႀကီးရွိၿပီး နယ္စပ္စခန္းကို "နတ္အိမ္ေထာင္"လို႔
ေခၚၾကတယ္။ အဲဒီေနရာက မြန္-ကရင္ စပ္ၾကားေဒသလို႔ ဆိုႏိုင္သလို၊ ေကအဲန္ယူတပ္ဖြဲ႔တဖြဲ႔၊
က်ေနာ္တို႔ ABSDF က တပ္ရင္း (၂၀၁) တပ္ခြဲတခုလည္း ရွိေနတယ္။ ဘာျဖစ္လို႔ နတ္အိမ္ေထာင္ေဒသကို
ေျပာင္းေရႊ႔ဖို႔ ဖိအားေပးတာမွန္း က်ေနာ္တို႔ နားမလည္ ၾကဘူး။ မြန္လူႀကီးေတြကလည္း ေသခ်ာမေျပာၾကဘူး။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">လတ္တေလာျပႆနာကေတာ့ တပ္ရင္း (၁၀၁) က ရဲေဘာ္အခ်ဳိ႔က အရက္မူးၿပီး၊ ထိုင္းသစ္တင္ကားအခ်ဳိ႔ကို
ေသနတ္ျပ ျပႆနာ သြားရွာတယ္။ ဒါေၾကာင့္မိုလို႔ ျပႆနာတက္တယ္လို႔လည္း အခ်ဳိ႔က ဆိုၾကတယ္။
အဲဒီအခ်ိန္မွာ ေရြးေကာက္ပြဲ အႏိုင္ရ အမတ္ေတြကို အာဏာမလႊဲေတာ့ဘူး။ ဖမ္းမယ္၊ ဆီးမယ္ ျဖစ္လာတယ္။
အဲဒီအခါ NLD အဖြဲ႔ဝင္အမ်ားအျပား ေတာခိုလာၾကမယ္။ ဗိုလ္မွဴးႀကီး ဦးစိန္ျမဦးေဆာင္တဲ့
PDF (ျပည္သူ႔ကာကြယ္ေရးတပ္) မွာ ပူးေပါင္းလာၾကမယ္။ မြန္ျပည္ သစ္ပါတီက ဒီအေျခအေနကို ေမွ်ာ္ကိုးၿပီး၊
NLD တပ္ကို လက္ခံမယ္။ ေက်ာင္းသားေတြကို ႏွင္ထုတ္တယ္ဆိုတာမ်ဳိးလည္း တြက္ဆ ေျပာဆိုၾကတယ္။
၁၉၉၀ ခုႏွစ္၊ ႏွစ္ကုန္ပိုင္းေလာက္ ျဖစ္မယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အခုမွ က်ေနာ္ျပန္ေမးေတာ့၊ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ တြဲဘက္အတြင္းေရးမွဴး (ေဟာင္း)
ႏိုင္ခ်မ္းတြဲ႔ က ျပန္ရွင္းျပတယ္။ "ဟုတ္တယ္။ က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားေတြကို ႏွင္ထုတ္ရတဲ့ကိစၥကေတာ့
ဗဟိုအလုပ္အမႈေဆာင္ (EC) ဆံုးျဖတ္ခ်က္နဲ႔ လုပ္တာပါ။ အဓိကအေၾကာင္းကေတာ့ ထိုင္းဖိအားေပါ့။
ထိုင္းက က်ေနာ္တို႔ မြန္ျပည္သစ္ပါတီကို အပစ္ရပ္စဲေရးလုပ္ရ ေအာင္ ဖိအားတိုးေပးလာေနတယ္။
က်ေနာ္တို႔ တြက္ဆတာက ခင္ဗ်ားတို႔ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔ေတြက ပိုလို႔ အာရံုစူးစိုက္စရာ အေၾကာင္းျဖစ္ေစတယ္။
ခင္ဗ်ားတို႔ မရွိေတာ့ရင္၊ မြန္ေတြအတြက္ ဖိအားသက္သာသြားမလားဆိုၿပီး၊ စဥ္းစားခဲ့ၾကတာ
လည္း ပါတာေပါ့"။ အမွန္ပဲ။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီအေပၚ စစ္အစိုးရနဲ႔ အပစ္ရပ္စဲေရး သေဘာတူညီမႈလုပ္ဖို႔
ထိုင္းက ဖိအားတိုးေပးလာေနခဲ့တယ္။ တဖက္မွာလည္း တနသၤာရီတိုင္းမွာ သဘာဝဓာတ္ေငြ႔ေတြ ေတြ႔တာ၊
TOTAL တိုတယ္နဲ႔ ေရနံကုမၸဏီေတြက ထိုင္းႏိုင္ငံထဲ သဘာဝဓာတ္ေငြ႔ပိုက္လိုင္း တင္ပို႔မယ့္
ပိုက္လိုင္းေဖာက္ဖို႔ ကိစၥနဲ႔ ထိုင္းေတြက အက်ဳိးစီးပြားေတြ ျမင့္မားလာေနတယ္။ ေနာက္ပိုင္းမွာ
ထိုင္းက မြန္ျပည္သစ္ပါတီေခါင္းေဆာင္ေတြျဖစ္တဲ့ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ ေထာမြန္၊ ႏိုင္ရသ၊ ႏိုင္ဟံသာတို႔ကို
ဖမ္းဆီး တာေတြေတာင္ ရွိခဲ့တယ္။ နယ္စပ္ကိုပိတ္ဆို႔တယ္။ ေနာက္ဆံုး မြန္ျပည္သစ္ပါတီက ၁၉၉၄
ခုႏွစ္မွာ စစ္အစိုးရနဲ႔ အပစ္ ရပ္စဲေရး သေဘာတူစာခ်ဳပ္ လက္မွတ္ထိုးခဲ့ရတယ္။ ဒါေပမယ့္
ႏိုင္ခ်မ္းတြဲ႔ရဲ႔ မိန္းမကေတာ့ ျမန္မာလို သိပ္မတတ္-တတတ္နဲ႔ ေျပာတယ္။ "နင္တို႔
ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔ေတြ မရွိေတာ့ရင္ ငါတို႔ မြန္မေလးေတြ အလွရွိေတာ့မွာ မဟုတ္ဘူး" တဲ့။
သူဆိုလိုတာက က်ေနာ္တို႔အဖြဲ႔ေတြ မရွိေတာ့ရင္၊ မြန္မေလးေတြ အလွ ျပင္ျပင္ဆင္ဆင္ မရွိေတာ့ဘဲ
ေနမွာကိုေျပာတာ။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုနဲ႔ က်ေနာ္တို႔ အုပ္ခ်ဳပ္မႈေကာ္မီတီဝင္ေတြ တိုင္ပင္အစည္းအေဝး ထိုင္ၾကတယ္။
တပ္ရင္း (၁၀၁) နဲ႔ (၁၀၂) က နတ္ အိမ္ေထာင္ေဒသဖက္ အကဲၾကည့္ဖို႔ အဖြဲ႔ေတြလႊတ္ၾကတယ္။ </span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;">၁၉၈၉</span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">ခုႏွစ္၊
</span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;">နို၀င္ဘာလထဲမွာ ကရိန္းကန္းစခန္းကေနၿပီး၊</span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;"> </span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;">နတ္အိမ္ေထာင္ေဒသကို ရဲေဘာ္ေတြကို
စစ္ေၾကာင္း</span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;"> </span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;">၂ေၾကာင္းခြဲလႊတ္တယ္။</span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;"> </span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;">ပထမစစ္ေၾကာင္းက စခန္းေနရာ</span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;"> </span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;">ရွာေဖြေရး နဲ႔ ေဆာက္လုပ္ေရးစစ္ေၾကာင္း၊
က်န္စစ္ေၾကာင္းတေၾကာင္းကေတာ့ တပ္ရင္း (</span><span style="font-size: 10pt;">၁၀၂) မွ </span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;">ကိုကိုဦး</span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;"> </span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;">ဦးေဆာင</span><span style="font-size: 10pt;">္တဲ့
ေရး ေတာင္ပိုင္းေဒသကတဆင့္ <span lang="MY">စည္းရံုးေရးစစ္ေၾကာင္းပဲ။ က်ေနာ္တို႔ ခြဲ
(၂) ကေတာ့ မာနယ္ပေလာ ေဒသဖက္ကို တက္မယ္ လို႔ ဆံုးျဖတ္ၾကတယ္။ ဥကၠ႒ျဖစ္သူ
ကိုမိုးသီးဇြန္ကို ဆက္သြယ္ေတာ့ သူကလည္း သူရွိေနရာ မာနယ္ပေလာေဒသကို လာေစခ်င္တယ္။
က်န္တဲ့ က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ ၅၀ နီးပါးက (အခ်ဳိ႔ထြက္သြားၾကသူေတြ ရွိသလို၊ အခ်ဳိ႔လည္း
တာဝန္ေတြနဲ႔ အျခားေဒသ ေရာက္ေနၾကတယ္) မာနယ္ပေလာကို ေရႊ႔ဖို႔ ဆံုးျဖတ္ၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span lang="MY" style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">ေရးေတာင္ပိုင္းဆင္းတဲ့ စစ္ေၾကာင္းကာလတေလွ်ာက္မွာ
အရုေတာင္ေက်းရြာ တိုက္ပြဲမွာ </span><span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">ABSDF က ၆ ဦးက်တယ္။ စစ္အစိုးရစစ္ေၾကာင္းက
အေဝးထိုးသေဘာ ထိုးလာၿပီး၊ မနက္ေဝလီေဝလင္း ထိုးစစ္ဆင္တာ။ (၁၉၈၉ ၾသဂုတ္)၊ ၁၉၉၁ ဇန္နဝါရီလမွာ
ရင္းရဲေက်းရြာတိုက္ပြဲမွာ ေရးၿမိဳ႔သား တပ္ရင္း (၁၀၂) က တပ္မွဴးကိုကိုဦး က်တယ္။ ရဲေဘာ္တေယာက္
ကေတာ့ RPG လက္နက္ေပါက္ထြက္ၿပီး ေနာက္ထြက္မီးနဲ႔ က်ဆံုးရတယ္။</span><br />
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<h4 style="text-align: center;">
<span style="color: #351c75; font-size: xx-small; font-weight: normal;">ေဆးတကၠသိုလ္ ၂ ေက်ာင္းသား ကိုေဇာ္ထြန္း (က်ဆံုး) ႏွင့္ ကိုဝင္းႏိုင္ဦး ဝေတာင္ပိုင္းစခန္း ေဆးရံုတခုတြင္</span></h4>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCrwOXDk87JSHdpzD7wUeg9YAziolvXkHMQPCnw02SvxSMabLMOQgv_JZ9IX8aFgyRDyOxY9wUqFwZxVoE503XM91QCsILIhC7skD8EDVWJoKTDZeopFpgV-vsBRvaFwQ9uzk6eHKhe8OQ/s1600/1801268_10152246705121085_676768874_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1217" data-original-width="1600" height="243" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCrwOXDk87JSHdpzD7wUeg9YAziolvXkHMQPCnw02SvxSMabLMOQgv_JZ9IX8aFgyRDyOxY9wUqFwZxVoE503XM91QCsILIhC7skD8EDVWJoKTDZeopFpgV-vsBRvaFwQ9uzk6eHKhe8OQ/s320/1801268_10152246705121085_676768874_o.jpg" width="320" /></a></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"><br /></span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-62689989331231208792017-12-03T08:54:00.002+07:002018-04-25T10:18:18.966+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၅)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၅)<span style="font-size: xx-small;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ စံခလယ္ဒုကၡသည္စခန္းမွာ ရွိေနတုန္းပဲ ကိုေဇာ္ထြန္းကို ABSDF
ဗဟိုက လွမ္းေခၚတယ္။ အေၾကာင္းကေတာ့ ဝေဒသဖက္ကို ေဆးကုေပးဖို႔ မစ္ရွင္တခုမွာ လိုက္သြားဖို႔ပဲ။
ေနာက္ပိုင္းမွာ ကိုဝင္းႏိုင္ဦးကလည္း ေတာင္ေပါက္ ၂၄-ရြာ စစ္ေၾကာင္းကေန၊ ေကအဲန္ယူ တပ္မဟာ-၆
လမ္းက တဆင့္ ဗဟိုကို ေရာက္သြားတယ္။ သူလည္း ဝေဒသမွာ က်န္းမာ ေရး အကူအညီေပးဖို႔ မစ္ရွင္မွာ
ပါသြားတယ္။ အဲဒီ ၾကာအင္းဆိပ္ႀကီးစစ္ေၾကာင္းကပဲ ကိုပိန္ (ေခၚ) ေဇာ္လြင္စိုး (၁၀၂) (ယခု
USA) နဲ႔ က်ေနာ္တို႔ ခြဲ (၂) က ရဲေဘာ္ေမႊးႀကိဳင္ (ခ) ကိုထြန္းခင္တို႔ကလည္း ဝေဒသမစ္ရွင္မွာ
ပါသြားၾကတယ္။ အခ်ိန္ကေတာ့ ၁၉၈၉ ႏွစ္ကုန္ပိုင္းေလာက္ျဖစ္မယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဝတိုင္းရင္းသား တပ္ဖြဲ႔ေတြက ဗမာျပည္ကြန္ျမဴနစ္ပါတီ (ဗကပ) ေခါင္းေဆာင္မႈကို
ပုန္ကန္ၿပီး ၁၉၈၉ ခုႏွစ္၊ သၾကၤန္အၿပီး ဧၿပီလ ၁၇ ရက္ေန႔မွာ အာဏာသိမ္းလိုက္ၾကတယ္။ အရင္
ဗကပေခါင္းေဆာင္ပိုင္းကိုေတာ့ တရုတ္ျပည္ဘက္ ပို႔လိုက္ၾက တယ္။ ၿပီးတဲ့ေနာက္မွာ ဝတပ္ဖြဲ႔ေတြက ဝျပည္
ေသြးစည္း ညီၫြတ္ေရးပါတီ (ဝသပ) UWSA ကို ဖြဲ႔စည္းလိုက္ၾကတယ္။ အားလံုးက (ဝသပ) ဘာလုပ္မလဲ
စိတ္ဝင္တစား နားစြင့္ေနၾကတယ္။ သူတို႔တိုက္ခိုက္ေရးအင္အားက ၂-ေသာင္းေက်ာ္၊ ျပည္သူ႔စစ္တပ္ဖြဲ႔ေတြနဲ႔
ေပါင္းရင္ အင္အား ၃ ေသာင္းေက်ာ္ တိုက္ရည္ခိုက္ရည္ ေကာင္းတဲ့တပ္ႀကီး။ အရင္ တရုတ္ျပည္
က ေထာက္ပံ့ထားတဲ့ လက္နက္က်ည္ေတြကလည္း ဂိုေဒါင္ေတြနဲ႔ ဆိုတာမ်ဳိး ေကာလာဟလေတြလည္း ရွိေသးတယ္။
သူတို႔က ျမန္မာျပည္ ဒီမိုကရက္တစ္မဟာမိတ္အဖြဲ႔ခ်ဳပ္ (DAB) တပ္ေပါင္းစုကို လာဆက္သြယ္တယ္။
သူတို႔မွာ ယာယီ ဆန္အခက္အခဲ ရွိေနတယ္။ ကူညီပါ။ သူတို႔ ဆက္တိုက္ၾကမယ္ဆိုၿပီး ေျပာတယ္ဆိုတာမ်ဳိး
က်ေနာ္တို႔ တဆင့္ျပန္ၾကား ရတယ္။ DAB တပ္ေပါင္းစုဖက္က မကူညီလိုက္ႏိုင္ဘူး။ ေနာက္ပိုင္းမွာေတာ့
(ဝသပ) တပ္ဖြဲ႔ေတြက စစ္အစိုးရနဲ႔ ၁၉၈၉ ခုႏွစ္ ေမလ ၉ ရက္ေန႔မွာ အပစ္အခတ္ရပ္စဲေရး သေဘာတူညီခဲ့ၾကတယ္။
<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-size: 10pt;"></span><br />
<a name='more'></a><span style="font-size: 10pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;"><br />
အဲဒီအခ်ိန္မွာပဲ ABSDF (ဗဟို) ေခါင္းေဆာင္ေတြက ဝေတာင္ပိုင္းေဒသ ေခါင္းေဆာင္ေတြနဲ႔ ေဆြးေႏြးတယ္။
ABSDF ဖက္က ေဆးကုသေရး အကူအညီ၊ ပညာေရး (ေက်ာင္းဆရာ) အကူအညီ ေပးမယ္။ အလားတူပဲ ဝဖက္တက္မယ့္
အဖြဲ႔ ေတြနဲ႔အတူ ပေလာင္ေဒသမွာ ABSDF တပ္ရင္း (၅၀၁) ဖြဲ႔စည္းေရးအတြက္လည္း ပေလာင္ေခါင္းေဆာင္ေတြနဲ႔
သေဘာ တူညီထားတဲ့ မစ္ရွင္လည္း ပါတယ္။ တပ္ရင္း (၅၀၁) ဖြဲ႔ဖို႔ ရဲေဘာ္ေတြကေတာ့ သံလြင္စခန္း
တပ္ရင္း (၂၀၉) က မ်ားတယ္။ က်ေနာ္တို႔ တပ္ရင္း (၁၀၁) ခြဲ ၂ က ကိုသိုက္ထြန္းဦး (ယခု
ၾသစေၾတလ်) က တပ္ရင္းမွဴးအျဖစ္ တာဝန္ေပး ခံရတယ္။
<br />
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဝေတာင္ပိုင္းေဒသကို လႊတ္မယ့္ ေဆးမစ္ရွင္အဖြဲ႔မွာ ၅-ဦး ပါတယ္။ အဖြဲ႔ေခါင္းေဆာင္က
ေဒါက္တာပါက်င္ (ယခု ၾသစေၾတလ်)၊ သူက ခ်င္း လူမ်ဳိး၊ ဆရာဝန္။ ၈ ေလးလံုး အေရးေတာ္ပံုၿပီးေတာ့
ေတာထဲ ထြက္လာခဲ့တယ္။ တိုင္းရင္းသားျဖစ္တဲ့ အေလွ်ာက္ ရိုးသား ျဖဴစင္တယ္၊ သေဘာေျဖာင့္တယ္။
လုပ္ခ်င္ကိုင္ခ်င္စိတ္၊ ေတာ္လွန္ေရးအတြက္ တက္ႂကြစိတ္လည္း ရွိတယ္။ ဒါေပမယ့္ ခ်င္းေတာ္လွန္ေရးပါတီ
CNF ကိုလည္း သူက မဝင္ခ်င္ဘူး။ ဆရာက ႏိုင္ငံေရး ပါတီတခုခုမွာလည္း ေျခစံုပစ္ မဝင္ခ်င္ဘူး။
ေနာက္ဆံုး အခု တာဝန္ေပၚလာေတာ့ သူႏွင့္ အံက်ျဖစ္သြားတယ္။ ေဆးတကၠသိုလ္ -၂ မွ ေနာက္ဆံုးႏွစ္ေက်ာင္းသား
ကိုဝင္းႏိုင္ဦး၊ ကိုေဇာ္ထြန္း (ေဆး-၂) တို႔ပါတယ္။ အုတ္ဖိုဇာတိ က်ေနာ္တို႔ခြဲ-၂ ကရဲေဘာ္
ကိုေမႊးႀကိဳင္ (ေခၚ) ကိုထြန္းခင္ (ယခု က်ဆံုး) နဲ႔ တပ္ရင္း ၁၀၂ က ကိုပိန္ (ေဇာ္လြင္စိုး)
တို႔ ပါတယ္။ ကိုပိန္ကေတာ့ ရန္ကင္းသား၊ ေဆးပညာနဲ႔ေဝးေပမယ့္ ကိုဝင္းႏိုင္ဦးနဲ႔ ရင္းႏွီးလို႔
ပါသြားပံု ရတယ္။ <br />
<br />
ABSDF က ေျမာက္ပိုင္းကို လႊတ္တဲ့ တျခားယူနစ္ေတြလည္း ရွိေသးတယ္။ ဝေတာင္ပိုင္းဌာနခ်ဳပ္ရွိ
ေက်ာင္းေတြမွာ စာသင္ဖို႔ ေက်ာင္းဆရာယူနစ္ေတြလည္း ရွိေသးတယ္။ ကိုေအာင္ႏိုင္ဦး (ယခု
ျပည္ေထာင္စု အပစ္ရပ္စဲေရး ေစာင့္ၾကည့္ ေလ့လာေရးအဖြဲ႔ JMC)၊ ေရွ႔ေနကိုဝင္းေမာင္ (ယခုကေနဒါ)
တို႔က ေက်ာင္းဆရာေတြအျဖစ္ ပါသြားၾကတယ္။ ကိုေအာင္ ႏိုင္ဦးက ဒုတိယအႀကိမ္ ABSDF ညီလာခံအၿပီး
အရံဗဟိုေကာ္မတီဝင္၊ ဌာနလက္ကိုင္မရွိ။ ယခု ဝေတာင္ပိုင္းဌာနခ်ဳပ္ကို တာဝန္ေပၚလာေတာ့ သူက
ကိုယ္စားလွယ္အဖြဲ႔ (မစ္ရွင္) ေခါင္းေဆာင္ ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ မေရွးမေႏွာင္း ႀကိဳၿပီးထြက္သြား
ၾကတဲ့ ယူနစ္ကေတာ့ ကိုသိုက္ထြန္းဦးက တပ္ရင္းမွဴး၊ ကိုသူရေဇာ္ က ဒု-တပ္ရင္းမွဴးအျဖစ္
တာဝန္ေပးထားတဲ့ ပေလာင္ ေဒသတြင္ ေက်ာင္းသား တပ္ရင္း (၅၀၁) ထူေထာင္ဖို႔ကိစၥ။ ရဲေဘာ္ ၃၀
ေလာက္ ပါသြားတယ္။ ABSDF ဗဟိုႏွင့္ ပေလာင္ အမ်ဳိးသား လြတ္ေျမာက္ေရးတပ္မေတာ္ (PSLP)၊
(ဝသပ) ေခါင္းေဆာင္မ်ားႏွင့္ ညိႇၿပီး တာဝန္ေပးခဲ့တာ ျဖစ္တယ္။ သူတို႔ က အခုဝတပ္ေတြ ထိန္းခ်ဳပ္ထားတဲ့
ေတာင္ပိုင္းေဒသကို ျဖတ္သြားၿပီး၊ ပေလာင္ေဒသကို သြားရမယ္။ အဲဒီကမွတဆင့္ မိုးကုတ္ေဒသကို
ထိုးေဖာက္ဖို႔ပဲ။ မိုးကုတ္ၿမိဳ႔က အမ်ဳိးသားဒီမိုကေရစီအဖြဲ႔ခ်ဳပ္၊ လူ႔ေဘာင္သစ္ပါတီေတြအတြက္
အမာခံ လူထု အမ်ားအျပားရွိတဲ့ ေဒသလို႔ ျမင္ထားၾကတယ္။ [ဒါေပမယ့္ ပေလာင္အဖြဲ႔က ေနာက္ေတာ့
သေဘာတူထားတာကို ခ်ဳိးေဖာက္တယ္။ ၅၀၁ မဖြဲ႔ျဖစ္ပဲ၊ သူတို႔တပ္ဖြဲ႔ေတြက ABSDF ကခ်င္ေဒသကို
သြားလိုက္ၾကရတယ္။] ကိုေဇာ္ႏိုင္ႀကီး (ယခု ကေနဒါ)၊ ကိုေအာင္ဝင္းတင္ (ေနာက္ပိုင္း
ABSDF ဆက္သြယ္ေရးတပ္မွဴး) တို႔လည္း ပါတယ္။ ထူးျခားတာက ေမာင္ သန္းထိုက္ပဲ။ သူက ပီဘိကေလး၊
အဲသည္တုန္းကေတာ့ ကေလးစစ္သားဆိုတာမ်ဳိးလည္း အထူး သတိမျပဳမိၾကဘူး။ သူတို႔ေလးေတြကလည္း
တိုက္စိတ္ခိုက္လိုစိတ္ ျပင္းျပေနၾကတယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;"><br />
ေမာင္သန္းထိုက္က ၇၄-ေက်ာင္းသား အေရးအခင္းမ်ားက ေက်ာင္းသားေခါင္းေဆာင္ေဟာင္းတဦး ျဖစ္သူ
ကိုေက်ာ္ဝင္း ေမာင္ရဲ႔သား၊ သူဇာတ္လမ္းကလည္း အဆန္း။ ၈၈-အာဏာသိမ္းၿပီးခ်ိန္မွာ လက္နက္ကိုင္တိုက္ဖို႔ဆိုၿပီး
အျခား အထက္ တန္းေက်ာင္းသား တစ္ရာေက်ာ္နဲ႔အတူ မုန္း၊ ေက်ာက္ႀကီးလမ္း (ပဲခူးတိုင္း) ဘက္က
ေကအန္ယူေဒသကို တက္လာၾက တယ္။ သူတို႔ကို စစ္အစိုးရ တပ္ရင္းတခုက ဖမ္းမိတယ္။ တအုပ္လံုးက
ကေလးေတြခ်ည္းပဲ၊ ဘာဆက္လုပ္ရမွန္း မသိၾက ဘူး။ စစ္တပ္ တပ္ရင္းထဲမွာ ဖမ္းထားရင္း၊ ေရတြင္တူး၊
အိမ္သာေဆာက္၊ ထမင္းခ်က္ ၾကံဳသလို ခိုင္းေနၾကတယ္။ ျပန္ပို႔ဖို႔ အထက္ အမိန္႔ေစာင့္ေနတာလည္း
ျဖစ္ႏိုင္တယ္။ သူတို႔ တခ်ဳိ႔က စစ္တပ္အလစ္မွာ ထြက္ေျပးၿပီး၊ ေကအန္ယူ တပ္မဟာ ၃ ကတဆင့္
သံလြင္စခန္းကို ေရာက္လာၾကတဲ့ ကေလးအုပ္စုပဲ။ အဲသည္ရဲေဘာ္ေတြထဲမွာ တပ္ရင္းေတြက လိုက္ခ်င္
တယ္ ပူဆာၾကလို႔ ဝမ္းခ တပ္ရင္း (၂၁၁) က ရဲေဘာ္ေတြလည္း ပါလာၾကတယ္။ မာနာပေလာ၊ ပေလာင္ကုန္းမွာ
လူစု ၁၀ ရက္ခန္႔ေနၿပီး ထြက္လာၾကတယ္။ ေျမာက္ဖက္ ခရီးစဥ္ကို အဲဒီအခ်ိန္က ဗဟုိေကာ္မတီ
အေထြေထြ အတြင္းေရးမွဴး ကိုေက်ာ္ေက်ာ္ (ယခု ထိုင္းႏိုင္ငံ) နဲ႔ ႏိုင္ငံေရး/စည္းရံုးေရး
တာဝန္ခံ ကိုေအာင္ထူး (ယခု BLC) တို႔ ဝဌာနခ်ဳပ္အထိ လိုက္ ပို႔ၾကတယ္။ <br />
<br />
အဲဒီအခ်ိန္က ABSDF ဥကၠ႒ တာဝန္ယူခဲ့သူ ကိုမိုးသီးဇြန္ကို ေနာက္ပိုင္းမွာ အခုမစ္ရွင္နဲ႔
ပတ္သက္လို႔ ျပန္ေမးမိတယ္။ အဲသလို ကိစၥႀကီးႀကီးကို ဆံုးျဖတ္ခဲ့ၾကတဲ့ အခ်ိန္က အသက္ ၂၃-၂၄
ပတ္ဝန္းက်င္ေတြ။ "အဲသည္တုန္းက တို႔လူေတြက တိုက္ခ်င္တာပဲ သိတယ္။ ေသနတ္ေတြလည္း မရွိၾကဘူး။
ဘာျဖစ္ျဖစ္ ကရုမစိုက္ဖူး။ လုပ္ခ်င္ေနတာပဲ သိတယ္။ နယ္ေျမ သစ္လည္း ထိုးေဖာက္ခ်င္တယ္။
ရတာ ဘာမဆိုလုပ္ၾကမွာပဲ။ အခု စီးပြားေရးမွာ စြန္႔ဦးတီထြင္ လုပ္ငန္းရွင္
enterpreneur လိုေပါ့။ အရဲစြန္႔ၿပီး ဘာျဖစ္ျဖစ္ စြန္႔လုပ္ဖို႔ အသင့္ရွိတယ္" လို႔
ျပန္ေျပာျပဖူးတယ္။ ဘာပဲျဖစ္ျဖစ္ စြန္႔စား စြန္႔ဦးတီထြင္ ၾကံ စည္ခဲ့ၾကဖူးတယ္။ ကိုလံဘတ္တို႔
နယ္ေျမသစ္ ရွာခဲ့ၾကဖူးသလိုေပါ့။ စြန္႔ဦးတီထြင္ သူပုန္ေတြ လုပ္ခဲ့ၾကဖူးတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">သူတို႔ စဥ္းစားခဲ့ၾကတာက အင္အားေကာင္းတဲ့၊ အေတြ႔အၾကံဳရွိတဲ့ ဝတပ္ဖြဲ႔မ်ား
ေသနတ္ျပန္ေပါက္ေစေရး၊ အဲဒီအတြက္ တတ္ႏိုင္သမွ် ခ်ည္းကပ္စည္းရံုးေရး။ အနည္းဆံုးေတာ့ က်ေနာ္တို႔
ဒီမိုကေရစီ အင္အားစုေတြရဲ႔ ေမွ်ာ္လင့္ခ်က္ေတြကို ရွင္းျပႏိုင္မယ္ ထင္ထားခဲ့တယ္။ ျဖစ္ႏိုင္လွ်င္ေတာ့
လက္နက္ဂိုေဒါင္ေတြထဲက ေသနတ္ေတြ အကူအညီ ေတာင္းမယ္ေပါ့။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဝတပ္ဖြဲ႔ေတြက အစုအျပံဳလိုက္ ေျမာက္ပိုင္းတရုတ္နယ္စပ္ကေန၊ ရွမ္းျပည္နယ္
ေတာင္ပိုင္း ထိုင္းနယ္စပ္ကို ေရႊ႔လာၾက တယ္။ အဲဒီမွာ မူလေဒသခံ ခြန္ဆာရဲ႔ ေမာင္ထိုင္းတပ္
(MTA) ေတြနဲ႔ နယ္ေျမလု စစ္ပြဲႀကီး ျဖစ္ေတာ့တယ္။ ဝတပ္မဟာ ေတြ ဆင္းလာၿပီၾကားေတာ့ ခြန္ဆာတပ္ေတြက
လမ္းက ျဖတ္တိုက္ၾကတယ္။ အဲဒီၾကားထဲကို သြားၾကတာ။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲဒီအခ်ိန္မွာ က်ေနာ္တို႔ ဆရာကိုမင္းလြင္က ၾကာအင္းဆိပ္ႀကီး၊ ဖားျပေက်းရြာမွာ
ေပ်ာ္ေနတုန္း ေကအဲန္ယူေထာက္လွမ္း ေရးက ဖမ္းတာခံရတယ္။ က်ေနာ္တို႔ အခ်ဳိ႔ရဲေဘာ္ေတြက ေရွ႔တန္းဆင္းရင္း
ရြာကလူထုေတြနဲ႔ သံေယာဇဥ္ျဖစ္ေနၾက တယ္။ ဖားျပေက်းရြာမွာ အစိုးရက ေဆာက္ထားတဲ့ ေက်ာင္းရွိေတာ့
သူက အဂၤလိပ္စာဝင္သင္တယ္။ အရင္တုန္းကလည္း က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြ ေက်ာင္းဆရာ လုပ္ဖူးၾကတယ္။
ေဆးကုတယ္။ လိုအပ္တဲ့ေဆးေတြကို ရြာက ပိုက္ဆံစိုက္ၿပီး ၿမိဳ႔ကို မွာေပးၾကတယ္။ အဲဒီမွာ
ရမ္းကု ကရင္ေဆးမွဴးက သူ႔ေစ်းကြက္ပ်က္လာတယ္။ ကိုမင္းလြင္ကို ရန္သူလို႔ျမင္လာတယ္။ ဒီလိုနဲ႔
လီဆယ္တိုင္ၿပီး သူ႔ကိုဖမ္းခိုင္းတယ္။ ဖားျပေက်းရြာက ေက်ာင္းအုပ္ဆရာႀကီးလည္း ဖမ္းခံရတယ္။
အခ်ိန္မီ မသိရ ရင္ ေသသြားႏိုင္တယ္။ စြပ္စြဲခ်က္ကႀကီးတယ္။ ရန္သူ႔အတြက္ သူလွ်ဳိလုပ္ေပးသလို
သူ႔ကို စြပ္စြဲထားတာ။ ဒါေပမယ့္ ကိုမင္းလြင္က ေကအဲန္ယူက တပ္ရင္းမွဴး ဗိုလ္မွဴးဂ်ဳိးကို
ေဆးကုေပးဖူးတယ္။ ရင္းႏွီးတယ္။ "မင္းတို႔ ငါ့ကို သတ္မယ္ဆို ရင္ ဗိုလ္မွဴးဂ်ဳိးကိုေတာ့
ေျပာေပးဦး၊ အရမ္းေတာ့ မသတ္နဲ႔" ဆိုၿပီး သူက ေတာင္းဆိုတယ္။ ဗိုလ္မွဴးဂ်ဳိးက သိေတာ့
ABSDF ဗဟိုကို အေၾကာင္းၾကားေပးတယ္။ ဒီလိုနဲ႔ ဗဟိုက ေဒါက္တာေသာင္းထြန္း နဲ႔ ကိုေအာင္ထူးတို႔က
သူ႔ကို လာ ကယ္ထုတ္ေပးတယ္။ မာနယ္ပေလာကို ေခၚသြားတယ္။ သူက မေနဘူး ျပန္လာၿပီး၊ အဲဒီရြာမွာပဲ
ဆက္ေဆးကုေပးျပန္ တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္နဲ႔ က်ေနာ္တို႔တပ္ဖြဲ႔ဝင္အခ်ဳိ႔ကေတာ့ ေရးေတာင္ပိုင္းေဒသမွာ လွည့္ေနတုန္းပဲ။
က်ေနာ္တို႔ နီးစပ္တဲ့ အုပ္စုထဲက ဆိုရင္ ကိုသက္ေဌးႏိုင္ က်န္ေနေသးတယ္။ ကိုဝင္းႏိုင္ဦးနဲ႔အတူ
လိုက္လာခဲ့တဲ့ ကိုေအာင္ကေတာ့ ျမန္မာျပည္ ျပန္သြားၿပီ။ ဒီလိုနဲ႔ ပူးတြဲအုပ္ခ်ဳပ္ေရးအစည္းအေဝးတခုေၾကာင့္
ေရးေခ်ာင္းဖ်ား၊ ေရးအေရွ႔ျခမ္းကိုလည္း ေရာက္တယ္။ အဲဒီမွာ အင္အား ၁၀၀ ေလာက္ရွိမယ့္ ဗိုလ္လယ္ဝါးဦးေဆာင္တဲ့
ေကအဲန္ယူ ဗဟိုတပ္ (သဝခ) အခ်ဳိ႔နဲ႔ ဆံုတယ္။ သိရသေလာက္ အဲသည္တပ္ေတြက အရင္ကဓားျပေတြ၊ ဒါေပမယ့္
ဗိုလ္ခ်ဳပ္ျမက စည္းရံုးသိမ္းသြင္းလို႔ ေကအဲန္ယူျဖစ္လာတယ္။ ဒါနဲ႔ပဲ သူတို႔ကို ဗဟိုတပ္
(သဝခ) တံဆိပ္တပ္ေစၿပီး ေကအဲန္ယူက ထိန္းခ်ဳပ္တယ္။ သူတို႔နဲ႔အတူ ရြာေတြကို တြဲသြားၾကေတာ့
ရြာေတြက မၾကည္ျဖဴၾကဘူး။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;"><br />
က်ေနာ္တို႔ ကလိန္ကန္စခန္းမွာေနစဥ္ကာလ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ တြဲဘက္အတြင္းေရးမွဴး ႏိုင္ခ်မ္းတြဲ႔
(ယခု မြန္ျပည္သစ္ပါတီ က နားလိုက္ၿပီး၊ ေရးၿမိဳ႔႔နယ္မွာ ေနတယ္။ ေမာ္လၿမိဳင္အေျခစိုက္
သံလြင္တိုင္းမ္သတင္းစာ အယ္ဒီတာခ်ဳပ္လုပ္ေနတယ္) နဲ႔ ရင္းႏွီးလာတယ္။ သူတို႔အိမ္က က်ေနာ္တို႔
စခန္းက ေလွ်ာက္ထြက္လိုက္ရင္ နီးတဲ့ရြာလမ္းေဘးမွာ ရွိၿပီး၊ သူ႔အမ်ဳိးသမီးက လည္း စိတ္ထားေကာင္းတယ္။
စားအိမ္ေသာက္အိမ္ ျဖစ္လာတယ္။ ႏိုင္ခ်မ္းတြဲ႔ကလည္း က်ေနာ္တို႔ကို ႏိုင္ငံေရး သင္ၾကား
ပို႔ခ်မႈေတြ လုပ္ေပးခဲ့တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">သူက ေျပာတယ္။ "ခင္ဗ်ားတို႔ အရြယ္ေကာင္းတုန္း သြားႏိုင္သေလာက္သြားပါ။
ဒါဟာ တခ်ိန္မွာ အဖြဲ႔အစည္းအတြင္း ကိုယ့္အခန္းက႑အတြက္ အေရးႀကီးလာလိမ့္မယ္" လို႔
ဆိုတယ္။ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ခင္ညြန္႔က ရဟတ္ယာဥ္ရွိေတာ့ သူက ရဟတ္ ယာဥ္နဲ႔ သြားတာေပါ့ဗ်ာ။ အဲသည္အခ်ိန္က
ဗိုလ္ခ်ဳပ္ခင္ညြန္႔က လွ်မ္းလွ်မ္းေတာက္၊ ေနရာတကာ သူ႔မ်က္ႏွာ လွည့္လည္ ေနခ်ိန္။
"က်ေနာ္တို႔ကေတာ့ ရဟတ္ယာဥ္ေတာ့ ဘယ္ရွိမလဲ။ ဒီေတာ့ ကိုယ့္ေျခေထာက္ ကိုယ္အားကိုး
သြားလာရမွာေပါ့။ အရြယ္ေကာင္းတုန္းမွာ သြားႏိုင္သမွ် သြားသာသြားပါ။ ေရွ႔တန္းမွာလည္း
မ်ားမ်ားေနပါ" သူက တိုက္တြန္းတယ္။ အခု အခ်ိန္မွာေတာ့ သူ ဘာျဖစ္လို႔ မြန္ျပည္သစ္ပါတီက
နားသြားသလဲ၊ က်ေနာ္ မစဥ္းစားတတ္ဘူး။ အေၾကာင္းေတြေတာ့ ရွိမွာ ေပါ့။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ေနာက္တခုက ေရးအေရွ႔ျခမ္းေဒသက ေက်ာင္းရြာကိစၥနဲ႔ ပတ္သက္တယ္။ ေက်ာင္းရြာမွာ
အစိုးရစစ္တပ္က တပ္စုတစု လာထိုင္တယ္။ ေနာက္ေတာ့ စစ္သားေတြနဲ႔ ရြာသူေတြ အိမ္ေထာင္က်၊
ၾကာလာေတာ့ ေက်ာင္းရြာက အစိုးရတပ္အတြက္ အမာခံရြာ ျဖစ္သြားတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ကပ္လို႔မရဘူး။
ရြာသားေတြက သတင္းေပးတယ္။ တႏိုင္ငံလံုး ဒီမိုကေရစီအေရး ဒီေလာက္ စိတ္ဝင္စားေထာက္ခံေနၾကတာ
ေက်ာင္းရြာက စစ္အစိုးရ အမာခံဆိုေတာ့ က်ေနာ္တို႔က စိတ္ဆိုးၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ သြားရာလမ္းက
ေက်ာင္းရြာက ကန္႔လန္႔ကန္႔လန္႔ ျဖစ္ေနတယ္လို႔ ထင္မိတယ္။ ဒါနဲ႔ တရက္မွာ ႏိုင္ခ်မ္းတြဲ႔နဲ႔
ဆံုတုန္း စကားေျပာျဖစ္ၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔က လူငယ္ပီပီ "ေက်ာင္းရြာကို လက္နက္ႀကီးနဲ႔ ပစ္ထဲ့ရင္မျဖစ္ဘူးလား၊
ပညာေပးၾကရေအာင္" ဆိုတာမ်ဳိး ေျပာဆိုေဆြးေႏြးၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ႏိုင္ခ်မ္းတြဲ႔ကေတာ့ ျပန္ေျပာတယ္။ "အဲသလို လုပ္လို႔မရဘူး ဗ်။ က်ေနာ္တို႔က
အစားထိုးစရာ အျခားတခု (alternative) ကို ရွာဖို႔လိုတယ္။ ဒီရြာလူႀကီးက ရန္သူ႔အမာခံျဖစ္ေနတယ္
ဆိုပါေတာ့ဗ်ာ။ သူ႔ကို သြားသတ္လိုက္တာက အေျဖ မဟုတ္ဘူးဗ်။ သူ႔ကို အစားထိုးႏိုင္ဖို႔ က်ေနာ္တို႔
အမာခံတေယာက္ ကို ေရြးဖို႔လိုတယ္။ က်ေနာ္တို႔လူက တျဖည္းျဖည္းနဲ႔ တဖက္လူကို ၿပိဳင္ဆိုင္ႏိုင္ဖို႔
လုပ္လာရမယ္။ က်ေနာ္တို႔ အမာခံလူက အဆင္သင့္ ရယ္ဒီျဖစ္တဲ့ အခ်ိန္မ်ဳိးမွာမွသာ တဖက္လူကို
ဖယ္ရွားဖို႔ လုပ္ရတယ္။ ျပည္သူလူထုက နားလည္သေဘာ ေပါက္လာဖို႔လည္း အခ်ိန္ေပးရမယ္၊ စည္းရံုး
ရမယ္" သူက အဲသလို ရွင္းျပတယ္။ က်ေနာ္တသက္စာ မွတ္မိသြားတယ္။ ေနာက္ပိုင္းမွာလည္း
ဒီလိုအျဖစ္ေတြကို သတိထားၾကည့္မိတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">အီရတ္ႏိုင္ငံကို အေမရိကန္ ၉/၁၁ အၾကမ္းဖက္တိုက္ခိုက္မႈအၿပီး
အေမရိကန္တပ္ေတြ ၂၀၀၃ မွာ ဝင္တိုက္ေတာ့ ၾကားျဖတ္အုပ္ခ်ဳပ္ေရးမွဴး ေပါ ဘရီမာက လက္မွတ္တခ်က္ထိုးၿပီး၊
ဆက္ဒမ္ဟူစိန္ရဲ႔ အီရပ္တပ္ႀကီး ကို ဖ်က္သိမ္း လိုက္တယ္။ အစားထိုးစရာ ျပင္ဆင္မထားခဲ့ဘူး။
ေနာက္ပိုင္းမွာ မဆံုးႏိုင္၊ မၿပီးႏိုင္ သူပုန္ထတိုက္ခိုက္မႈေတြ ျဖစ္လာ ခဲ့တယ္။ အလုပ္လက္မဲ့ျဖစ္သြားတဲ့
အီရတ္တပ္မေတာ္သားေတြကပဲ ထႂကြပုန္ကန္ၾကေတာ့တာ။ အလားတူပဲ၊ အခု NLD အစိုးရတက္လာေတာ့ အရင္လူလုပ္သမွ်
ခပ္လြယ္လြယ္ ပယ္ဖ်က္ပစ္ေနတာ ေတြ႔ရတယ္။ အစားထိုးျပင္ဆင္မႈ (alternative) ကို ေသခ်ာမျပင္ဆင္ထားဘူး
ထင္မိတယ္။ </span><br />
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"><i><span style="color: blue;"><br /></span></i></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"><i><span style="color: blue;">ကဗ်ာဝကမ္းေျခမွာ (ျပည္တြင္းယူဂ်ီ ၂ ဦး၊ ကိုမ်ဳိးသန္႔၊ မိမိ)</span></i></span></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEsCgW4FQvwxK0S53JAK2QiLsVQa4v6pGrdYBB1v9gaDlEadU_gQnN3LKp17nrp_XGOfsfHU0Ktxz6HqXsQAmmNr-4mVnGP0x4douUK1MhgsYvq5hG_a8NG69yc28U03jLcqLpv4DkRz2K/s1600/13668961_1191621020868779_2570177336915142252_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="358" data-original-width="500" height="229" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiEsCgW4FQvwxK0S53JAK2QiLsVQa4v6pGrdYBB1v9gaDlEadU_gQnN3LKp17nrp_XGOfsfHU0Ktxz6HqXsQAmmNr-4mVnGP0x4douUK1MhgsYvq5hG_a8NG69yc28U03jLcqLpv4DkRz2K/s320/13668961_1191621020868779_2570177336915142252_n.jpg" width="320" /></a></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"><br /></span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-14289836014378963512017-12-03T00:03:00.004+07:002018-04-25T10:20:02.416+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၄)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၄)</b><span style="font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b><span style="font-size: 10pt;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဘုရားသံုးဆူရြာက ျပန္လည္စည္ကားစျပဳေနခ်ိန္မွာ တိုက္ပြဲျဖစ္ေတာ့ ကုန္သည္လမ္းေတြ
ျပတ္ေတာက္သြားတယ္။ သိမ္း လိုက္တဲ့ အစိုးရစစ္ေၾကာင္းကိုယ္တိုင္က လမ္းေတြေသခ်ာ ျပန္မဖြင့္ႏိုင္ေသးဘူး။
ထိုင္းသစ္ကုန္သည္ႀကီး 'စီယာဟု' ေပးတဲ့ရိကၡာနဲ႔ ရွင္သန္ေနရတယ္။ တခါတေလ စံခရပူရီေစ်းမွာ
ျမန္မာစစ္တပ္အတြက္ စစ္ဗိုလ္၊ စစ္သားေတြ ရိကၡာ လာဝယ္တာလည္း ေတြ႔ရတယ္။ ဗ်ဴဟာမွဴး ဗိုလ္မွဴးခ်ဳပ္စစ္ေမာင္အျပန္ကားကို
ေကအဲန္ယူက ေခ်ာင္းပစ္တယ္။ RPG ဒံုးနဲ႔ ထုတယ္။ ဒါေပမယ့္ သူကံေကာင္းသြားတယ္။ သူစီးရမယ့္ကားမွာ
ဘုန္းေတာ္ႀကီးတပါးကို ေရွ႔ကေပးစီးၿပီး၊ သူက ေနာက္က ကားမွာထိုင္လိုက္တဲ့အတြက္ ကံသီၿပီး
လြတ္သြားတယ္။ ဒါေပမယ့္ ပံုမွန္ကုန္သည္လမ္းေၾကာင္း မဖြင့္ႏိုင္ေသး ေတာ့ ကုန္သည္ေတြက
ေသာင္တင္ၿပီး၊ ျပန္ဖို႔ေစာင့္ေနရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br />
<a name='more'></a><br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုနဲ႔ ေရးကိုထိုးစစ္ျပန္လုပ္ဖို႔ မြန္စစ္ေၾကာင္းေတြ ဆင္းေတာ့ ကုန္သည္ေတြပါ
တအံုတမႀကီး လိုက္ပါလာခဲ့တယ္။ ေရးၿမိဳ႔ တိုက္ဖို႔ စစ္ဆင္ေရးကို က်ေနာ္တို႔ ABSDF ေခါင္းေဆာင္ေတြနဲ႔
ညိႇႏိႈင္းတိုင္ပင္တာ မရွိပါဘူး။ သို႔ေသာ္လည္း က်ေနာ္တို႔ တပ္ဖြဲ႔ေတြက မြန္တပ္ဖြဲ႔ေတြနဲ႔အတူ
စစ္ေၾကာင္းဆင္းတာ လိုက္ပါသြားၾကတယ္။ ေနာက္ပိုင္းမွာ စစ္ဆင္ေရး ဘယ္ေလာက္ စနစ္မက်ပံုကို
က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ေတြဆီက ျပန္ၾကားၾကရတယ္။ ဆင္းသြားတဲ့တပ္ေတြက ေအာက္ေျခၿမိဳ႔နားကပ္တဲ့အခါ
သတင္းမေပါက္ေအာင္ ကုန္သည္ေတြကို သစၥာေရတိုက္၊ သစၥာဆိုခိုင္းၾကတယ္။ မြန္တပ္ေတြမွာ ဓေလ့တခုရွိတယ္။
ခင္လြန္းၾကၿပီဆိုရင္ က်ည္ဆံ၊ ဓားေတြကို ေရပံုးထဲထည့္ ေရထည့္၊ သစၥာေရေသာက္ မိတ္ေဆြျဖစ္ဖို႔၊
သစၥာမေဖာက္ၾကဖို႔ သစၥာဆို မိတ္ေဆြဖြဲ႔ေလ့ ရွိၾကတယ္။ ABSDF အခ်ဳိ႔ေခါင္းေဆာင္ေတြနဲ႔
မြန္တပ္မွဴးေတြ အဲသလုိ သစၥာဆိုမိတ္ေဆြဖြဲ႔တာ လည္း ရွိခဲ့တယ္။ အဲသည္ေတာ့ က်ည္ဆံ၊ ဓားေတြကို
ေရပံုးထဲထည့္၊ သစၥာေရတိုက္ၿပီး ကုန္သည္ေတြကို သတင္း မေပါက္ၾကားေစဖို႔ ကတိျပဳေစၾကတယ္ဆိုတယ္။
ဒါတင္မကေသးဘူး။ မြန္တပ္မွဴးအခ်ဳိ႔က ေရးၿမိဳ႔ထဲမွာရွိတဲ့ သူတို႔ေဆြမ်ဳိး သားခ်င္းေတြကို
အႏၱရာယ္ကေန ေရွာင္ေနၾကဖို႔ သတိေပးစာေတြ မွာၾကားၾကတယ္လည္း ဆိုတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">မြန္တပ္မွဴးေတြကို သူတို႔တာဝန္နဲ႔ ပူးတြဲၿပီး တပ္ခြဲအေရႊ၊ တပ္ခြဲအလႊိန္း၊
တပ္ခြဲထာဝရ စသည္ျဖင့္ ေခၚၾကတယ္။ သေဘာ ကေတာ့ တပ္ခြဲတခုကို ကိုင္တဲ့ ႏိုင္အေရႊ၊ ႏိုင္အလႊိန္း
… စသည္ျဖင့္ သိသာေအာင္ ေခၚၾကတာပါ။ က်ေနာ္တို႔တပ္ေတြက အခ်ဳိ႔က တပ္ခြဲထာဝရနဲ႔ ပူးတြဲရတယ္။
တပ္ခြဲအေရႊ၊ တပ္ခြဲအလႊိန္း၊ ၁၁၁ တပ္ရင္းမွဴး ဗိုလ္မွဴးျမင့္ေဆြ၊ ဒု-ရင္းမွဴး ဗိုလ္မွဴး
ေက်ာ္စိုး.. စသည္တို႔နဲ႔လည္း အလ်င္းသင့္သလို စစ္ေၾကာင္း ပူးတြဲေလွ်ာက္ၾကရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုနဲ႔ ၁၉၉၀ ခုႏွစ္၊ မတ္လ ၂၂ ရက္ေန႔မွာ ေရးၿမိဳ႔ ကို စစ္ဆင္ေရး တိုက္ဖို႔
ျဖစ္လာတယ္။ မြန္-ေက်ာင္းသား ပူးေပါင္း အင္အား ၃၀၀ ခန္႔ရွိမယ္။ မနက္အာရံုတက္မွာ သတ္မွတ္ေနရာ
ေရာက္ဖို႔ ျပင္ဆင္ထားၾကေပမယ့္ အခ်ဳိ႔တပ္ေတြက သတ္မွတ္ေနရာ မေရာက္ဘူး။ ပ်က္ကြက္တယ္။ သတင္းေပါက္ၾကားေတာ့
ေရးၿမိဳ႔ပင္လယ္နားမွာ ေရတပ္သေဘၤာ ၂ စင္း အဆင္သင့္ျပင္ဆင္ထားတယ္။ တိုက္ေလယာဥ္ေတြလည္း
အသင့္လုပ္ျပင္ဆင္ထားတယ္။ အစိုးရ စစ္တပ္ေတြက ေရးၿမိဳ႔ ထဲမွာ အိမ္ေတြေအာက္မွာ ကတုတ္က်င္းေတြတူးၿပီး
ေနရာယူထားၾကတယ္။ ဒီလိုနဲ႔ ၿမိဳ႔ထဲအရင္ ကၽြံဝင္သြားတဲ့ တပ္ခြဲ တခုက လံုးဝပိတ္မိၿပီး
လက္နက္ခ်လိုက္ရတဲ့ အေျခအေန ျဖစ္သြားခဲ့တယ္။ အကယ္၍ ျပန္လည္ ပစ္ခတ္မယ္ဆိုရင္လည္း အိမ္ေအာက္ေတြမွာ
ေနရာယူထားတဲ့ စစ္သားေတြနဲ႔ ပစ္ခတ္ရမယ္။ အရပ္သား အထိအခိုက္ မ်ားမယ္။ ဒီလိုနဲ႔ လူ (၄၀)
ေလာက္ တပ္ခြဲတခြဲက လက္နက္ခ် အရွင္မိခံလိုက္ၾကရတယ္။ ABSDF က ရဲေဘာ္ ၅ ေယာက္က ၿမိဳ႔ခံေတြဆိုၿပီး၊
အဲဒီ တပ္ခြဲနဲ႔အတူ ပါသြားၾကေတာ့ သူတို႔ကိုလည္း အရွင္မိတယ္။ အရွင္မိတဲ့ ရဲေဘာ္အားလံုး
ႀကိဳးတုတ္ၿပီး၊ ၿမိဳ႔လည္မွာပဲ ရိုက္သတ္ခံလိုက္ၾကရတယ္။ ဝင္ေရာက္လာတဲ့ မြန္တပ္ေတြက ရဲစခန္းတခု၊
စခန္းတခု၊ တပ္ရင္းဌာနခ်ဳပ္တို႔ကို တၿပိဳင္ နက္တိုက္ခိုက္တယ္။ တိုက္ပြဲအၿပီး သူပုန္
အေလာင္း ၄၃ ေလာင္းရတယ္။ အစိုးရစစ္သား ၄ ဦး ေသဆံုးတယ္၊ အျခား ၁၄ ဦး ဒဏ္ရာရတယ္လို႔
အစိုးရသတင္းကို ကိုးကားၿပီး ဘီဘီစီသတင္းဌာနက ျပန္ေဖာ္ျပတယ္။ </span><span style="font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 10pt;">(BBC
quotes Rangoon Radio, 03/27/90).</span><span style="font-size: 10pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ဆံုးသြားတဲ့ ABSDF ရဲေဘာ္ေတြထဲမွာ ကိုေရြဘ<span lang="MY">ပါတယ္။ သူက ေရးၿမဳိ႔အေျခစိုက္ (ခလရ) ၆၁ က ထြက္လာခဲ့တာ။ စစ္တပ္ထဲက
ဖိႏွိပ္မႈေတြကို မေက်နပ္လို႔ထြက္လာတာ။ တပ္ၾကပ္အဆင့္။ ေတာထဲေရာက္ေတာ့
စစ္သင္တန္းေတြပို႔ခ် တဲ့ေနရာမွာ သူတို႔ပါခဲ့တယ္။ ပထမေတာ့ သူက </span>ABSDF တပ္ရင္း
(၁၀၁) က၊ ေနာက္ေတာ့ (၁၀၂) က စစ္သင္တန္းပို႔ခ် ဖို႔ လူလိုလို႔ ေျပာင္းေပးခဲ့တာ ။
"<span lang="MY">သူက ေရးၿမိဳ႔ထဲက တပ္ေတြအေနအထားကို သိေတာ့၊ ေရးၿမိဳ႔</span>ကို
<span lang="MY">ဝင္စီးဖို ့</span>လုပ္တဲ့အခါ တပ္စု <span lang="MY">တစ္စုကို</span></span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">ေခါင္း<span lang="MY">ေဆာင္ဖို ့ တာဝန္ေပးခဲ့</span>တယ္<span lang="MY">။</span></span><span lang="MY" style="font-size: 10pt;"> </span><span style="font-size: 10pt;">ဒီလို တာဝန္ေပးခံရတဲ့အခါမွာ
သူ<span lang="MY">က တစ္ခု ေမတၱာရပ္ခံတယ္ </span>တဲ့။ <span lang="MY">ေရးၿမဳိ႔ ထဲမွာ
မသန္မစြမ္း စစ္သည္ေတြ စုထားတဲ့ေနရာ </span>တေနရာ ရွိတယ္။ အကယ္<span lang="MY">၍ ေရးကို
ဝင္သိမ္းပိုက္လို႔ ရတဲ့အခါ </span>အဲ<span lang="MY">ဒီ မသန္မစြမ္း စစ္သားေတြကိုေတာ့
သူ မပစ္ပါရေစနဲ႔</span>လို႔ ေျပာသတဲ့။ ဒါဟာ အေျခအေနရ ရပ္တည္မႈ မတူေတာ့ေပမယ့္ သူဟာ ေအာက္ေျခရဲေဘာ္
တပ္မေတာ္သားေတြ အေပၚ စာနာေထာက္ထားတဲ့ စိတ္ထားရွိတယ္ဆိုတာကို ျပတာပဲ။ သူတို႔ ဟာ<span class="3oh-"><span lang="MY"> ရန္သူဘက္က ပိတ္ဆို႔တာ ခံလိုက္ရ</span>ၿပီး <span lang="MY">အရွင္ </span>ဖမ<span lang="MY">္းမိသြားတဲ့ ဆရာေရႊဘတို</span>႔ တေတြဟာ ရက္ရက္စက္စက္
အသတ္ခံ လိုက္ရတယ္လို႔ ၾကားသိခဲ့ရတယ္။ ဒီတိုက္ပြဲမွာ </span><span lang="MY">ေက်ာင္းသား
တပ္မေတာ္က ဆရာေရႊဘ</span>၊ ရဲေဘာ္တင္ထြန္း၊<span lang="MY"> ရဲေဘာ္ခ</span>န္႔ <span lang="MY">စိုး၊ တင္</span>့လြင္နဲ႔ ေနာက္တေယာက္ အပါအ၀င္ ၅ေယာက္ က်ဆံုးခဲ့ၿပီး၊ <span lang="MY">မြန္ျပည္သစ္ပါတီက ၃၈ ေယာက္ </span>က်ဆံုးခဲ့ရတယ္" လို႔ ကိုေဌးဝင္းက ေရးတိုက္ပြဲအေၾကာင္း
ျပန္လည္ေမးျမန္းေရးထားတဲ့ ေဆာင္းပါးမွာ ေဖာ္ျပထားတယ္။ <i>(ေဌးဝင္း၊ "စစ္သား သူပုန္ ကိုေရႊဘ"၊ ၂၀၁၇ ေအာက္တိုဘာ ၁၊ သံလြင္တိုင္းမ္ဂ်ာနယ္)
</i>ေရးၿမိဳ႔ထဲမွာ ၿမိဳ႔နယ္ဆရာဝန္ႀကီးက ဒီမို ကေရစီအေရးလိုလားတယ္။ အခု ဝင္လာတဲ့သူပုန္တပ္ဖြဲ႔ေတြမွာ
ေက်ာင္းသားေတြလည္း ပါဝင္ေၾကာင္း သူသတင္းၾကား ထားေတာ့ ေခါက္ဆြဲေၾကာ္ေတြ ေၾကာ္ၿပီး ႀကိဳဆိုဖို႔
ျပင္ဆင္ထားတယ္။ မေအာင္ျမင္တဲ့ စစ္ဆင္ေရးအၿပီး သူလည္း အဖမ္းခံ ရတယ္။ ျပန္လည္ဆုတ္လာတဲ့
စစ္ေၾကာင္းေတြကို ေနာက္ကေန ေလတပ္က PC-7 တိုက္ေလယာဥ္ေတြနဲ႔ လိုက္ပစ္ တယ္။ ေလေၾကာင္းက
ပစ္တာ ပထမဦးဆံုး ခံၾကရတာပဲ။ သို႔ေပမယ့္ အထိအခိုက္ေတာ့ မရွိခဲ့ဘူး။ ဒီလို က်ေနာ္တို႔ရဲ
ေဘာ္ေတြ က်ဆံုးခဲ့ရတဲ့ သတင္းကို က်ေနာ္ကို မြန္ဗ်ဴဟာမွဴး ဗိုလ္မွဴးႏိုင္ကားေရာ့က တိုးတိုးတိတ္တိတ္
ေခၚေျပာျပတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲသည္ေနာက္ပိုင္းေတာ့ တိုက္ပြဲေတြ သိပ္မရွိလွဘဲ၊ (အနည္းအက်ဥ္းေတာ့
ရွိၿပီး၊ ရင္ဆိုင္တိုက္ပြဲေတြမွာ က်ေနာ္တို႔ဖက္ က က်ဆံုးတာေတြလည္း ရွိခဲ့တယ္) ေရးၿမိဳ႔နယ္
ေျမာက္ပိုင္း၊ ေတာင္ပိုင္းေဒသေတြမွာပဲ စည္းရံုးေရးသေဘာ စစ္ေၾကာင္း လွည့္ေနခဲ့တယ္။ အဲသည္မွာ
က်ေနာ္က စစ္ေၾကာင္းႏိုင္ငံေရးမွဴးလည္းျဖစ္၊ တဖက္မွာ ေဆးမွဴးအျဖစ္နဲ႔ ေရွ႔တန္းကို ဆင္း
သြားခဲ့တယ္။ အမွန္က စစ္ေၾကာင္းႏိုင္ငံေရးမွဴးသာ ဆိုတယ္။ ႏိုင္ငံေရးအရ သိပ္ဦးေဆာင္မႈ
ေပးႏိုင္တာေတာ့ မဟုတ္ဘူး။ တခါတရံ အစည္းအေဝးရွိတယ္။ အရင္က ဖြဲ႔စည္းပံုအတိုင္း (၁၀၁)၊
(၁၀၂)၊ ခြဲ (၂) စသည္ျဖင့္ အုပ္စုဖြဲ႔ လွည့္လည္သြား လာေနၾကတာပဲ။ သို႔ေသာ္လည္း အရင္ကထက္ေတာ့
အခ်င္းခ်င္းပိုလို႔ ရင္းႏွီးလာၾကတယ္။ ေနာက္ေျပာင္က်ီဆယ္တာ ေတြ၊ ပူးေပါင္းေဆာင္ရြက္တာေတြလည္း
ပိုလာခဲ့တယ္။ က်ေနာ္တို႔ ေရွ႔တန္းဆင္းေတာ့ တတ္ႏိုင္သေလာက္ ေဆးဝါးေတြ သယ္ၾကရတယ္။ ေအာက္ရြာေတြမွာ
ေဆးကုေပးႏိုင္ေအာင္ရယ္၊ ကိုယ့္ရဲေဘာ္ေတြ က်န္းမာေရးေစာင့္ေရွာက္မႈေပးႏိုင္ ေအာင္ရယ္ပဲ။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္နဲ႔အတူ ရဲေဘာ္မ်ဳိးသန္႔ (ယခု ကေနဒါ)၊ ရဲေဘာ္ျမင့္ေအာင္
(ဂုရု) (ပြင့္သစ္-ကလိန္ကန္ဆိုၿပီးလည္း စာေတြ၊ ကဗ်ာေတြေရးတယ္၊ သူ႔အေဖ ဦးေအာင္ခင္က ရန္ကုန္မွာ ဗမာျပည္ကြန္ျမဴနစ္ပါတီ
၄၈၂၈ အမႈတြဲနဲ႔ ဖမ္းခံရတယ္။) ကိုမင္းေဇာ္ (ယခု ABSDF တပ္ရင္းမွဴး) တို႔ ပါၾကတယ္။ အဲဒါအျပင္
ျမန္မာျပည္ျပန္ဖို႔ ျပန္ထည့္ေပးလိုက္တဲ့ ေျမေအာက္ရဲေဘာ္ (ယူဂ်ီ) ႏွစ္ ေယာက္လည္း ပါလာခဲ့တယ္။
က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြ အမ်ားအားျဖင့္ လွည့္လည္က်က္စားတဲ့ ရြာေတြကေတာ့ ေရး ေတာင္ပိုင္းေဒသက
ေခါဇာရြာ၊ ကဗ်ာဝ၊ ရင္းရဲ၊ ရင္းဒိန္း၊ ေရးၿမိဳ႔နဲ႔ ၄ မိုင္ေလာက္ပဲေဝးတဲ့ ဟန္ဂံရြာ
.. စသည္ျဖင့္ ရွိတယ္။ လွည့္သြားလွည့္လာ၊ ဒီရြာေတြကို ျပန္ဆိုက္တယ္။ မြန္တပ္ေတြက ေခါဇာရြာကို
စကားဝွက္နဲ႔ "ၿမိဳ႔ေတာ္" လို႔ ေခၚၾကတယ္။ ရြာႀကီးပဲ။ "ေခါဇာအပ်ဳိ ေျပာစရာမလို"
ဆိုတဲ့ စာခ်ဳိးလည္း ရွိေသးတယ္။ ေခါဇာရြာသူေတြက ေခ်ာတယ္။ အခါႀကီး ရက္ႀကီး ပြဲလမ္းေတြရွိတဲ့
အခါမ်ဳိးမွာ ေသေသခ်ာခ်ာ လွလွပပ ဝတ္စားၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ေတြ အပီငန္းဖို႔ ျဖစ္တာေပါ့။
ေခါဇာကေန မိနစ္အနည္းငယ္ေလွ်ာက္ရင္ ကဗ်ာဝတံငါရြာ ရွိတယ္။ ပင္လယ္ဆိပ္ကမ္းရွိတယ္။ ပင္လယ္
စာ ေဖာေဖာသီသီ စားရႏိုင္တယ္။ က်န္တဲ့ရြာေတြမွာ ျခံေတြရွိၿပီး ဒူးရင္းသီး၊ နာနတ္သီး
အသီးအႏွံလည္း ေဖာေဖာသီသီ စားရတယ္။ (အခုေတာ့ ေခါဇာၿမိဳ႔ ျဖစ္ေနၿပီ။ ကဗ်ာဝလည္း ပင္လယ္အပန္းေျဖဆိပ္ကမ္းလုပ္ဖို႔
ျပင္ဆင္ေနတယ္။ ၿငိမ္းခ်မ္းေရး အက်ဳိးဆက္ေတြလို႔ ဆိုႏိုင္မယ္)။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒါေပမယ့္ ျပႆနာရွိတာက ရြာမွာ အိမ္သာဆိုလို႔ ဘုန္းႀကီးေက်ာင္းမွာပဲ
ရွိတယ္။ မနက္ေဝလီေဝလင္းဆိုရင္ ရြာသား ရြာသူေတြ ရြာျပင္ထြက္ ေတာထိုင္ၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြက
မနက္မိုးလင္းတာနဲ႔ ဘုန္းႀကီးေက်ာင္းမွာ တန္းစီ ၾကရတယ္။ မဟုတ္ရင္ေတာ့ ေတာထိုင္။ ဒီကိစၥကေတာ့
ၿမိဳ႔ႀကီးသား ကိုရဲေဘာ္ေတြအတြက္ အေတာ္ ကသိကေအာက္ ျဖစ္ၾကရတယ္။ က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြက
ရြာမွာ 'အေမ'ေမြးၾကတယ္။ စည္းရံုးေရးအပိုင္ဆိုၿပီး မိသားစုသဖြယ္ တအိမ္၊ ႏွစ္အိမ္ရွိထားတတ္ၾကတယ္။
တပ္မွဴးေတြကေတာ့ "အိမ္ႀကီးႀကီး၊ ေရတြင္းနီးနီး၊ သမီးအပ်ဳိလည္း ရွိရမယ္" ဆိုတာမ်ဳိး
အိမ္ႀကီးအိမ္ေကာင္းကို ရွာလို႔ စတည္းခ်တတ္ၾကတယ္။ အိမ္မွာစခန္းခ်ရင္ မွတ္စုစာအုပ္ကိုထုတ္၊
ဟိုေရးသည္ေရး အလုပ္မ်ားခ်င္ေယာင္လည္း ေဆာင္တတ္ၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔က ေဆးကုေနတဲ့ ဆရာဝန္ေတြဆိုေတာ့
စားေရး ေသာက္ေရး မခက္ခဲလွဘူး။ စားအိမ္ေပါတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္ မွတ္မိသေလာက္ က်ေနာ္တို႔က တပ္ခြဲအလႊိန္းနဲ႔ တြဲရတာမ်ားတယ္။
သူက အရပ္ျမင့္ျမင့္၊ အသံက်ယ္က်ယ္၊ ပြင့္ပြင့္လင္းလင္း၊ စိတ္လည္းေကာင္းတယ္။ ေရးေတာင္ပိုင္းေဒသက
သူ႔ဇာတိ၊ သူက နည္းနည္းေတာ့ ဖြန္ေၾကာင္တယ္ ေျပာရမလား။ မိန္းမႀကီးေတြနဲ႔ စကားေျပာဆို
ေနရၿပီဆိုရင္ ထမင္းေမ့၊ ဟင္းေမ့။ ေဒသခင္တဲ့အေလ်ာက္ မြန္ျပည္သစ္ ပါတီ အကြဲအျပဲေတြမွာလည္း
သူက ဒီေဒသကို အေျချပဳက်န္ေနခဲ့တဲ့ သမိုင္းေတြရွိတယ္။ (ေနာက္ေတာ့ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ အပစ္ရပ္သေဘာတူညီခ်က္
လက္မွတ္ထိုးေတာ့၊ ပါတီက ခြဲထြက္ ဓားျပျဖစ္သြားခဲ့တယ္လို႔ ၾကားတယ္။ ဓားျပျဖစ္ေတာ့ လည္း
ဒီခြင္ပဲ။ ေနာက္ပိုင္းမွာေတာ့ လက္နက္ခ်ၿပီး အခုေတာ့ ေရးၿမိဳ႔မွာ ေနတယ္လို႔ ဆိုတယ္)။
က်ေနာ္မွတ္မိသေလာက္ က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ထဲက ခပ္ေပ်ာ္ေပ်ာ္ေနတတ္တဲ့ ကိုစိုးေလး (သူက မြန္လူမ်ဳိး၊
မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဥကၠ႒ (ကြယ္လြန္) ႏိုင္ထင္နဲ႔လည္း တူေတာ္တယ္)၊ အသားမဲမဲနဲ႔ ဘုန္းႀကီးလူထြက္
ဦးနႏၵ (၁၀၁ စခန္းမွာ အလုပ္အမႈေဆာင္ေကာ္မီတီဝင္ ျဖစ္ခဲ့တယ္)။ တပ္ရင္း ၁၀၂ က ကိုဝင္းမိုး၊
ေဆးမွဴးလုပ္တဲ့ ကိုဘတိုး၊ ေဆးတကၠသိုလ္-၁ ေက်ာင္းသား ကိုေအးမင္း၊ က်ေနာ္တို႔ခြဲ-၂ က
ကိုေနမ်ဳိး၊ ကိုမင္းေဇာ္၊ ကိုေဇာ္ဝင္းလြင္ အပါအဝင္ ရဲေဘာ္ေတြ ရွိၾကတယ္။ မြန္ရြာေတြမွာ
ေအာက္ႏိႈက္ မိန္းမပိုးတဲ့ ဓေလ့ရွိတယ္။ သေဘာကေတာ့ ကိုယ္သေဘာက်တဲ့ အိမ္က အပ်ဳိမရွိရာကိုသြား၊
သူတို႔ အိမ္ေတြက ေျခတံ ရွည္ေတြ၊ ေအာက္မွာ ေခါင္းငံု႔ၿပီးျဖစ္ေစ၊ လမ္းေလွ်ာက္လို႔ျဖစ္ေစ
ဝင္သြားလို႔ရတယ္။ အပ်ဳိမအခန္းၾကမ္းျပင္မွာ အေပါက္ တခုရွိမယ္။ အဲဒီကေနတဆင့္ စကားေျပာၾကလို႔ရတယ္။
အဆင္ေျပရင္ လက္ကိုင္လို႔ရမယ္။ ဒီထက္အဆင္ေျပရင္ေတာ့ ဆင္းလာမွာေပါ့။ ဒီလိုမိန္းမပိုး
ေျပာဆိုၾကတာကိုလည္း မိဘေတြက ခြင့္ျပဳထားၾကတယ္။ သို႔ေသာ္လည္း ဘာသာစကား အခက္အခဲေၾကာင့္
က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြက ေအာက္ႏိႈက္ဖို႔ မစြမ္းၾကဘူး။ မြန္ရဲေဘာ္ေတြကေတာ့ ညညဆိုရင္ သြားၿပီး
ေအာက္ႏိႈက္ပိုးပန္းၾကတာေတြ ရွိတယ္။ ညႀကီးမင္းႀကီး မေျပာမဆို သြားေနလို႔၊ က်ေနာ္တို႔
ကင္းေစာင့္တဲ့ရဲေဘာ္ေတြ နဲ႔လည္း မၾကာခဏဆိုသလို ျပႆနာ ျဖစ္ၾကရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒါေပမယ့္ အပ်ဳိပိုးပန္းဖို႔၊ ငန္းဖို႔ေတာ့ က်ေနာ္တို႔
ရဲေဘာ္ေတြ လက္မေႏွးၾကဘူး။ က်ေနာ္တုိ႔ရင္းရဲရြာကုိ ေရာက္ရင္ အပ်ဳိ ေခ်ာေခ်ာရွိတဲ့ အိမ္တအိမ္ကို
ဝင္ေလ့ရွိၾကတယ္။ အမ်ဳိးသမီးကလည္း ျခံထြက္သီးႏွံေတြျဖစ္တဲ့ နာနတ္သီး၊ ဒူးရင္းသီး ခြဲေကၽြးေလ့ရွိေတာ့
အစားလည္းစားရ၊ ပိုးလည္းပိုးရေပါ့။ တရက္ေတာ့ ေနမေကာင္းလို႔ ဆိုၿပီး လာေခၚတယ္။ တပ္ရင္း
(၁၀၂) က ေဆးမွဴးကိုဘတိုးကလည္း ခ်က္ခ်င္းထလိုက္သြားတယ္။ မိုးဥတု ရာသီဥတုက ေအးစိမ့္စိမ့္
ျဖစ္ေနလို႔ ေကာင္ မေလးကလည္း အေႏြးထည္ပါးပါးေလး ဝတ္ထားတာ ေတြ႔ရတယ္။ ကိုဘတိုးက အိမ္ေပၚေရာက္တာနဲ႔
ခ်က္ခ်င္း မေျပာ မဆို ေကာင္မေလး လက္ကိုဖမ္းဆြဲၿပီး၊ လက္ေကာက္ဝတ္က ေသြးခုန္ႏႈန္းကို
တိုင္းလိုက္တယ္။ "မွန္း…. ဘယ္လိုအေျခ အေနရွိလဲေပါ့"။ ဟိုက အေျပာရခက္ေနတယ္။
ရွက္ေနတယ္။ ေနာက္ေတာ့မွ မေျပာမျဖစ္လို႔ ထုတ္ေျပာရတယ္။ ေန မေကာင္းတာက သူမဟုတ္ဘူး။ သူ႔အေဖ။
ျဖစ္တာက ဝမ္းေလွ်ာေနတာ။ ဘာျဖစ္ျဖစ္ေပါ့။ ဒီလို လြဲတာမ်ဳိးေလးလည္း ရွိခဲ့ ဖူးတာေပါ့။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">ဒီလို အပ်ဳိငန္းၾကပံု ဇာတ္လမ္းေတြကို တပ္ရင္း (၁၀၂) က
'မာမီ' လို႔ နာမည္ေျပာင္ေခၚတဲ့ သီဟမင္းက စစ္ေၾကာင္း ေလွ်ာက္တုန္း တဟားဟားရယ္လို႔ အူနာရေအာင္
ပံုျပင္ဇာတ္လမ္းေတြကို လက္ထိုးဇာတ္ ဖန္တီးေျပာတတ္တယ္။ သီဟမင္းေျပာဖူးတဲ့ ဟာတတခုက မွတ္မွတ္ရရ
ရွိတယ္။ တခါက ရြာတခုမွာ အေမက သမီးျဖစ္သူကို လွမ္းေျပာတယ္။ "သမီးေရ… ကၽြဲေတြသိမ္း၊
ႏြားေတြ သိမ္း၊ မြန္တပ္လာတယ္"။ သူဆိုလိုတာက မြန္တပ္ေတြက ကၽြဲ၊ ႏြားေတြကို သိမ္းတာ၊
အခြန္ေကာက္တာေတြ ရွိတတ္တယ္ေပါ့။ "သမီးေရ… ထမီေတြရုပ္၊ အဝတ္စုတ္ေတြရုပ္… ဗမာစစ္တပ္လာတယ္"။
သူက ခပ္ႏွိမ္ႏွိမ္ေျပာတာ။ စစ္တပ္ စစ္ေၾကာင္းလာရင္ ထဘီစုတ္ေတာင္ ခ်မ္းသာမေပးဘူးေပါ့။
ခိုးဝွက္ၾကပံု ေျပာပါတယ္။ ေနာက္တခါက်ေတာ့ အေမက သမီးကိုေျပာတယ္။ "သမီးေရ… လူသာလြတ္ေအာင္ေျပးေပေတာ့၊
ေက်ာင္းသားတပ္ လာတယ္"။ သူဆိုလိုခ်င္တာ… ဘယ္အပ်ဳိမွ မလြတ္ေစရဆိုတဲ့ အေမာင္ေက်ာင္းသားေတြပါပဲ။ </span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-53855547174455589162017-12-02T12:34:00.004+07:002018-04-25T10:20:14.607+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၃)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၃)<span style="font-size: 10pt;"> </span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">စံခလယ္ဒုကၡသည္စခန္းမွာ တလေလာက္ေနၿပီးေတာ့ နယ္စပ္ရဲ႔ အျခားတဖက္ျခမ္း 'ကလိန္ကန္စခန္း'
ကို ေျပာင္းေရႊ႔ အေျခခ်ၾက ရတယ္။ စံခလယ္ဒုကၡသည္စခန္းမွာ ေနၾကရတုန္းက ယာယီပဲ။ မီးေဘးဒုကၡသည္ေတြလို
ယာယီဖ်င္တဲေတြနဲ႔ မလံုမျခံဳ ေနၾကရတယ္။ ဘုရားသံုးဆူေဒသက ထြက္ေျပးလာတဲ့ မြန္-ကရင္ဒုကၡသည္
ေထာင္နဲ႔ခ်ီရွိမယ္။ ဘုရားသံုးဆူကို ထိုးစစ္ မလာခင္နဲ႔ အဲသည္စခန္းမွာေနတုန္းမွာ က်ေနာ္တို႔
ABSDF အဖြဲ႔ဝင္အေတာ္မ်ားမ်ား ဘန္ေကာက္ကို တက္သြား ၾကတယ္။ ဒုကၡသည္ေလွ်ာက္ၾကတယ္။ ဘန္ေကာက္မွာ
ကုလသမဂၢ ဒုကၡသည္မ်ားဆိုင္ရာ မဟာမင္းႀကီးရံုး (UNHCR) မွာ ႏိုင္ငံေရး နဲ႔ အျခားစိုးရိမ္ဖြယ္အေၾကာင္းမ်ားရွိရင္
ဒုကၡသည္ေလွ်ာက္ႏိုင္တယ္။ ဒုကၡသည္အျဖစ္ကလည္း မက္စရာ အေၾကာင္းရွိ တယ္။ စခန္းမွာ ငွက္ဖ်ားဖ်ား၊
ငတ္မြတ္၊ အေနအစားဆင္းရဲတဲ့ ဘဝမ်ဳိးထက္စာရင္ ဘန္ေကာက္လိုၿမိဳ႔ႀကီးမွာ ဒုကၡေရာက္တယ္ဆိုေပမယ့္
သက္သက္သာသာ ေနႏိုင္တယ္။ UNHCR က တလကို ဘတ္ ၃,၀၀၀ ေထာက္ပံ့ေပးတယ္။ (အဲသည္ အခ်ိန္က
USD တစ္ေဒၚလာက ၂၅ ဘတ္ေလာက္ပဲ ရွိမယ္။) လူရွိေၾကာင္း သက္ေသျပႏိုင္ေအာင္ UN ရံုးေလးမွာ
တလ တခါ လက္မွတ္ထိုးၾကရတယ္။ လကုန္ရင္ ATM ဘဏ္ကဒ္ျပားထဲကို ထည့္ေပးတဲ့ ေထာက္ပံ့ေၾကးေငြ
ေရာက္လာမယ္။ စုေပါင္းအိမ္ငွားေနတဲ့အခါမ်ဳိးမွာ လံုေလာက္တယ္လို႔ ဆိုႏိုင္တယ္။ ကုလသမဂၢ
အသိအမွတ္ျပဳ ဒုကၡသည္ကဒ္ျပားက လည္း ထိုင္းရဲေတြရန္က တစံုတရာ လံုျခံဳမႈေပးႏိုင္တယ္။ ေနာက္ပိုင္း
တတိယႏိုင္ငံမွာ အေျခခ်ဖို႔ လည္း အခြင့္အလမ္း ရွိတယ္။ ဒါေၾကာင့္ ဒီလို ဒုကၡသည္ ခံယူေရး-မခံယူေရးကိစၥက
စခန္း ေတြအတြက္ အေရးတႀကီး စဥ္းစားရတဲ့ မူဝါဒ တခု ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ က်ေနာ္တို႔ ခြဲ (၂)
က ဒုကၡသည္ ခံယူေရးမူကို ဆန္႔က်င္တယ္။ 'ဒါဟာ ေတာ္လွန္ေရးမဆန္ဘူး၊ ေတာ္လွန္ေရးကို ေဖာက္ျပန္ရာက်တယ္'
လို႔ က်ေနာ္တို႔ အစုက ခံယူတယ္။ တလတခါ ၿမိဳ႔တက္လက္မွတ္ထိုးလိုက္၊ စခန္း ျပန္လာလိုက္ဆိုတာ
လက္ေတြ႔မက်ဘူး။ အဲဒါအျပင္ ဒီလိုခြင့္ျပဳထားရင္ စခန္းမွာ ရဲေဘာ္ေတြကို ထိန္းသိမ္းကြပ္ကဲရမွာ
ခက္ခဲတယ္လို႔ ယူဆတယ္။ ဒါေပမယ့္ တဦးခ်င္းဆႏၵအရ ဒုကၡသည္ ေလွ်ာက္ခ်င္ ရင္ေတာ့ သြားေပါ့။
တားျမစ္လို႔ေတာ့ မရႏိုင္ဘူး။ တပ္ရင္း (၁၀၂) ကေတာ့ ဒုကၡသည္မူဝါဒအေပၚမွာ လိုက္လိုက္ ေလ်ာေလ်ာ
ရွိတယ္။ ဒါကလည္း သူတို႔ စဥ္းစားခ်က္နဲ႔ သူတို႔ေပါ့။ တပ္ရင္း (၁၀၁) ကလည္း က်ေနာ္တို႔လိုပဲ
ဒုကၡသည္ ကိစၥကို စိတ္မဝင္စားၾကဘူး။ ေကအဲန္ယူ ထိန္းခ်ဳပ္ေဒသက ABSDF တပ္ရင္းေတြကေတာ့
ဘန္ေကာက္တက္ဖို႔ အလားအလာနည္းတယ္။ ခရီးေဝးတယ္။ ဒါေၾကာင့္ ဒုကၡသည္ ျပႆနာသိပ္ၿပီး ရိုက္ခတ္မႈ
မရွိလွဘူး။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ေအာက္က မြန္ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔ေတြမွာလည္း အဲသလို ဒုကၡသည္ေထာက္ပံ့ေၾကး
ယူမယ္-မယူဘူး ျပႆနာရွိတယ္လို႔ ၾကားဖူးတယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br />
<a name='more'></a><br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဘုရားသံုးဆူ ေဒသမွာ နယ္စပ္က ေကြ႔ဝိုက္သြားတယ္။ ၾကားထဲမွာ ထိုင္းက စံခရပူရီ
နယ္စပ္ၿမိဳ႔ကေလးရွိတယ္။ ၿမိဳ႔ ကေလးကေတာ့ ကရင္-မြန္လူမ်ဳိးေတြ အမ်ားစုေနထိုင္ၾကၿပီး၊
ထိုင္းကေတာ့ ဝန္ထမ္းေတြ အပါအဝင္၊ ၅ ရာခိုင္ႏႈန္း ဝန္းက်င္ ေလာက္ပဲရွိလိမ့္မယ္။ ဘုရားသံုးဆူနဲ႔
စံခလပူရီၿမိဳ႔က ကီလိုမီတာ ၂၀ ေလာက္ ေဝးတယ္။ ေျမနီလမ္း ကားလမ္းေပါက္တယ္။ (အခုေတာ့ ကတၱရာလမ္းက်ယ္ႀကီး
ျဖစ္ေနၿပီ)။ စံခလပူရီကေန အျခား နယ္စပ္တဖက္ကို ဘီးခီးေခ်ာင္းအတိုင္း ေလွစီးခရီးသြားရင္
၃-နာရီေလာက္အၾကာမွာ က်ေနာ္တို႔ ကလိန္ကန္စခန္းရွိတယ္။ ဒါလည္း မြန္ဒုကၡ သည္ရြာႀကီးပဲ။
နယ္စပ္နဲ႔ လမ္းေလွ်ာက္ရင္ ေတာထူၿပီး တနာရီအၾကာ ခရီးေလာက္ရွိမယ္။ အဲသည္မွာ မြန္ဗဟိုစခန္း
အသစ္လုပ္ထားတဲ့ေနရာ၊ "လွပဒပ္" စခန္း ရွိတယ္။ ေတာလမ္းအတိုင္းေလွ်ာက္ရင္ တနသၤာရီ
ေတာင္ညိဳေတာင္တန္း ႀကီး ျဖတ္ရမယ္။ ၿပီးရင္ တနသၤာရီတိုင္းနဲ႔ မြန္ျပည္နယ္အစပ္ေဒသေတြကို
ျဖတ္ၿပီး ဆင္းသြားရင္ ေရးၿမိဳ႔ ေတာင္ဖက္ ေဒသ ေတြကို ေရာက္ႏိုင္တယ္။ က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားစခန္းခ်ဖို႔ေတာ့
ရြာေနာက္ေက်ာဖက္က စမ္းေခ်ာင္းေလးျဖတ္စီးေနတဲ့ ေတာင္ၾကားလွ်ဳိေနရာကေလးတခုကို ေပးထားတယ္။
ကလိန္းကန္းစခန္းကေန ေခ်ာင္းေအာက္ဖက္ နာရီဝက္ေလာက္ လမ္းေလွ်ာက္ရတဲ့ေနရာမွာ ဗိုလ္မွဴးႏိုင္ကားေရာ့
ဦးေဆာင္တဲ့ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ တပ္ရင္း (၃၃၃) တပ္ရင္းစခန္း (ပနန္းေထာ္ေက်းရြာ) ရွိတယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲဒီမွာ တပ္ရင္း (၁၀၁)၊ တပ္ရင္း (၁၀၂)၊ က်ေနာ္တို႔ (၁၀၁-ခြဲ ၂) သံုးအုပ္ေပါင္းၿပီး၊
အုပ္စုလိုက္ စခန္းခ်ေနၾကရတယ္။ အဲဒီမွာ လိုအပ္ခ်က္အရ နယ္ေျမပံုစံ စုဖြဲ႔မႈ ျပန္လုပ္ၾကတယ္။
အဲဒီအခါ က်ေနာ္က ဘုရားသံုးဆူေဒသ ႏိုင္ငံေရးမွဴး ျဖစ္လာတယ္။ ဒု-ႏိုင္ငံေရးမွဴး အျဖစ္
၁၀၂ က [အမည္မမွတ္မိ] တာဝန္ယူတယ္။ တပ္ရင္း (၁၀၂) စခန္း ဥကၠ႒ ကိုသီရိညြန္႔က ဒုတိယအႀကိမ္
မင္းသမီးစခန္းညီလာခံ (၁၉၈၉ ႏိုဝင္ဘာ၊ ဒီဇင္ဘာ) အၿပီးမွာ ဗဟိုေကာ္မီတီမွာ အတြင္းေရးမွဴး
(၁) တာဝန္ျဖစ္သြားတယ္။ စစ္ေရးေခါင္းေဆာင္အျဖစ္ တပ္ရင္း (၁၀၁) က ဆရာေက်ာ္တင့္က တာဝန္ယူ
တယ္။ သူက စစ္တပ္ကအၿငိမ္းစားၿပီး သူ႔ရြာမွာ နားေနခဲ့တဲ့၊ တိုက္ပြဲအေတြ႔အၾကံဳမ်ားတဲ့
တပ္ၾကပ္ႀကီးတဦးပဲ။ က်ေနာ္တို႔ စစ္သင္တန္းေတြ လုပ္တုန္းကလည္း သူက ဦးေဆာင္သင္တန္းေပးတဲ့အထဲ
ပါတယ္။ တပ္ေရးအျဖစ္ ကိုတိုးႀကီး (၁၀၂) က တာဝန္ယူတယ္။ တပ္ေထာက္တာဝန္ကိုေတာ့ က်ေနာ္တုိ႔ဆီက
ဆရာ ဦးေအာင္ျမင့္စိုး၊ တပ္ရင္း (၁၀၂) က ကိုရဲမြန္ တို႔က တာဝန္ယူၾကတယ္။ ျပင္ပဆက္ဆံေရးရံုး၊
ေထာက္ပံ့ေရးရံုးအျဖစ္ စံခပူရီမွာ က်ေနာ္တို႔ အိမ္ကေလးတလံုးငွားထား ၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">လက္နက္ရွိတဲ့ က်ေနာ္တို႔တပ္ေတြကေတာ့ ဘုရားသံုးဆူအက်မွာပဲ ေရွ႔တန္းကို အျခားလမ္းေၾကာင္းက
ဆင္းသြားၾက တယ္။ အခ်ဳိ႔ကလည္း ေရွ႔တန္းဆင္းဖို႔ ျပင္ၿပီးေစာင့္ေနၾကတယ္။ အထူးသျဖင့္ေတာ့
ေရးၿမိဳ႔ကို စစ္ဆင္ေရး သြားတိုက္ ၾကမယ္ဆိုတာ တစံုတရာ သိၿပီး ေျပာဆိုေနၾကတယ္။ တပ္ရင္း
(၁၀၂) က ကိုကိုေလးဦးေဆာင္တဲ့ တပ္ဖြဲ႔၊ က်ေနာ္တို႔ ဆီက ကိုဝင္းႏိုင္ဦး၊ ကိုမင္းလြင္တို႔
အပါအဝင္ အခ်ဳိ႔တပ္ေတြက ဘုရားသံုးဆူက်ၿပီးေနာက္ပိုင္းမွာ အရင္ ေရွ႔တန္းဆင္း ေနၾက ၾကာအင္းဆိပ္ႀကီးၿမိဳ႔နယ္ထဲက
ေတာင္ေပါက္ ၂၄ ရြာဖက္ကို ဆင္းသြားၾကတယ္။ မြန္-ကရင္ပူးတြဲအုပ္ခ်ဳပ္ေရး ေဒသေတြပဲ။ တပ္ရင္း
(၁၀၁) က ဦးနႏၵ၊ ကိုတင္စိုးေမာင္ သူ႔တပ္ေတြနဲ႔ တပ္ရင္း (၁၀၂) က ကိုဝင္းမိုး၊ ကိုကိုဦး၊
ကိုေအးမင္း၊ ကိုဘတိုးတို႔ အုပ္စုေတြက ေရးေတာင္ပိုင္းေဒသဘက္ကို စစ္ေၾကာင္းဆင္းၾကတယ္။
အခု ေခါဇာၿမိဳ႔၊ ကဗ်ာဝကမ္းေျခ ျဖစ္ေနတဲ့ ေဒသေတြပဲ။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲဒီအခ်ိန္မွာ မြန္ျပည္သစ္ပါတီမွာလည္း ႏိုင္ငံေရးျပႆနာေတြနဲ႔ ရင္ဆိုင္ေနရတယ္လို႔
ႏိုင္ပန္းသာက သူ႔စာအုပ္မွာ ေရး ထားခဲ့တယ္။ ၁၉၉၀ ခုႏွစ္၊ ေဖေဖၚဝါရီလထဲမွာပဲ မြန္ျပည္သစ္ပါတီက
ဗဟိုအလုပ္အမႈေဆာင္ ႏိုင္တင္ေအာင္၊ ထိုင္ဝမ္ အဆက္အသြယ္ မစၥတာယပ္ (Mr. Yap)၊ ဦးဇင္းဝိဇ်ာန္၊
ဦးဥတၱမတို႔ ေခါင္းေဆာင္ၿပီး လွ်ဳိ႔ဝွက္ ေဆြးေႏြးပြဲတခုလုပ္တယ္။ ဦးဇင္းဝိဇ်ာန္က မြန္ျပည္သစ္ပါတီ
ေခါင္းေဆာင္ေတြကို ဖယ္ရွားၿပီး မြန္ဆရာဝန္ႀကီး တဦး ျဖစ္တဲ့ ႏိုင္စုအက္ကို သမၼတ၊ ႏိုင္တင္ေအာင္ကို
ဝန္ႀကီးခ်ဳပ္၊ မစၥတာယပ္ကို ႏိုင္ငံျခားေရးဝန္ႀကီးထားၿပီး မြန္အစိုးရအဖြဲ႔ တခု ဖြဲ႔ဖို႔
ႀကိဳးစားတယ္လို႔ ဆိုတယ္။ ေနာက္ပိုင္းမွာ မစၥတာယပ္ကိုယ္တိုင္က ဒီအေၾကာင္းေတြကို မြန္ျပည္သစ္ပါတီဆီကို
တိုင္ၾကားခဲ့တယ္လို႔ ေရးထားတယ္။ ဒါေပမယ့္ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ တြဲဖက္အေထြေထြ အတြင္းေရးမွဴး
ႏိုင္ခ်မ္းတြဲ႔ကေတာ့ ဒီႀကိဳးပမ္းမႈက ေအာက္ေျခထုအေပၚ သက္ေရာက္မႈမရွိခဲ့ဘူး။ ႏိုင္ငံေရးအရ
ဂယက္ထမႈလည္း နည္းပါတယ္လို႔ ဆိုတယ္။ (ႏိုင္ပန္းသာ၊ စာ- ၂၇၆-၂၇၇)<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">မြန္ျပည္သစ္ပါတီ၊ ဒု-စစ္ဦးစီးခ်ဳပ္က ေရးၿမိဳ႔ကိုတိုက္ဖို႔
စစ္ျပင္ဆင္တယ္လို႔ ဆိုတယ္။ အဲဒါကို မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဗဟို အလုပ္အမႈေဆာင္အဖြဲ႔က သိၿပီးေတာ့
တားျမစ္တယ္၊ စစ္ဦးစီးခ်ဳပ္နဲ႔ မြန္ျပည္သစ္ ဥကၠ႒ကိုယ္တိုင္က တားျမစ္တယ္လို႔ ဆိုတယ္။
ဒါေပမယ့္ ေရးၿမိဳ႔ကို တိုက္ဖို႔ စစ္ဆင္ေရးျဖစ္လာခဲ့တယ္။ </span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-51927564513666369122017-12-01T11:44:00.003+07:002018-04-25T10:20:34.676+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၂)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၂)<span style="font-size: xx-small;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အစိုးရစစ္ေၾကာင္းေတြက ၁၉၉၀ ဇန္နဝါရီ ၃၀ ရက္ေန႔မွာ ဘုရားသံုးဆူစခန္းကို
စတင္ ထိုးစစ္ဆင္ တိုက္ခိုက္လာတယ္။ စစ္ပြဲစျဖစ္ေတာ့ က်ေနာ္တို႔ စခန္းက တပ္စိတ္တစိတ္စာပဲ
လက္နက္ရွိေတာ့ သူတို႔ကို အျခားအင္အားေတြနဲ႔ ေပါင္းေပး လိုက္ရတယ္။ က်ေနာ္တို႔စခန္းရွိရာ
ဘုရားသံုးဆူရြာ ကရင္ဘုန္းႀကီးေက်ာင္းက ေရွ႔ကၽြံေနတယ္။ မြန္နဲ႔ကရင္ၾကား သတင္း အဆက္အသြယ္ျပတ္ေနတယ္။
ပူးေပါင္းေဆာင္ရြက္မႈ မရွိရင္ခက္မယ္။ ဒီလိုနဲ႔ ယခင္တပ္ရင္း (၁၀၁) စခန္းရွိတဲ့ ေနရာကို
ေနာက္ဆုတ္ ျပန္ေပါင္းၾကရတယ္။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီက အၾကံျပဳတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားတပ္ေတြကို
တစုတည္း ျပန္စုဖြဲ႔ဖို႔၊ ဦးစိန္ျမ ဦးေဆာင္တဲ့ ျပည္သူ႔ကာကြယ္ေရးတပ္ (PDF) မွာ စစ္ေရးအရ
အေတြ႔အၾကံဳရွိတဲ့ တပ္မွဴးေဟာင္းေတြ ရွိေနတယ္။ သူတို႔ ဦးေဆာင္မႈကို ခံယူပါ။ စစ္ေရးမွာ
ယာယီစုဖြဲ႔မႈ လုပ္ပါလို႔ ဆိုလာတယ္။ ဒီလိုနဲ႔ က်ေနာ္တို႔ သေဘာတူ လိုက္ၾကရတယ္။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီဌာနခ်ဳပ္ကို
တကယ္တိုက္မယ့္ မနက္မွာေတာ့ က်ေနာ္တို႔ တပ္ခြဲ (၂) က ရဲေဘာ္ေတြ၊ တပ္ရင္း (၁၀၁) က ရဲေဘာ္ေတြကို
ယခင္က်ေနာ္တို႔ တပ္ရင္း (၁၀၁) စခန္း၊ ေဆးရံုေနာက္ေက်ာဘက္က ေတာင္ေက်ာ ေလးေပၚ တင္ထားလိုက္တယ္။
ရဲေဘာ္ ၆၀ ေလာက္ ရွိေပမယ့္၊ လက္နက္က တဝက္ေလာက္ပဲ ရွိတယ္။ မြန္ျပည္သစ္ ပါတီက ေျပာင္းဆက္ထားတဲ့
၆၀ မမ စိန္ေျပာင္း (ေျပာင္းရွည္) တလက္ ထုတ္ေပးထားတယ္။ ဦးစိန္ျမရဲ႔ (PDF) အဖြဲ႔က ဆရာဘ
(ဗိုလ္မွဴးေဟာင္းလိုဆိုတယ္၊ 'ဆရာဘ' ဆိုတာကေတာ့ သူရဲ႔ေတာ္လွန္ေရး နာမည္ဝွက္ပဲ။ နာမည္ရင္းကို
မသိဘူး) ကို က်ေနာ္တို႔ကို ကြပ္ကဲဖို႔ လာပူးေပါင္းထားတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<i><span style="font-size: 10pt;">"၁၉၉၀ ခုႏွစ္၊ ေဖေဖၚဝါရီလ
၆ ရက္၊ မြန္ဂ်ေထေက်းရြာမွာ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ တပ္ရင္း (၁၀၁) နဲ႔ အစိုးရတပ္ ထိေတြ႔တယ္။
ေဖေဖၚဝါရီလ ၈ ရက္ေန႔မွာ ဘုရားသံုးဆူရြာက်တယ္။<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<i><span style="font-size: 10pt;">ေဖေဖၚဝါရီလ ၁၀ ရက္ေန႔မွာ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ
ေမာ္လၿမိဳင္ခရိုင္ရံုးနဲ႔ ဂ်ပန္ေရတြင္း (ေဘာ္ယိပြန္) ေက်းရြာက်တယ္။ <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<i><span style="font-size: 10pt;">ေဖေဖၚဝါရီလ ၁၁ ရက္ေန႔မွာ သမိန္ဗရမ္းစခန္းနဲ႔
မြန္ဗဟိုဌာနခ်ဳပ္က်တယ္။ <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<i><span style="font-size: 10pt;">ဘုရားသံုးဆူတိုက္ပြဲတခုလံုးမွာ
အစိုးရတပ္က တပ္သား ၂၀ က်ဆံုးတယ္။ ၄၆ ဦးနဲ႔ ေရွ႔တန္းလုပ္အားရွင္ (ေပၚတာ) ၁၀ ဒဏ္ရာရတယ္။
<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<i><span style="font-size: 10pt;">ေသာင္းက်န္းသူဖက္က အေလာင္း ၄၀ ႏွင့္
လက္နက္မ်ဳိးစံု ၅၀ ရတယ္။" <o:p></o:p></span></i><br />
<i><span style="font-size: 10pt;"></span></i><br />
<a name='more'></a><i><span style="font-size: 10pt;"><br /></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုမ်ဳိး "၁၉၄၈ ခုႏွစ္မွ ၁၉၈၈ ခုႏွစ္အတြင္း ျဖတ္သန္းလာေသာ ျမန္မာ့သမိုင္းအက်ဥ္းႏွင့္
တပ္မေတာ္ က႑ (ပ တြဲ)၊ တပ္မေတာ္သား သုေတသီတဦး၊ (ပႀကိမ္)၊ ၁၉၉၁ ဇန္နဝါရီ၊ ျပန္ၾကားေရးဝန္ႀကီးဌာန၊
သတင္းႏွင့္ စာနယ္ဇင္းလုပ္ငန္း (စာ- (ႏွာ- ၂၈၄၊ ၂၈၅) မွာ ေဖာ္ျပထားတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">တကယ္ေတာ့ ေဖာ္ျပခ်က္ေတြ မမွန္ပါဘူး။ ဘုရားသံုးဆူတိုက္ပြဲ တခုလံုးမွာ က်ေနာ္တို႔ဖက္က
အက်အဆံုး၊ လက္နက္ အဆံုးအရႈံး နည္းပါတယ္။ က်ေနာ္တို႔၊ မြန္ျပည္သစ္ပါတီရဲေဘာ္ေတြဖက္က
ဒဏ္ရာအနည္းအက်ဥ္းသာရွိတယ္။ လက္နက္အဆံုးရႈံးလည္း မရွိသေလာက္ပဲ။ အစိုးရစစ္တပ္ဖက္က စာရင္းေတြ
ပိုျပပံုရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲဒီည၊ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဌာနခ်ဳပ္ကို ထိုးစစ္ညက က်ေနာ္တို႔ တပ္ရင္း (၁၀၁)
စခန္း ေနာက္ေက်ာဖက္က ေတာင္ကုန္း ေလးေပၚမွာ စခန္းခ်ထားၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္အခ်ဳိ႔ကေတာ့
မြန္ျပည္သစ္ပါတီက ဒု-စစ္ဦးစီး ဗိုလ္မွဴးေအာင္ႏိုင္ နဲ႔ ပါသြားၾကတယ္။ ဆရာဘကေတာ့ စကတည္းက
ယဥ္သလိုဆိုသလို၊ က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြနဲ႔ ကီး မကိုက္ေတာ့ဘူး။ သူက မဆလစစ္တပ္မွာ ဗိုလ္မွဴးတာဝန္ယူဖူးတယ္ဆိုတယ္။
အဲသည္ေတာ့ စစ္ေၾကာင္းမွဴးစတိုင္ခ်ဳိးေန ၿပီး၊ PDF ရဲေဘာ္ ၂ ေယာက္ေလာက္က သူ႔ကို ေရပူေရခ်မ္းကမ္းလွမ္းတာ
လုပ္ေပးေနၾကရတယ္။ သူ႔ကိုေျခအိပ္စြပ္ေပးတာကအစ၊ မ်က္ႏွာ သစ္ဖို႔ ေရခပ္ေပးတာကအစ လုပ္ေနလို႔၊
က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ေတြက ၾကည့္မရေတာ့ဘူး။ ေျပာရရင္ က်ေနာ္တို႔က အမ်ား အားျဖင့္ ေခါင္းေဆာင္-ရဲေဘာ္
တန္းတူရည္တူ ျဖတ္သန္းလာၾကသူေတြ၊ အဲဒါအျပင္ မလိုအပ္တာေတြ အာေခ်ာင္ေန တယ္။ အခ်ဳိ႔အခ်က္ေတြကေတာ့
ေျပာဖို႔ လိုအပ္ပါတယ္။ "က်ည္ေခၽြပစ္၊ မျမင္ရင္ မပစ္နဲ႔… မလိုအပ္ရင္ မပစ္နဲ႔၊ က်ည္ကြယ္
မ်က္ကြယ္ယူထား၊ တေတာင့္ခ်င္းပစ္…" ဒါမ်ဳိး ေျပာတာမ်ဳိးက အိုေကပါတယ္။ သို႔ေသာ္လည္း
မလိုအပ္တာ ေတြ ေလွ်ာက္ေျပာေနတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"မင္းတို႔အဖြဲ႔အစည္းေတြကို ေမ့လိုက္ေတာ့၊ ငါက တပ္မွဴး၊ ဒီစစ္ပြဲကို
ငါက ဦးေဆာင္မယ္၊ ငါ့ေနာက္လိုက္ခဲ့ၾက။ မြန္ဗဟို က်သြားရင္လည္း ငါက ဦးေဆာင္ ေခၚသြားမယ္။
ေအာက္ဆင္းၿပီးတိုက္မယ္။ ယံုတဲ့ေကာင္ လိုက္ခဲ့… " ဒါမ်ဳိးက်ေတာ့ မလိုအပ္တာေတြ ေဖာင္းေနၿပီလို႔
ျမင္မိတယ္။ စကားနဲ ရန္စဲ က်ေနာ္တို႔လည္း ယာယီသေဘာေနၾကတယ္။ ျဖစ္ခ်င္ေတာ့ အဲသည္ ထိုးစစ္ဆင္မယ့္ညမွာ
ဦးျမင့္လိႈင္နဲ႔ အခ်ဳိ႔လူႀကီးတို႔ပါ က်ေနာတို႔ ေတာင္ကုန္းေပၚ ေရာက္ေနၾကတယ္။ ေဆာင္း
တြင္းျဖစ္ေတာ့ ေအးတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ယူနီေဖာင္းေလာက္နဲ႔ အေႏြးမလံုဘူး။ လိုအပ္သေလာက္ ပစ္က်င္းေတြ
တူးထား ၾကတယ္။ သို႔ေသာ္လည္း အမိုးအကာရွိတဲ့ စနစ္တက် ဘန္ကာမ်ဳိး လုပ္မထားၾကဘူး။ ႏွစ္ေယာက္တတြဲ
ကင္းေစာင့္ဖို႔ ခ်ထားတယ္။ က်ေနာ္နဲ႔ အတူ တာဝန္က်တာက 'တရုတ္မ' လို႔ က်ေနာ္တို႔ေခၚၾကတဲ့
ယဥ္ေထြး။ သူကေတာ့ က်ေနာ့္ကို သြားအိပ္ဖို႔ သူေစာင့္ထားမယ္ခ်ည္း ေျပာေနတယ္။ ေသနတ္က ႏွစ္ေယာက္
တလက္တည္း။ က်ေနာ္လည္း ေအးတာနဲ႔ အိပ္မေပ်ာ္ႏိုင္ပါဘူး။ မနက္ ၄-နာရီေလာက္ၾကေတာ့ အသင့္
(stand to)။ အားလံုး ႏိုးေနၾကၿပီ။ ႏွင္းသိပ္မကြဲေသးတဲ့ အေျခအေနမွာ လက္နက္ငယ္သံ၊ လက္နက္ႀကီးသံ
အခ်ဳိ႔ ၾကားေနရတယ္။ စစ္ပြဲဆိုလို႔ ဒါဟာ က်ေနာ့္အတြက္ ပထမဆံုး အေတြ႔အၾကံဳပါပဲ။ နည္းနည္းေတာ့
တုန္လႈပ္ေနတယ္။ ေဘးနာက တရုတ္မယဥ္ေထြးကိုၾကည့္ေတာ့ သူကေတာ့ ခပ္ေအး ေအးပါပဲ။ ယဥ္ေထြးက
ငယ္ေသးတယ္၊ အထက္တန္းေက်ာင္းသား ဘဝက ေတာခိုလာသူ၊ စကားနည္းၿပီး၊ သူလုပ္စရာ ရွိတာ လုပ္ေနတတ္တဲ့
ခပ္ေအးေအးရဲေဘာ္မ်ဳိးပါပဲ။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">မနက္ နည္းနည္းလင္းလာေတာ့ က်ေနာ္တို႔ ေအာက္ဖက္ ဂ်ပန္ေရတြင္း ေက်းရြာေရွ႔ဖက္လမ္းေပၚမွာ
စစ္ေၾကာင္းတခု ေလွ်ာက္လာတာ ျမင္ရတယ္။ ဒါေပမယ့္ မိန္းမေတြလည္း အတူပါလာတာ ျမင္ေနရတယ္။
စကားေျပာစက္နဲ႔ ေမးတယ္။ ပစ္ရမလား… "မပစ္နဲ႔…
အဲဒါ ကိုယ့္စစ္ေၾကာင္း" အဲသလိုမ်ဳိး မြန္တပ္ဖက္က သတင္းျပန္လာတယ္။ က်ေနာ္တို႔လည္း
ၾကည့္ေနလိုက္ရတယ္။ ေနာက္ သိပ္မၾကာခင္မွာ " မဟုတ္ဘူး။ အဲဒါ ရန္သူ႔စစ္ေၾကာင္း …
ပစ္" လို႔ ေျပာတယ္။ လြန္ေနၿပီ။ အဲဒီအခ်ိန္မွာ ၆၀ မမ စိန္ေျပာင္း ေျပာင္းရွည္နဲ႔
ပစ္တယ္။ သူက သာမန္ ၆၀ မမ စိန္ေျပာင္းထက္နည္းနည္း ပိုေျပးၿပီး (ပို႔ယမ္း) အေပၚမူတည္လို႔
ေဝးေဝးေရာက္တယ္။ ပထမတလံုး ထြက္သြားေတာ့ နည္းနည္း အားတက္သြားတယ္။ အလုပ္လုပ္တယ္ေပါ့။
ဒါေပမယ့္ ဘယ္နားက်မွန္း မသိဘူး။ က်ေနာ္တုိ႔ကို အကဲၾကည့္ (OP) ေပးမယ့္ သူလည္း မရွိဘူး။
အဲဒီအခ်ိန္မွာ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဌာနခ်ုပ္ဖက္ကို ၈၁-မမ စိန္ေျပာင္းႀကီး က်သံေတြ ၾကားရတယ္။
ေၾကးလင္ပန္းကြဲႀကီး ထုလိုက္တဲ့ အသံမ်ဳိးနဲ႔တူတယ္။ က်ေနာ္တို႔ဖက္ကိုေတာ့ ဘာမွ မလာဘူး။
က်ေနာ္တို႔ရွိတာ မသိလို႔လည္း ျဖစ္ႏိုင္သလို၊ အေရးပါတဲ့ ေနရာမဟုတ္လို႔လည္း ျဖစ္ႏိုင္တယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">၈၁-မမ ေမာ္တာ ၈-လံုးလည္း က်ၿပီးေရာ၊ စက္လာတယ္။ "မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဌာနခ်ဳပ္
က်သြားၿပီ၊ ထြက္ေတာ့" တဲ့။ ဒီေနရာမွာလည္း က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြနဲ႔ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ
ရဲေဘာ္ေတြ ေရွ႔တန္းမွာကတည္းက နားလည္မႈအခ်ဳိ႔ လြဲၾက တာ ရွိတယ္။ မြန္ေတြက ေနာက္ဆုတ္ဆိုရင္၊
မြန္ဘာသာနဲ႔ 'တက္… တက္' လို႔ ေအာ္တယ္။ အဓိပၸါယ္က "ထြက္ေတာ့၊ ထြက္ေတာ့" ေပါ့။
က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြက တက္…တက္ဆိုေတာ့ ေရွ႔ကို တက္ခိုင္းတယ္ ထင္ၾကတာ။ အခုမွာ ေနပြင့္
ကာစ မနက္ခပ္ေစာေစာပဲ ရွိတယ္။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဌာနခ်ဳပ္က်သြားၿပီ။ ထြက္ေတာ့ဆိုေတာ့ က်ေနာ္တို႔လည္း
ကားလမ္းတဖက္ကိုကူး၊ တဖက္ျခမ္းက ထံုးေက်ာက္ေတာင္ေပၚ တက္ၾကတယ္။ အေပၚတဝက္ေလာက္မွာ လိႈဏ္လိုမ်ဳိး
နားေနရာ ေနရာေတြရွိတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ဆုတ္ၾကတုန္း ၈၁-မမ ေမာ္တာသီး တခ်ိဳ႔က်တယ္။ အထိအခိုက္
ဘယ္သူမွ မရွိၾကဘူး။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ေျပာရရင္ေတာ့ စစ္ဆင္ေရးစီမံမႈ အေတာ္အားနည္းတယ္။ ပူးေပါင္းေဆာင္ရြက္မႈ အားနည္တယ္လို႔
ဆိုႏိုင္တယ္။ စစ္ ကစားတာမ်ဳိး မရွိသေလာက္ပဲ။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီက အင္အား၊ သင္တန္းေက်ာင္းဆင္း
အင္အားနဲ႔ က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔ေတြ၊ ေကအဲန္ယူ ဒီထက္အဆက္အစပ္ ရွိရွိေပါင္းရင္
ဒီထက္ပိုၿပီး စစ္ကစားႏိုင္မယ္လို႔ က်ေနာ္ သိ သေလာက္ ဦးေဏွာက္နဲ႔ စဥ္းစားမိတယ္။ အခုေတာ့
မစရေသးဘူး။ ၈၁-သီး ၈ လံုးက်တာနဲ႔ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဗဟို ဌာနခ်ဳပ္ က်သြားၿပီဆိုေတာ့ သိပ္မခံစားႏိုင္ဘူး။
အမွန္ကေတာ့ မြန္ျပည္သစ္ ဗဟိုက စစ္ေရးအရ ေနရာေကာင္း မဟုတ္ဘူး။ လွ်ဳိ-ခ်ိဳင့္ထဲမွာ… ခုခံစစ္ဆင္ဖို႔
ေနရာေကာင္းလည္း မဟုတ္တာေတာ့ ေသခ်ာတယ္။ ဒီလိုနဲ႔ က်ေနာ္တို႔ ေက်ာက္ေတာင္ေပၚက လွ်ဳိထဲမွာ
တေန႔လံုးေနၾကတယ္။ စားစရာကေတာ့ ေခါက္ဆြဲေျခာက္၊ ငါးေသတၱာေတြ ရွိေနတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">မြန္ျပည္သစ္ပါတီ စစ္ေကာ္မရွင္ တြဲဘက္အတြင္းေရးမွဴးေဟာင္း ႏိုင္ပန္းသာကေတာ့
သူ႔စာအုပ္ (မြန္ႏိုင္ငံေရး လႈပ္ရွားမႈ၊ သမိုင္းအေတြ႔အၾကံဳ၊ ဒု-ႀကိမ္၊ ၂၀၁၄ ဇန္၊ အေရွ႔ၾကယ္စာေပ၊
စာ-၂၇၃-၂၇၇) မွာ ဒီလိုသံုးသပ္ထားတာ ဖတ္ရတယ္။ ဘုရားသံုးဆူကို ထိုးစစ္ဆင္မွာကို သူတို႔ႀကိဳတင္ခန္႔မွန္းထားၾကတယ္။
ထိုင္ဝမ္အကူအညီ အပါအဝင္ ႏိုင္ငံျခား ဆက္သြယ္မႈေတြ ရေနတာ၊ ထိုင္းသစ္ကုန္သည္တို႔ သစ္ထုတ္လုပ္ရာ
အစိတ္အပိုင္းအေတာ္မ်ားမ်ားကို ဘုရားသံုးဆူက ထိန္းခ်ဳပ္ေနတာေၾကာင့္ ထိုးစစ္လာမယ္လို႔
မွန္းထားၾကတယ္။ တပ္ရင္း ခလရ (၁၀၆) က ျပင္ဆင္ေနတာလည္း သူတို႔ သတင္းရထားၾကတယ္။ ဒါေပမယ့္
စစ္ဦးစီး တာဝန္ခံေတြ ခံစစ္ျပင္ဖို႔ ပ်က္ကြက္တယ္လို႔ ႏိုင္ပန္းသာက စြပ္စြဲတယ္။ ေက်ာင္းသားတပ္ရင္း
(၁၀၁) (၁၀၂) အင္အားေတြကို ေသခ်ာစုစည္း အသံုးမခ်ႏိုင္ဘူး။ တဖက္က တာဝန္အတိအက် ယူထားတဲ့
ေကအဲန္ယူကလည္း တိုက္ပြဲျဖစ္တာနဲ႔ ၾကက္ေပ်ာက္ငွက္ေပ်ာက္ ေပ်ာက္ကုန္တယ္.. စသည္ျဖင့္ ေဝဖန္ထား
ပါတယ္။ ဒါေပမယ့္ က်ရႈံးရတဲ့ အဓိကအခ်က္ကေတာ့ (၁) မြန္-ကရင္ ပဋိပကၡကို အကြက္က်က် အသံုးခ်သြားျခင္း
(၂) မြန္ျပည္သူတို႔ မြန္တပ္ကို ေထာက္ခံမႈအားနည္းျခင္း.. လို႔ သူက သံုးသပ္ပါတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ထိုးစစ္မလာမီကတည္းက ျပင္ဆင္မႈအေနနဲ႔ 'ဗဟိုစခန္းသစ္' ကို ေရးေခ်ာင္းဖ်ားဖက္ကို
ေရႊ႔ထားခဲ့တယ္လို႔ ဆိုပါတယ္။ ဒါေၾကာင့္ က်န္ေထာက္ပံ့ေရးပစၥည္းမ်ား မဆံုးရႈံးခဲ့၊ စစ္ေရးအေနနဲ႔
စစ္ေရးတာဝန္ခံေတြကို လႊဲအပ္ထားခဲ့တယ္။ ဒါေၾကာင့္ စစ္ဆုတ္ရာမွာ ထိုင္းနယ္စပ္ကို ျဖတ္ၿပီး
ဆုတ္ရလို႔ မလိုအပ္တဲ့ ေငြသိန္းခ်ီကုန္က်ရမႈ၊ စစ္လက္နက္ ခဲယမ္းမ်ား ဆံုးရႈံးရမႈ ေတြ
ရွိခဲ့တယ္လို႔ သူ႔စာအုပ္မွာ ေဖာ္ျပထားခဲ့ပါတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ေက်ာက္ေတာင္ေပၚက လွ်ဳိထဲမွာ ဆရာဘရဲ႔ အညိဳအညင္က စပါေတာ့တယ္။ သူမိန္႔ခြန္းေတြ
တရစပ္လႊတ္ပါတယ္။ အခု အခ်ိန္က စၿပီး သူထိန္းခ်ဳပ္မယ္၊ ေအာက္ကိုဆင္းၿပီး သြားတိုက္မယ္။
အဖြဲ႔အစည္းေတြကို ေမ့လိုက္ေတာ့။ သူ႔ဦးေဆာင္မႈ ကိုနာခံ… စသည္ျဖင့္ သည္းမခံႏိုင္ေလာက္ေအာင္
ၾသဝါဒေတြ လႊတ္ပါေတာ့တယ္။ အဲဒီမွာ ျပႆနာတက္ၾကပါတယ္။ လူ (၆၀) ေလာက္မွာ လက္နက္ရွိသူ အင္အားကလည္း
တဝက္ေလာက္ပဲ ရွိပါတယ္။ ေနာက္ဆံုး ညေနေစာင္းလာေတာ့ လက္နက္မရွိတဲ့ က်န္တဲ့ အင္အားစုေတြ
ခုေနရာကခြာမယ္။ စံခလယ္ (Songkhlia) ေက်းရြာမွာရွိေနတဲ့ ဒုကၡသည္စခန္းကို သြားပူးေပါင္းမယ္လို႔
ဆံုးျဖတ္ၾကပါတယ္။ က်န္ လက္နက္ရွိတဲ့ရဲေဘာ္ေတြကေတာ့ ခဏေနခဲ့ၿပီး၊ ေနာက္မွ ျပန္ပူးေပါင္းဖို႔
ဆံုးျဖတ္ၾကပါတယ္။ ဆရာဘကေတာ့ အရိႈက္ထိုးခံရသလိုပဲ၊ ျမည္တြန္ေတာက္တီးၿပီး 'သြားၾက… ငေၾကာက္ေတြ၊
ေ-ာက္ သံုးမက်တဲ့ေကာင္ေတြ' ဒီလို ေရရြတ္ၿပီး၊ က်န္ခဲ့ပါတယ္။ ေျပာရရင္ သူ႔ PDF ရဲေဘာ္ေတြထက္၊
က်ေနာ္တို႔ ABSDF လက္နက္ကိုင္က မ်ားေနလို႔သာ သူမလြန္ဆန္ႏိုင္တာပါ။ သို႔မဟုတ္ရင္ စစ္ေျမျပင္စြန္႔ခြာမႈ…
စသျဖင့္ စြပ္စြဲခ်က္ေတြ လုပ္ ေနပါေသးတယ္။ က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြလည္း 'ဒါဟာ ငါတို႔ တိုက္ခ်င္တဲ့
စစ္ မဟုတ္ဘူး' ဆိုၿပီ ထြက္ခဲ့ၾကပါတယ္။ က်ေနာ္ အပါအဝင္ ရဲေဘာ္ ၃၀ ေလာက္ ကားလမ္းႀကီးအတိုင္း
စံခလယ္ဒုကၡသည္စခန္းကို ေလွ်ာက္ခဲ့ၾကပါတယ္။ ေနာက္ ေတာ့ ယာယီမီးေဘးဒုကၡသည္ စခန္းလို ရြက္ဖ်င္မိုး
ယာယီတဲေတြမွာ တလေလာက္ ေနထိုင္ၾကရပါတယ္။ ဒီကာလမွာပဲ ဦးျမင့္လိႈင္က ထိုင္းရဲေတြနဲ႔ ျပႆနာတက္ၿပီး၊
ဘန္ေကာက္ကို ထြက္သြားခဲ့ရပါတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အေစာပိုင္းက မြန္တပ္ဖြဲ႔ေတြနဲ႔ ပူးေပါင္းစစ္ထြက္သြားၾကတဲ့ က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ေတြနဲ႔
မြန္ရဲေဘာ္ ၄၀ ေလာက္က ေဖေဖၚ ဝါရီ ၁၁ ရက္ေန႔ညမွာ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဗဟိုနား ကပ္ထားၾကပါတယ္။
ကိုယ္ပိုင္ႏိုင္ ကၽြမ္းက်င္တဲ့နယ္ေျမ ျဖစ္တာေၾကာင့္ လည္း အခက္အခဲမရွိပါ။ အရုဏ္လင္းလာေတာ့
ဌာနခ်ဳပ္ထဲ တိုက္ခိုက္ၾကပါတယ္။ က်ေနာ္တို႔ စခန္းက ကိုမင္းေဇာ္တို႔၊ အခ်ဳိ႔ရဲေဘာ္ေတြ
အပါအဝင္ပါ။ အစိုးရစစ္တပ္က အေတာ္အထိနာပါတယ္။ က်ေနာ္တို႔ဖက္ကေတာ့ ၇၉-မမ က်ည္စ ထိတာေလာက္သာ
ဒဏ္ရာ တေယာက္-ႏွစ္ေယာက္ ရွိခဲ့ပါတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">ဘုရားသံုးဆူကို ျပန္ရဖို႔ မတိုက္ႏိုင္ေတာ့ပါဘူး။ အစိုးရစစ္တပ္ေတြအတြက္
ေထာက္ပံ့ေရးလမ္းေၾကာင္း ရွည္ေပမယ့္၊ ျမန္မာျပည္ဖက္ကေန ရိကၡာပို႔စရာ မလိုေတာ့ပါဘူး။
ထိုင္းဖက္က သစ္ကုန္သည္ႀကီး 'စီယာဟု'က ျမန္မာစစ္တပ္ေတြ အတြက္ ထိုင္းဖက္ကေန ရိကၡာေထာက္ပံ့ေပးတာေတြ
လုပ္ေနပါေတာ့တယ္။ ဒီအခ်ိန္မွာ အခ်ဳိ႔မြန္တပ္မွဴးေတြကေတာ့ ေျပာဆိုေနၾကပါတယ္။ "သူတို႔က
ေတာမွာလာေနေတာ့ ငါတို႔က ၿမိဳ႔ယူၾကမယ္" ဆိုပါတယ္။ "ၿမိဳ႔ယူၾကမယ္" ဆိုတာက
ေတာ့ ၿမိဳ႔သိမ္းတိုက္ပြဲသေဘာမ်ဳိး လုပ္ၾကမွာပါ။ ၿမိဳ႔ကိုသိမ္းပိုက္မယ္လို႔ ဆိုၾကတာပါ။
စစ္ေရးလွ်ဳိ႔ဝွက္ခ်က္ဆိုေပမယ့္ ေရးၿမိဳ႔ ကို ျပန္သြားၿပီး တိုက္ခိုက္မယ္ဆိုတာ ကုန္သည္ေရာ၊
အရပ္သားေရာ၊ လူတိုင္းကပါ သိေနၾကပါၿပီ။</span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-15048866650268331442017-11-23T03:30:00.003+07:002018-04-25T13:27:57.267+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၁)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၁) <span style="font-size: xx-small;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b><br /></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဘုရားသံုးဆူ ၁၀၂ စခန္းမွာ ေတာင္ယာခုတ္ၿပီး ေက်ာက္ဖရံုသီး အႀကီးအက်ယ္ စိုက္ၾကတယ္။
ဦးေဆာင္သူေတြကေတာ့ တပ္ရင္း ၁၀၂ က ေခါင္းေဆာင္ ကိုတိုးႀကီးနဲ႔ ကိုရဲမြန္၊ က်န္သူတို႔ရဲေဘာ္ေတြပဲ။
ကိုတိုးႀကီးက ဂ်ီတီအိုင္ ေက်ာင္းသား ေဟာင္း၊ စိတ္ရင္းေကာင္းတယ္။ လူခ်စ္လူခင္လည္း ေပါတယ္။
ဒါေပမယ့္ ျပႆနာက စကားမပီတာ၊ 'တ' နဲ႔ 'သ' နဲ႔ မကြဲ ဘူး။ ဒါေၾကာင့္ က်ေနာ္တို႔က သူ႔ကို
စေနာက္ၾကတယ္။ "ကဲ… တိုတိုတိပ္တိပ္နဲ႔ ေတေတတပ္တပ္ သြားၾကမယ္။" တို႔၊
"ဝက္သားကြာ အတစ္တစ္ေလးေတြတံုးၿပီး ခ်က္ထားတာ၊ တိုးလို႔ တံမံတလင္းေပၚ တြန္လိုက္ရတယ္"
ဆိုတာမ်ဳိးေပါ့။ ကိုရဲမြန္ကလည္း အသက္ႀကီးတဲ့ ဂ်ီတီအိုင္ဆင္း ေက်ာင္းသားတေယာက္ပဲ။ သူတို႔က
တပ္ရင္း (၁၀၂) မွာ တေထာင့္ တေနရာ ဦးေဆာင္မႈ ယူထားၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">တရက္မွာ ကိုတိုးႀကီးက ႂကြားလာတယ္။ သူတို႔ ေတာင္ယာစိုက္ထားတဲ့အေၾကာင္း။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဘုရားသံုးဆူေဒသမွာက ေက်ာက္ဖရံုသီးက တလံုးကို ၅ ဘတ္ေစ်းရတယ္။ ေက်ာက္ဖရံုသီးက
ေရရွည္အထားအသို ခံၿပီး၊ မပုတ္မသိုးတတ္တဲ့အတြက္ေၾကာင့္ အိမ္ေတြအေတာ္မ်ားမ်ားကလည္း ေရရွည္ရိကၡာအတြက္
ဝယ္ယူစုေဆာင္းၾကတယ္။ တကယ္ေတာ့ ေက်ာက္ဖရံုသီးကို ၿမိဳ႔ေစ်းက လာဝယ္တာ နည္းနည္းပါးပါးပဲရွိတယ္။
ေဒသေစ်းကြက္ စားသံုးမႈအတြက္ ေလာက္သာ ဝယ္ယူေနၾကတာ။ သူတို႔က တပ္ရင္း ၁၀၂ ေနာက္ေက်ာ ေတာင္ကုန္းကို
ေတာင္ယာခုတ္လိုက္တယ္။ အဲဒီ ေတာင္ယာမွာ ေက်ာက္ဖရံုသီး၊ ေရႊဖရံုသီးေတြ စိုက္ထားတယ္။ သူတို႔က
တြက္ေရးေတာ့ စက္သူေဌး။<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-size: 10pt;"></span><br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ေအာင္သူ ရ.. ဒီလိုကြ၊ ေက်ာက္ဖရံုသီးက တပင္ကို ၁၀ လံုးထြက္မယ္။ ငါတို႔က
အပင္ ၁၀၀၀၀ ေက်ာ္ စိုက္ထားတာ။ အဲသည္ေတာ့ ေက်ာက္ဖရံုသီး အလံုး ၁၀၀,၀၀၀ (တသိန္းရမယ္)။
ေက်ာက္ဖရံုသီးတလံုးကို ၅ ဘတ္ဆိုရင္ကြာ ဝင္ေငြက ၅ သိန္းရမယ္။ ေလ်ာ့ေလ်ာ့ေပါ့ေပါ့ ၄ သိန္းတြက္ကြာ။
ဒီအခ်ိန္မွာ ေအေကေသနတ္တလက္က ၅,၀၀၀ ဘတ္ပဲ ရွိတယ္။ ဒါဆိုရင္ ေသနတ္ဝယ္ရင္ အလက္ ၈၀ ရမယ္။
က်ည္ေတြဘာေတြေတာ့ ထပ္ဝယ္ဖို႔ လိုေသးတာေပါ့။" သူတို႔တြက္ကိန္းနဲ႔ သူတို႔ အလုပ္ျဖစ္ေနၾကတယ္။
အဲဒီကာလမွာ နယ္စပ္မွာ လက္နက္ေမွာင္ခိုေတြက ရွာရသိပ္မခက္လွဘူး။ ေအေက ေသနတ္တလက္ ၅,၀၀၀
ဆိုတာလည္း လူတိုင္းသိတဲ့ ေစ်းလိုျဖစ္ေနတယ္။ ကမ္ေဘာဒီးယား ျပည္တြင္းစစ္ၿပီးလို႔ အဲဒီ
ဖက္ကေန ပိုလွ်ံလာတဲ့ လက္နက္ေတြက ထိုင္းနယ္စပ္ဖက္ကို ေမွာင္ခိုလမ္းေၾကာင္းနဲ႔ ေရာက္လာၾကတယ္။
တကယ္ ေတာ့ ေက်ာက္ဖရံုသီးဆိုတာ လူတိုင္းလိုခ်င္ေနတဲ့ ရွားပါးပစၥည္းမွ မဟုတ္ဘဲ။ ကိုတိုးႀကီးတို႔
တြက္ထားသလို အလုပ္မျဖစ္ ေၾကာင္း ျပလာတယ္။ အေစာပိုင္းမွာ ေက်ာက္ဖရံုသီး ဝယ္လက္ရွိတယ္။
ခဏေနေတာ့ ရြာအတြက္က ေန႔ဖို႔ညစာ ေရွ႔ေရး အတြက္ ေက်ာက္ဖရံုသီးက ဖူလံုသြားခဲ့ၿပီ။ အဲဒီအခါမွာ
ဘုရားသံုးဆူေစ်းက မျဖဴ -မနီတို႔ဆိုင္မွာ ေက်ာက္ဖရံုသီးနဲ႔ ေကာ္ဖီ ဘာတာစနစ္နဲ႔ ဖလွယ္ေသာက္ၾကရတယ္။
ေက်ာက္ဖရံုသီး တလံုး ၅ ဘတ္- ေကာ္ဖီတခြက္ ၅- ဘတ္။ တပ္ရင္း ၁၀၂ က ရဲေဘာ္ေတြက ေက်ာက္ဖရံုသီးတလံုးသယ္သြား၊
၅ မိုင္ေလာက္ ခရီးကိုလမ္းေလွ်ာက္၊ ၿပီးေတာ့ မျဖဴ-မနီကို ပိုးပန္းရင္း လက္ဖက္ရည္-ေကာ္ဖီတခြက္ကို
ေက်ာက္ဖရံုသီးတလံုးနဲ႔ လဲလွယ္ေသာက္။ ၿပီးေတာ့ ျပန္လာ။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုနဲ႔ ဟိုဆိုင္မွာလည္း ေက်ာက္ဖရံုသီးေတြ ပံုလာၿပီ။ ေက်ာက္ဖရံုသီး ၂-လံုး
၅ ဘတ္ျဖစ္လာတယ္။ အရင္က တလံုး ေကာ္ဖီတခြက္ဆိုရင္၊ ေနာက္ေတာ့ ေက်ာက္ဖရံုသီး ၂-လံုးေပးမွ
ေကာ္ဖီတခြက္ရေတာ့တယ္။ စခန္းဂိုေဒါင္ထဲလည္း ေက်ာက္ဖရံုသီးေတြပံုလို႔။ ဒါနဲ႔ ဘုရားသံုးဆူေဒသကို
ရန္သူ႔စစ္ေၾကာင္းက ထိုးစစ္ဆင္လာေတာ့မယ္ဆိုေတာ့ ကိုတိုးႀကီး တို႔က "တို႔ ေက်ာက္ဖရုံသီးေတြကို
လိုခ်င္လို႔ လာလုတဲ့စစ္ပြဲပဲ။ 'ေက်ာက္ဖရံုသီးစစ္ပြဲ' လို႔ သမုတ္ၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">စစ္ပူလာေတာ့မယ္ဆိုေတာ့ တပ္ရင္း ၁၀၂ စခန္းအနား ေက်ာက္ေတာင္မွာ အေျခခ်တဲ့
အေမရိကန္ ဘုန္းႀကီးကလည္း ႏႈတ္ဆက္တယ္။ "ဒီေနရာမွာ မၿငိမ္းခ်မ္းေတာ့ဘူး၊ သူထြက္သြားရေတာ့မယ္"
လို႔ ေျပာတယ္။ တပ္ရင္း ၁၀၂ စခန္းခ်ရာ အနီး ေက်ာက္ေတာင္ဂူထဲမွာ အေမရိကန္ဘုန္းႀကီးတပါး
သီတင္းသံုး စခန္းခ်ေနခဲ့တယ္။ သူ႔အေၾကာင္း ေသေသခ်ာခ်ာ မသိရသလို၊ က်ေနာ္တို႔ကလည္း စပ္စုၿပီး
မေမးျဖစ္ခဲ့ၾကဘူး။ သတင္းၾကားဖူးတာေတာ့ တခါက သူက ေလယာဥ္မွဴးျဖစ္ခဲ့ ဖူးတယ္လို႔လည္း ဆိုတယ္။
ေလယာဥ္ပ်ံဆင္းဖို႔ တခါ ခက္ခဲေနခ်ိန္မွာ ေလယာဥ္ပ်ံေတာင္ပံေပၚမွာ ျမန္မာျပည္က ရဟႏၱာ ဘုန္းႀကီးတပါးကို
ေတြ႔ရတယ္။ ေနာက္ေတာ့ ေလယာဥ္ေရွာေရွာရႈရႈ ဆင္းသက္သြားႏိုင္တယ္ဆိုတဲ့ ပံုျပင္တပုဒ္ၾကားရဖူး
တယ္။ ဒီဘုန္းႀကီးဟာ အဲဒီပံုျပင္ဇာတ္လမ္းထဲက ေလယာဥ္မွဴးလို႔လည္း ဆိုၾကတယ္။ ဘာပဲျဖစ္ျဖစ္
ဒီအေမရိကန္ ဘုန္းႀကီးက ဝိနည္းေစာင့္လြန္းတယ္။ မနက္ဆြမ္းခံရင္ ဖိနပ္မစီးဘူး။ မ်က္လႊာကိုခ်ထားတယ္။
သတ္မွတ္ထားတဲ့ ေျခလွမ္းက လြဲလို႔ ေရွ႔ကိုမၾကည့္ဘူး။ ဆြမ္းခံတဲ့အခ်ိန္အခါမွာလည္း သတ္မွတ္အေရအတြက္ရွိတဲ့
အိမ္ကိုပဲ ဆြမ္းခံတယ္၊ ရရင္ဖုန္းေပးတယ္။ မရခဲ့ရင္လည္း မရတဲ့အတိုင္း အငတ္ ဥပုသ္ေစာင့္တယ္။
က်ေနာ္တို႔စခန္းက ရဲေဘာ္ေတြလည္း တခါ တေလ ဆြမ္း၊ စားဖြယ္သြားကပ္လွဴဖူးတာ ရွိတယ္။ က်ေနာ္ကေတာ့
သူတခါငွက္ဖ်ား ဖ်ားေနလို႔ ေဆးသြားခ်ိတ္ေပးဖူး တယ္။ အခုေတာ့ ဒီေဒသဟာ မၿငိမ္းခ်မ္းေတာ့ဘူး
ဆိုၿပီး ထြက္သြားေတာ့တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီအခ်ိန္မွာ က်ေနာ္တို႔စခန္း ရဲေဘာ္ေတြအတြက္ စစ္ေၾကာင္းတက္လာရင္ေတာင္ ခုခံဖို႔
ေသနတ္မရွိဘူး။ ဒီလိုနဲ႔ ဘန္ေကာက္တက္ၿပီး က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔ေတြကို အကူအညီေပးေနၾက
အဖြဲ႔အစည္း၊ မိသားစုေတြဆီကို အလွဴခံ ၾကရတယ္။ ေျပာရရင္ ဘန္ေကာက္မွာ အဖြဲ႔အစည္းအခ်ဳိ႔က
ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔အစည္းေတြကို ကူညီေရးနဲ႔ ေထာက္ပံ့ေရး လုပ္ေဆာင္ေနၾကတယ္။ တခုကေတာ့ ကုလသမဂၢ
ဌာနတခုက အရာရွိ ေဒါက္တာတင္ျမင့္ဦး ဦးေဆာင္တဲ့ အေရးေပၚ ကယ္ဆယ္ေရး ရန္ပံုေငြအဖြဲ႔
(Emergency Relief Fund-- ERF) အဖြဲ႔ပဲ။ သူတို႔မိသားစု ေနထိုင္ရာ တိုင္ပင္းတာဝါ
(Taipen Tower) အေဆာက္အဦကို စြဲလို႔၊ "အိမ္ႀကီး" လို႔လည္း ေခၚၾကတယ္။ ေနာက္တဖြဲ႔ကေတာ့
ဦးေမာင္ေမာင္ေဆြ၊ ေဒါက္တာ ခင္ေမာင္ႂကြယ္၊ ေဒၚျပံုးနဲ႔ ဦးစိုင္းထြန္းတို႔ ဦးေဆာင္တဲ့
(United States of Burma--USB) အဖြဲ႔ပဲ။ သံရံုးတခု မွာ အလုပ္လုပ္ေနတဲ့ ဦးစိုးပိုင္တို႔
မိသားစုကလည္း ကူညီၾကတယ္။ ဦးေအာင္ႏု ဦးေဆာင္တဲ့ (ဒညတ) အဖြဲ႔ကေတာ့ ယခင္က စခန္းေတြကို
ကူညီတယ္။ ေနာက္ပိုင္း သူတို႔လည္း ႏိုင္ငံေရးအသင္းအဖြဲ႔ တခုျဖစ္လာၿပီးတဲ့ေနာက္မွာ သူတို႔နဲ႔
အလြမ္းသင့္သူေတြကိုပဲ ကူညီေတာ့တယ္။ က်ေနာ္တို႔စခန္းကို USB အဖြဲ႔က ဘတ္ေငြတသိန္းေက်ာ္
ကူညီတာနဲ႔ တပ္စိတ္ တစိတ္စာ ေသနတ္ေတြ ခ်က္ခ်င္ဝယ္ယူ တပ္ဆင္ႏိုင္လိုက္တယ္။ (တပ္စိတ္ တစိတ္စာဆိုတဲ့ေနရာမွာ
လူ ၁၀ ေယာက္ အတြက္ လက္နက္ငယ္ ၉ လက္၊ က်ည္နဲ႔ RPG-2 ခြင္းဒံုးတလက္ ပါဝင္တယ္။) အဲဒီအခ်ိန္မွာ
က်န္စခန္းအသီးသီးက လည္း ေငြရွာၾကတယ္။ ဗဟိုျပန္ၾကားေရးဌာနက ကိုကိုေလးလည္း ေငြေတြနဲ႔
ျပန္လာတယ္။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီဆီက ေသနတ္အခ်ဳိ႔ဝယ္ယူ၊ တပ္ရင္း (၁၀၂) ကို တပ္ဆင္ၿပီး သူလည္း
ေရွ႔တန္းဆင္းဖို႔ လုပ္တယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ဘုရားသံုးဆူစခန္းကို စတက္လာခဲ့တဲ့ မုကၠနင္ေက်းရြာမွာ ေနာက္ပိုင္းေတာ့
အာဏာသိမ္းၿပီး သိပ္မၾကာခင္မွာပဲ အစိုးရစစ္တပ္
ခလရ (၁၀၆) က တပ္ရင္း ထိုင္ေနခဲ့တယ္။ တပ္ရင္းမွဴးကေတာ့ ေနာက္ပိုင္း နာမည္ႀကီးလာမယ့္
ဒု-ဗမက သီဟသူရ သူရစစ္ေမာင္ပဲ။ အခု ဘုရားသံုးဆူထိုးစစ္ကိုလည္း သူကပဲ ဗ်ဴဟာမွဴးလုပ္ၿပီး
ထိုးစစ္ဆင္လာမယ္။ တပ္ရင္း ၃ ရင္း ပါမယ္လို႔ဆိုတယ္။ အဲဒီအခ်ိန္မွာ မြန္မဟာမိတ္ ေခါင္းေဆာင္ေတြက
အမ်ဳိးမ်ဳိး သံုးသပ္ေနၾကတုန္းပဲ။ အရင္တုန္းက လည္း ဘုရားသံုးဆူေဒသကို လာၿပီး ထိုးစစ္ဆင္ခဲ့ဖူးတာ
ရွိတယ္။ သို႔ေသာ္လည္း အေျခခ်သိမ္းပိုက္ စခန္းထိုင္ထားတာ မ်ဳိး မရွိခဲ့ဘူး။ စခန္းေတြကို
သိမ္းပိုက္၊ မီးရႈိ႔ဖ်က္ဆီးၿပီး ျပန္ဆင္းသြားၾကတာ မ်ားတယ္။ အေၾကာင္းကေတာ့ ေနာက္တန္း
ကေန ေထာက္ပံ့ရတာ ေထာက္ပံ့ေရးလမ္းေၾကာင္း ရွည္လွတယ္။ အခု အခ်ိန္မွာလည္း အရင္လိုပဲ တခဏတာ
လာေရာက္သိမ္းပိုက္တဲ့ ထိုးစစ္မ်ဳိး ျဖစ္မယ္လို႔ မွန္းဆၾကသူေတြလည္း ရွိတယ္။ ဒါေပမယ့္
ေကအဲန္ယူေဒသက စခန္းေတြ ကိုလည္း တခုၿပီးတခု ထိုးစစ္ဆင္သိမ္းပိုက္ တိုက္ခိုက္ေနၿပီ၊ ဒီတခါ
ဘုရားသံုးဆူစခန္းရရင္ လက္လႊတ္ဖြယ္ မရွိဘူး၊ အတည္တက် စခန္းခ်သြားႏိုင္တယ္လို႔ သံုးသပ္ေနသူေတြလည္း
ရွိတယ္။ စစ္သတင္းေၾကာင့္ စည္ကားစ ေက်းရြာလူထု ေတြလည္း ေဘးလြတ္ရာ ေျပာင္းေရႊ႔ကုန္ၾကတယ္။
တရက္မွာ ဘုရားသံုးဆူအနီးက သစ္စက္မွာ လူအခ်ဳိ႔ရန္ျဖစ္ၾကတယ္။ ရန္ျဖစ္တဲ့ ဝရုန္းသုန္းကား
သတင္းေၾကာင့္ပဲ ရြာလန္႔ၿပီး ေျပးတယ္။ ဘုရားသံုးဆူေက်းရြာ ေျခာက္ကပ္သြားတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">မြန္ျပည္သစ္ပါတီကေတာ့ မြန္အမ်ဳိးသားေန႔ က်င္းပဖို႔ ျပင္ဆင္ေနတဲ့ အခ်ိန္။
ဒီႏွစ္ပြဲကို စစ္ေၾကာင္းေလွ်ာက္၊ ခ်ီတက္ အေလးျပဳမယ္။ ဘုရားသံုးဆူရြာက ကြင္းမွာ က်င္းပမယ္
ျပင္ဆင္ထားလို႔၊ မုတ္ဦးေတြလည္း ရြာလမ္းမမွာ ျပင္ဆင္ထားၾက တယ္။ ရြာလူထုေတြ မလန္႔ရေအာင္လည္း
ရြာထဲမွာ ေလာ္စပီကာနဲ႔ လွည့္ၿပီး ဗမာ-မြန္-ကရင္ ဘာသာေတြနဲ႔ ေၾကညာ တယ္။ "မိဘျပည္သူမ်ား
ခင္ဗ်ား၊ ရန္သူ႔ရဲ႔ ထိုးစစ္အေပၚ ဘာမွ စိုးရိမ္ေၾကာက္လန္႔ မရွိၾကပါနဲ႔။ က်ေနာ္တို႔ ေအာက္ေျခက
ရြာေတြမွာ ခံစစ္ေတြ ေသခ်ာျပင္ဆင္ထားၿပီး ရွိေနပါတယ္။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ အင္အား… မည္မွ်၊
ေကအဲန္ယူနဲ႔ ေကအဲန္ ဒီအို ကာကြယ္ေရးတပ္ဖြဲ႔… အင္အား မည္၍မည္မွ်၊ ေက်ာင္းသားတပ္ဖြဲ႔…
အင္အား မည္၍မည္မွ်… ခုခံစစ္ကို ေသခ်ာ ျပင္ဆင္ထားပါတယ္၊ မစိုးရိမ္ၾကပါနဲ႔…. " စပီကာနဲ႔
လွည့္ၿပီး ေၾကညာသံေတြကို ၾကားေနၾကရတယ္။ ဒါေပမယ့္ ရြာက ေျခာက္ကပ္ေနခဲ့ၿပီ။ လူေတြ မရွိတဲ့အခါ
ေခြးေတြက အစာရလိုရျငား က်ေနာ္တို႔ သြားေလရာေနာက္ကို တေကာက္ ေကာက္ လိုက္ေနၾကတယ္။ အရင္လို
မေဟာင္ႏိုင္ေတာ့ဘူး။ က်ေနာ္တို႔ဆီက တခုခု စားရႏိုးနဲ႔ ႏွာေခါင္း တရႈံ႔ရႈံ႔၊ အသနားခံတဲ့
မ်က္လံုးေတြနဲ႔ ၾကည့္ေနတတ္ၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီအခ်ိန္မွာ က်ေနာ္တို႔ ဖတ္ဖူးတဲ့ "ပါရီက်ဆံုးခန္း" ဝတၳဳႀကီးက
ပိုလို႔ ပီျပင္လာသလိုပဲ။ ျပင္သစ္လႊတ္ေတာ္ထဲမွာ အမတ္ မင္းေတြက လက္သီးလက္ေမာင္းတန္း ေဆြးေႏြးေနၾကပံုကို
ျမင္ေယာင္လာတယ္။ "က်ေနာ္တို႔ဟာ ဂ်ာမန္ရဲ႔ ထိုးစစ္ကို ရိုက္ခ်ဳိးႏိုင္ပါတယ္။ ဟစ္တလာရဲ႔
တပ္ေတြဟာ ျပင္သစ္တပ္မေတာ္ေရွ႔ေမွာက္မွာ ဒူးေထာက္ခစားရမွာ။ ျပင္သစ္ေတြဟာ သူတို႔ရဲ႔ နီေမာင္းတဲ့
ေသြးေတြ၊ သတၱိေတြကို ျပသဖို႔ အခ်ိန္ေတာ္ပါၿပီ" စသည္ျဖင့္ ၾကားေယာင္လာတယ္။ ျပင္သစ္
လႊတ္ေတာ္ထဲ ဝိုင္အရက္ခြက္ေတြ ေျမႇာက္ရင္း၊ ကခုန္ပြဲ အခမ္းအနားေတြကို ရႈစားရင္း။ တခ်ိန္တည္းမွာ
စစ္မတိုက္ခ်င္ဘဲ ေရွ႔တန္းကို လိုက္သြားရတဲ့ ကြန္ျမဴနစ္ "လူဆန္း" အျဖစ္ကိုလည္း
က်ေနာ္တို႔ ျမင္ေယာင္ေနၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ဒါဟာ ငါတို႔ တိုက္ခ်င္တဲ့ စစ္မဟုတ္ဘူး။ ဒါဟာ ငါတို႔ တိုက္ခ်င္တဲ့
စစ္မဟုတ္ဘူး။ ဒါဟာ ငါတို႔ တိုက္ခ်င္တဲ့ စစ္ မဟုတ္ဘူး။" ဒီလို ေရရြတ္ရင္း လူဆန္းတေယာက္
ေရွ႔တန္းကို တရြတ္တိုက္ ပါသြားရပံု။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဘုရားသံုးဆူ ထိုးစစ္မတိုင္ခင္မွာ ပူးတြဲစစ္ဆင္ေရး ညိႇႏိႈင္းဖို႔ အစည္းအေဝးေခၚတယ္။
မြန္ျပည္သစ္ပါတီက ဖိတ္ေခၚတယ္ ဆိုေပမယ့္ မြန္ျပည္သစ္မွာ ရွိတဲ့ ဗိုလ္သင္တန္းေက်ာင္းကို
ဦးစီးေနတဲ့ တိုင္ဝမ္လူမ်ဳိး မစၥတာရပ္ (Mr. Yap) က ဖိတ္ေခၚ တာ။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဌာနခ်ဳပ္အနားမွာ
ဖြင့္လွစ္ထားတဲ့ သင္တန္းေက်ာင္း ခမ္းမေဆာင္ တခုမွာ ဒီအစည္းအေဝးကို က်င္းပတယ္။ ဒီသင္တန္းေက်ာင္းကေတာ့
သစ္လံုးေတြကို ခံတပ္ေတြသဖြယ္ ကာရံထားၿပီး၊ ဘူးသီးငေပါင္းေၾကာ္လို တရုတ္စာေတြကိုလည္း
စေကာခ်ပ္ႀကီးေတြေပၚ ေရးလို႔ ဆိုင္းပုတ္ေတြသဖြယ္ ကပ္ထားေသးတယ္။ အစည္းအေဝးကို မြန္ျပည္သစ္ပါတီ
ဥကၠ႒ ႏိုင္ေရႊက်င္၊ စစ္ဦးစီး ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေထာမြန္တို႔ တက္ၾကတယ္။ ေကအဲန္ယူ ေခါင္းေဆာင္ေတြဖက္က
ဗိုလ္ခ်ဳပ္ တာမလာေဘာ၊ ဖူးတာအယ္၊ ဗိုလ္မွဴးတူးတူးေလး နဲ႔ အခ်ဳိ႔ တက္ၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔
ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔ေတြ ဖက္ကေတာ့ က်ေနာ္၊ ဦးျမင့္လိႈင္ (၁၀၁ ခြဲ ၂)၊ ကိုသီရီညြန္႔၊ ကိုတိုးႀကီး၊
ကိုဝင္းမိုး (၁၀၂)၊ ဆရာေက်ာ္တင့္၊ ကိုသန္းႏိုင္ (၁၀၁) တို႔ တက္ၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">မစၥတာရပ္က အမွာစကား စေျပာတယ္။ အဂၤလိပ္လို။ "အခု အေျခအေနမွာ ရန္သူဟာ
အေရွ႔ေတာင္တိုင္း စစ္ဌာနခ်ဳပ္ က စစ္ဗ်ဴဟာ (၂) ဦးေဆာင္ၿပီး တက္လာတယ္။ ခလရ (၃၁)၊ ခလရ
(၁၀၁)၊ ခလရ (၁၀၆) တပ္ရင္းေတြပါတယ္။ ရန္သူ အင္အားနဲ႔ မြန္၊ ကရင္၊ ေက်ာင္းသား အင္အားပူးေပါင္းလိုက္ရင္
က်ေနာ္တို႔ဖက္က အင္အားကလည္း မငယ္လွဘူး။ က်ေနာ္တို႔ ညီညြတ္ရင္ ဒီထိုးစစ္ကို ရိုက္ခ်ဳိးႏိုင္မယ္"
မိန္႔ခြန္းေတြ ေႁခြေနတယ္။ သူက ေမာ္စီတုန္းရဲ႔ ေျပာက္က်ားစစ္ ဗ်ဴဟာေတြ ျဖစ္တဲ့
"ရန္လာ ငါနား၊ ရန္နား ငါရႈပ္၊ ရန္ဆုတ္ ငါတိုက္၊ ရန္ေျပး ငါလိုက္" စတဲ့ ဗ်ဴဟာေတြကို
ကိုးကားေျပာ ေသးတယ္။ အမွည့္ေခၽြစစ္၊ ခံစစ္ထဲက ထိုးစစ္ စသျဖင့္ သီအိုရီေတြကိုလည္း ရြတ္ေနတယ္။
နည္းနည္းၾကာေတာ့ ဥကၠ႒ ႏိုင္ေရႊက်င္က ၾကည့္လို႔မရေတာ့ဘူး ထင္တယ္။ "မစၥတာရပ္… ခင္ဗ်ားေတာ္သင့္ၿပီ၊
က်ေနာ္တို႔ အေရးေပၚေနၿပီ၊ က်ေနာ္ တို႔ခ်င္း ေဆြးေႏြးပါရေစ" လို႔ ေျပာတယ္။ မစၥတာရပ္လည္း
ၿငိမ္သြားတယ္။ ေကအဲန္ယူဖက္ကေတာ့ ကိုယ္ဖက္ကိုယ္သာ လံုေအာင္ကာ ဆိုတဲ့ သေဘာထားမ်ဳိး ေပးတယ္။
တိတိက်က် ပူးေပါင္းေဆာင္ရြက္မႈမ်ဳိး သိပ္မေတြ႔ရဘူး။ အေရးေပၚ စက္ ဆက္သြယ္ေရးအတြက္ စကားဝွက္
စက္လိုင္းလဲလွယ္တာေလာက္ေတာင္ မေတြ႔ရဘူး။ အစည္းအေဝးက ဒီလုိပဲ ၿပီးသြားခဲ့ တယ္။ က်ေနာ္တို႔လည္း
သူတို႔ တိုင္ဝမ္အဖြဲ႔ရံုးက ေကၽြးေမြးတဲ့ တရုတ္စာ စားေကာင္းေသာက္ဖြယ္ေတြကို စားၿပီး
ျပန္လာခဲ့ ၾကတယ္။ လူသူရွင္းေနတဲ့ ေက်းရြာ ဖုန္ထူထူလမ္းမထဲ ကားျဖတ္ေမာင္းၿပီး ရြာထဲဝင္လာခဲ့တယ္။
ဖိုးဝီးကား ေနာက္ပြင့္ ေတြအေပၚမွာ ေသနတ္ေတြ တေထာင္ေထာင္နဲ႔ ေကာင္းဘိြဳင္ေတြလို။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">"ဒါဟာ ငါတို႔ တိုက္ခ်င္တဲ့ စစ္မဟုတ္ဘူး။ ဒါဟာ ငါတို႔
တိုက္ခ်င္တဲ့ စစ္မဟုတ္ဘူး။" က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ေတြလည္း ပါရီ က်ဆံုးခန္းထဲက လူဆန္းလို
ေရရြတ္ရင္း ေရွ႔တန္းကို ဆင္းသြားၾကတယ္။</span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-74765056435170346432017-11-22T16:38:00.003+07:002018-04-25T13:28:18.092+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၀)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၁၀)<span style="font-size: xx-small;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b><span style="font-size: 10pt;"><br /></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ကိုေဇာ္ထြန္းနဲ႔က က်ေနာ္ ေက်ာင္းမွာကတည္းက သိတယ္။ သူက ေဒသေကာလိပ္ၿပီးေတာ့မွ ေဆးေက်ာင္းေရာက္လာ တာ ျဖစ္ၿပီး၊ က်ေနာ္တို႔က ၁၀-တန္းေအာင္ၿပီး
ေဆးတကၠသိုလ္ဝင္ခြင့္ တန္းရတဲ့ႏွစ္မွာ ေဆးတကၠသိုလ္ ပထမႏွစ္ တက္ရ တယ္။ သူတို႔ အတန္းက
က်ေနာ္တို႔ထက္ ၆-လေလာက္ေစာၿပီး၊ စီနီယာ အတန္းျဖစ္လာတယ္။ ကိုေဇာ္ထြန္းကို သိရတဲ့ အေၾကာင္းက
သူ႔အစ္ကို ကိုေဇာ္မင္း (ေဒါက္တာေဇာ္မင္း) နဲ႔ ပတ္သက္တယ္။ ကိုေဇာ္မင္းနဲ႔ က်ေနာ္၊ ကိုမင္းလြင္တို႔က
ေက်ာင္းမဂၢဇင္းကိစၥေတြ ဟိုစပ္စပ္ ဒီစပ္စပ္လုပ္ရင္း ရင္းႏွီးလာၾကတယ္။ ေဆး-၂ မွာလည္း
စာေပဝါသနာပါတဲ့ အုပ္စုက နည္းေတာ့ က်ေနာ္တို႔ အတန္းမတူေပမယ့္ ေပါင္းမိၾကတယ္။ မၾကာခဏ
ဆိုသလို စကားဝိုင္းဖြဲ႔မိၾကတယ္။ ကိုေဇာ္မင္းက အဲသည္ အခ်ိန္မွာ ေက်ာင္းၿပီးလို႔ အင္းစိန္၊
ေဖာ့ကန္ဖက္မွာ ေဆးခန္းတခုဖြင့္ၿပီး ထိုင္ေနတယ္။ က်ေနာ္က အင္းစိန္မွာ ေနေတာ့ တခါတေလ
သူ႔ေဆးခန္းကို လိုက္သြားတယ္။ လူနာရွင္းေနတဲ့အခါ စကားေျပာဆိုၾကေပါ့။ တခါတေလလည္း က်ေနာ္တို႔က
RIT ေရွ႔မွာရွိတဲ့ (စိုက္ပ်ဳိးေရးဌာန ဝင္းအတြင္းက) သူတို႔အိမ္ကို သြားလည္တတ္တယ္။ အိမ္ကေတာ့
အစိုးရက ေပးထားတဲ့ အရာရွိအိမ္ျဖစ္ၿပီး၊ ေျခတံရွည္ တထပ္အိမ္ကေလးပဲ။ က်ေနာ္က သူ႔အစ္ကို
ကိုေဇာ္မင္းနဲ႔ မိတ္ေဆြ ျဖစ္ေတာ့ ကိုေဇာ္ထြန္းက က်ေနာ့္ထက္အတန္းႀကီး (စီနီယာ) ဆိုေပမယ့္
စကားဝိုင္းထဲ ဝင္လို႔မရဘူး။ သူ႔အစ္ကိုက သူ႔ညီကို ဟန္႔ထားပံုရတယ္။ က်ေနာ္တို႔ စကားထိုင္ေျပာေနရင္
ကိုေဇာ္ထြန္းက အိမ္ အေပၚတက္လိုက္၊ ေအာက္ဆင္း လိုက္နဲ႔ ေခ်ာင္းေနတတ္တယ္။ <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-size: 10pt;"></span><br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒါေပမယ့္ ၁၉၈၈၊ ဇြန္လသပိတ္ ေက်ာင္းမတက္ေရးကိစၥမွာေတာ့ ကိုေဇာ္ထြန္းက ေက်ာင္းမွာ
တက္တက္ႂကြႂကြ ဦးေဆာင္ လႈံ႔ေဆာ္ခဲ့တယ္။ ျဖစ္ပံုကဒီလို။ က်ေနာ္တို႔ ေဆးတကၠသိုလ္-၂ မွာ
ေက်ာင္းသားအေရးအခင္း မတ္လ ေက်ာင္းေတြ ပိတ္ၿပီး၊ ျပန္ဖြင့္ေတာ့ က်ေနာ္တို႔သူငယ္ခ်င္း
ကိုမင္းလြင္ (3rd M.B.,B.S) နဲ႔ အတန္းတူ ကိုမင္းတို႔ သပိတ္ပါဝင္ခဲ့မႈနဲ႔ ေက်ာင္းထုတ္ခံရတယ္။
ေဆး-၁ မွာလည္း ေက်ာင္းသား အခ်ဳိ႔ေက်ာင္းထုတ္ခံရတယ္။ က်ေနာ္တို႔က ေက်ာင္းထုတ္ခံရတဲ့
ေက်ာင္းသားေတြကို ျပန္တက္ခြင့္ေပးေရးနဲ႔ အကယ္၍ ခြင့္မေပးရင္ ေက်ာင္းမတက္ဘဲ ဆႏၵျပၾကမယ္လို႔
စည္းရံုးၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းကလူေတြက စိတ္ဝင္စားဟန္ မျပၾကဘူး။ "ဒီေမာင္ေတြက
သူ႔ဘာသာေနလည္း စာေမးပြဲက က်မွာပဲ။ ေက်ာင္းလည္း သူ႔ဘာသာ ထြက္ၾကရမွာပဲ။ သိပ္မထူးပါဘူး။
သူတို႔ေက်ာင္းျပန္တက္ခြင့္ရေရးလည္း စိတ္မဝင္စားေပါင္" ဆိုတာမ်ဳိး တုံ႔ျပန္ၾကတယ္။
ဒါေပမယ့္ ကံေကာင္းေထာက္မစြာ အဲဒီတဝိုက္မွာ စာေမးပြဲေတြက ဘာသာတခုၿပီးတခု ဆက္တိုက္ ျဖစ္ေနၾကတယ္။
အဲဒီေတာ့ စာေမးပြဲေတြ ကို အနည္းဆံုး ဆိုင္းငံ့တာ၊ ေရႊ႔ေပးတာမ်ဳိးေတာ့ လုပ္ေစခ်င္ၾက
တယ္။ အဲဒီအခ်ိန္မွာ ကိုေဇာ္ထြန္းက နံရံကပ္ပိုစတာ ေတြ ကပ္တာ၊ အခန္းတိုင္းကို စာတန္းေတြ
လိုက္ထည့္ ထားတာလုပ္ၿပီး စည္းရံုးတယ္။ ဒီလိုနဲ႔ ေက်ာင္းမတက္ေရး ကမ္ပိန္း လႈပ္ရွားမႈကို
ေဆး-၂ က စခဲ့တယ္။ [ေဆး-၂ ပါေမာကၡခ်ဳပ္ ေဒါက္တာမ်ဳိးသြယ္က သူတို႔ကို ေက်ာင္းျပန္တက္ခြင့္ေပးဖို႔
တာဝန္ယူတယ္၊ ေက်ာင္းျပန္တက္ၾကပါ ဆိုေတာ့ မရေတာ့ဘူး။ အေဆာင္မွာ ေက်ာင္းမတက္ေရး 'ဖဲဝိုင္း'ေတြက
အရွိန္ရေနၾကၿပီ။ ရႈံးသူရႈံးလို႔ ႏိုင္သူႏိုင္ ပြဲႀကီး ပြဲေကာင္း ျဖစ္ေနၾကၿပီ။] <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ေဆး-၂ က ေက်ာင္းသားေတြ ဇြန္လသပိတ္အတြက္ ရန္ကုန္တကၠသုိလ္ မိန္း (ပင္မ) ထဲ
သြားပူးေပါင္းၾကေတာ့ အဲဒီ သပိတ္စင္ျမင့္မွာ ခြဲစိတ္ခန္းဝတ္ရံု အစိမ္းကိုဝတ္၊ ခြဲစိတ္ခန္းက
မ်က္ႏွာဖုန္းကိုတပ္လို႔ ရဲရဲေတာက္ မိန္႔ခြန္းတက္ေျပာေနတဲ့ ေက်ာင္းသားတေယာက္ကို ေတြ႔ၾကရတယ္။
က်ေနာ္တို႔က ကိုေဇာ္ထြန္းမွန္း ခ်က္ခ်င္း သိၾကတယ္။ ေနာက္ပိုင္း ၈၈၈၈ ကာလ၊ သပိတ္ေတြ
အရွိန္ျမင့္ ေဆး-၂ ေက်ာင္းသားသမဂၢ ဖြဲ႔ၾကေတာ့ အတန္းႀကီးျဖစ္တာရယ္၊ သူ႔တက္ႂကြစိတ္ရယ္
ေၾကာင့္ က်ေနာ္တို႔က ကိုေဇာ္ထြန္းကို ေဆး-၂ ေက်ာင္းသား သမဂၢ ဥကၠ႒အျဖစ္ ေနရာေပးၾကတယ္။
ဒါေပမယ့္ သူက က်ေနာ္တို႔ ေဆး-၂ ေက်ာင္းသားေတြနဲ႔ လာ မလႈပ္ရွားဘူး။ သပိတ္အင္အားစုေတြ
စုဖြဲ႔ထားတဲ့ အေထြေထြ သပိတ္ ေကာ္မီတီ (GSC) မွာ တာဝန္ယူ အလုပ္ရႈပ္ေနခဲ့ တယ္။ သပိတ္ၿပီးျပန္ေတာ့လည္း
ဦးႏုဦးေဆာင္တဲ့ ဒီ/ၿငိမ္းေကာ္မီတီမွာ 'ငါ.. ထိန္းရမယ္ကြ' ဆိုၿပီး အလုပ္ရႈပ္ေနတယ္ၾကားရတယ္။
ေနာက္ၿပီး နယ္စပ္ေရာက္မွသာ DAB တပ္ေပါင္းစုမွာ (GSC) အေနနဲ႔ အဖြဲ႔ဝင္အျဖစ္ ေရာက္လာေၾကာင္း၊
ပါဝင္ေၾကာင္း သိၾကရတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ေဆး-၂ က အတန္းႀကီး ေဒါက္တာ ေက်ာ္သက္ဦးနဲ႔ ဘားအံက
ဆရာဝန္ျဖစ္ၿပီသူ ေဒါက္တာျမင့္ခ်ဳိလည္း အျခား မဲသေရစခန္းကို ေရာက္လာေၾကာင္း သိရတယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ကိုေဇာ္ထြန္းက တက္ႂကြတယ္။ ရိုးသားတာလည္း ေမးခြန္းထုတ္စရာ မလိုဘူး။ ေဆးပညာအေပၚမွာလည္း
ေလးနက္ တယ္။ ပုဆိုးကို တိုတိုဝတ္၊ စစ္အက်ၤီလက္ေခါက္ဝတ္လို႔ ေကဒါေကာင္းတေယာက္လို ေနတတ္တယ္။
ေဆးကုသေပးစရာ ရွိရင္ လည္း စိတ္ပါလက္ပါ ကုသတယ္။ လမ္းေလွ်ာက္ရင္ေတာ့ နည္းနည္း ေျမာက္ႂကြႂကြ
ႏိုင္သလို ထင္ရတယ္။ ဒါေပ မယ့္ က်န္တဲ့ က်ေနာ္တို႔ ေဆးေက်ာင္းသားအုပ္စုနဲ႔ မရင္းႏွီးႏိုင္ဘူး
ျဖစ္ေနရတယ္။ တခုခု ခံေနသလိုပဲ။ ေတာင့္ေတာင့္ႀကီး ျဖစ္ေနသလို ခံစားရတယ္။ အထူးသျဖင့္
စခန္းေကာ္မီတီထဲမွာ ၈ မဲ-၃ မဲ ျဖစ္ေနရ တဲ့ကိစၥမွာ သူက တဖက္ ၃-မဲထဲ ပါေနရတဲ့အတြက္လည္း
နည္းနည္းေတာ့ စိတ္အေႏွာက္အယွက္ ျဖစ္ေနရေသးတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲဒါအျပင္ အဲဒီကာလမွာ ကိုေဇာ္ထြန္းက က်ဴးဘားေတာ္လွန္ေရး ေခါင္းေဆာင္ ေခ်ေဂြဗားရားေရးတဲ့
"ေျပာက္က်ားစစ္" စာအုပ္ကိုလည္း အဂၤလိပ္ဘာသာကေန၊ ျမန္မာဘာသာကို ျပန္ေနေသးတယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲဒီမွာ ရဲေဘာ္ ၆၂ ေယာက္ပဲ ဆိုေတာ့ သိပ္မၾကာခင္မွာ တေယာက္အေၾကာင္း တေယာက္သိ၊
သေဘာထား မတူညီၾက ေပမယ့္ တကယ့္ရဲေဘာ္အရင္းေတြလို ရင္းႏွီးလာၾကတယ္။ စခန္းမွာ ကက္ဆက္ေလးတလံုး
ရွိတယ္။ ဆရာႀကီးေတြက ခင္ညြန္႔ရည္ရဲ႔ "စမ္းေခ်ာင္းေလး ရွိရာအရပ္ဆီ က်မသြားရပါဦးမည္"
ဆိုတာမ်ဳိး ကက္ဆက္ေခြကိုဖြင့္ဖို႔ လုၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ကေတာ့ ေဇာ္ဝင္းထြဋ္ရဲ႔
"ဂႏၶဝင္စိမ္း" တို႔၊ စိုင္းထီဆိုင္တို႔၊ ခိုင္ထူးတို႔ ေခတ္ေပၚေတးသြားေတြကို
ပိုလို႔ သေဘာ က်ၾကတယ္။ စခန္းမွာ ဂီတာလည္းရွိေတာ့ တခါတေလ ဂီတဆည္းဆာလည္း ျဖစ္ၾကတယ္။ တခါတေလ
ည မအိပ္ခင္မွာ လည္း ေတာင္ေတာင္အီအီ သူ႔အေၾကာင္း၊ ကိုယ့္အေၾကာင္း စကားေတြ ေျပာျဖစ္ၾကတယ္။
ဘဝရဲ႔ ဒႆနပဲဆိုဆို အခ်စ္၊ ဘဝ၊ မိန္းမ… အိမ္ေထာင္ေရး၊ မိသားစု စသည္ျဖင့္ ရႈျမင္ပံုေတြကို
ဖလွယ္မိၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ အားလံုးက လူပ်ဳိေတြ၊ ဆရာႀကီးေတြ အမ်ားစုကေတာ့ အိမ္ေထာင္ရွိၾကၿပီးသား၊
အသက္အရြယ္အားျဖင့္၊ အလုပ္အကိုင္အားျဖင့္လည္း က်ေနာ္ တို႔ထက္ လူ႔ဘဝကို လက္ေတြ႔ျဖတ္သန္းမႈ
ပိုမ်ားၾကသူေတြ…။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">လသာတဲ့ ညေအာက္မွာ က်ေနာ္တို႔ အလြမ္းေတြက ဘယ္ကိုလြမ္းရမွန္း မသိၾကဘူး။ အလြမ္းေတြက
ပရမ္းပတာ။ ရည္းစားဆိုလို႔ နာမည္ခံရံုေလာက္သာ ရွိခဲ့ၾကတာ။ အေဆာင္ေရွ႔ သီခ်င္းဆိုဖူးရံု၊
ေျခေအးဝမ္းေယာင္ သူမသိ ကိုယ္ပိုး ဘဝေတြေလာက္နဲ႔။ အေဝးကေန ဇီးကြက္လိုလို ညငွက္ ေအာ္သံလည္း
ၾကားေနရတယ္။ လေရာင္က က်ေနာ္တို႔အိပ္ေန တဲ့ ဇရပ္ထဲကို ျဖာက်ေနတယ္။ တခါတေလ ေဆာင္းရနံ႔
သင္းလာတဲ့ ေလျပည္နဲ႔အတူ ညေမႊးတတ္တဲ့ ပန္းရနံ႔ေတြက က်ေနာ္တို႔ျခံဳေစာင္ေတြအေပၚကို ျဖတ္ၿပီး တိုက္ခတ္သြားတတ္တယ္။
က်ေနာ္တို႔က မိန္းမယူမယ္ဆိုရင္ ကိုယ္စံထားတဲ့ ကိစၥမ်ဳိးကို ေျပာဆိုေဆြးေႏြးေနၾကတယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"က်ေနာ္ကေတာ့ က်ေနာ္ယူမယ့္ မိန္းကေလးကို စံ ၃-မ်ဳိး သတ္မွတ္ထားတယ္ဗ်"
က်ေနာ္က ေျပာမိတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"အယ္လဲ့… လုပ္ပါဦး" တေယာက္က ဝင္ေထာက္ေပးတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">" ပထမအခ်က္က အေရွ႔ကို သိပ္မထြက္ရဘူး၊ အေနာက္ကို သိပ္မဝင္ရဘူး။ ဆုိလိုတာက
သိပ္ၿပီးထက္တဲ့ မိန္းမမ်ဳိးကို က်ေနာ္ မႀကိဳက္တတ္ဘူး။ ဒါေပမယ့္ လူေတာမတိုးတဲ့ တုံးတံုးႀကီးလည္း
ျဖစ္မေနရဘူး။ ေနာက္တခ်က္က.. ၾကည့္လိုက္ ရင္ အခု ေရခ်ဳိးထားသလို သန္႔စင္ေနတာမ်ဳိး ျဖစ္ရမယ္"
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ဟုတ္ပါၿပီဗ်ာ…. က်န္တဲ့ တခ်က္လုပ္ပါဦး" <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"က်ေနာ့္ကိုခ်ည္း သိပ္မမွီခိုရဘူး။ သူ႔ဘာသာ ေျခေထာက္ေပၚလည္း ရပ္တည္ႏိုင္ရမယ္"
… က်ေနာ္က ေျပာတယ္။ က်ေနာ္ေတြ႔ဖူးတယ္။ အိမ္ေထာင္ေတြမွာ အမ်ဳိးသမီးျဖစ္သူက မွီခိုလြန္းတဲ့အခါ
သူ႔လြတ္လပ္မႈ ဆံုးရႈံးသြားရတယ္လို႔ ထင္မိ တယ္။ သူ႔ဘာသာ ေျခေထာက္ေပၚရပ္တည္တာဟာလည္း အမ်ဳိးသမီး
အခြင့္အေရးအတြက္ ပိုၿပီးေကာင္းေစတယ္လို႔ က်ေနာ္ထင္မိတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ငါကေတာ့ ဘာမူမွ မရွိဘူး။ အဆင္ေျပရင္ လာေဟ့… ေကာက္ရိုးပံုပဲ"
က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ တေယာက္က ဝင္ေနာက္တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ကိုမိုးသီးဇြန္ကေတာ့ "လ- ၃ လံုးမူ" လို႔ ေျပာဖူးတယ္ဗ်။ ရဲေဘာ္တေယာက္က
ဝင္ေျပာတယ္။ အမွန္က သူအတည္ေျပာ တာလို႔ေတာ့ က်ေနာ္မထင္ဘူး။ က်ေနာ္တို႔ဆီမွာ ေျမေအာက္လႈပ္ရွားမႈ
က- ၃ လံုးမူ (အက်ဳိးအေၾကာင္း ခိုင္လံုရမယ္၊ အကန္႔အသတ္ ရွိရမယ္၊ အက်ဳိးအျမတ္ ရွိရမယ္)
စတဲ့ မူဝါဒမ်ဳိးေတြ ၾကားဖူးတဲ့အခါက်ေတာ့ လ-၃ လံုးမူဆိုၿပီး တမင္ ေနာက္တာလို႔ ထင္ေနတယ္။
"လုပ္ပါဦး လ-၃ လံုးမူ" <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ပထမဗ်ာ လြတ္လပ္ရမယ္ (လ)၊ သူမ်ားပိုင္ရွင္ ရွိေနရင္ မျဖစ္ဘူးေလ"
ဟုတ္သား။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ဒုတိယကေတာ့ လြယ္ရမယ္ (လ)၊ ေတာ္လွန္ေရးသမားေတြကြာ၊ အခ်ိန္လည္း မ်ားမ်ားမေပးႏိုင္ဘူး။
သူက သိပ္ႀကီး အိုင္တင္ခံေနရင္လည္း ဘယ္လိုလုပ္မလဲ၊ ၃-ႏွစ္ ၃-မိုးဆိုတာေတြနဲ႔ေတာ့ မျဖစ္ဘူးကြ၊
လြယ္ရမယ္" ဒုတိယ (လ) ကို ဒီလို အဓိပၸါယ္ဖြင့္တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"တတိယ (လ) ကေတာ့ လူလစ္ရမယ္။ လူမလစ္ရင္ ဘာမွ လုပ္လို႔မရဘူးေလ။ မဟုတ္ဘူးလား"
ဟား… ဟား…ဟား… ရယ္သံေတြ ဆူသြားတယ္။ က်ေနာ္တို႔က အဟုတ္မွတ္လို႔ နားေထာင္ေနၾကတာ။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ေတြ သြားရင္း၊ လာရင္း လူငယ္ပီပီ မိန္းကေလးလွလွ ျမင္ရင္
သေဘာက်တတ္ၾကပါတယ္။ ဘုရား သံုးဆူေဒသက အလွပေဂး မျဖဴ၊ မနီ တို႔ကို ပိုးပန္းတာလည္း က်ေနာ္တို႔စခန္းက
မနည္းလွပါ။ စခန္းေခါင္းေဆာင္ေတြက အစ၊ ရဲေဘာ္ေတြအထိ ပါပါတယ္။ ဒါေပမယ့္လည္း က်ေနာ္တို႔က
ၿမိဳ႔ႀကီးသားေတြ မဟုတ္လား။ က်ေနာ္တို႔ တခ်ိန္ ၿမိဳ႔ျပန္ ၾကရမယ္လို႔ အိပ္မက္ေတြ ရွိေန
တုန္း။ ေတာထဲမွာ ေတြ႔တာနဲ႔ ျဖစ္သလို အိမ္ေထာင္ျပဳတာမ်ဳိးေတာ့ မျဖစ္ခ်င္ၾကဘူး။ အနည္းဆံုး
ေစ်းတင္ထားခ်င္ၾကပါေသးတယ္။ ေတာ္လွန္ေရး ဘယ္အခ်ိန္ေအာင္မယ္ဆိုတာ မက်ိန္းေသလွေပမယ့္၊
စစ္ျပန္ေတြအတြက္ ရြာက်န္ေလးေတြေတာ့ ရွိေကာင္းပါရဲ႔ ဆိုတာမ်ဳိး စိတ္တင္းထားၾကပါတယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒါေပမယ့္ ဆရာဦးျမင့္လိႈင္တို႔၊ ဆရာဦးေအာင္ျမင့္စိုးတို႔ ေဆြးေႏြးတဲ့
အခ်စ္ကိစၥကို ၾကားရေတာ့ နည္းနည္းေတာ့ ရုပ္ၾကမ္း ဆန္လြန္းတယ္ ထင္မိတယ္။ ကိုေဌးေအာင္ကေတာ့
အဲဒီအခ်ိန္က လူပ်ဳိႀကီး၊ မိန္းမ မရွိေသးဘူး။ သူကေတာ့ ဒီဘာသာ ရပ္မွာ ခပ္မဆိတ္ပဲေနတယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"အမ်ဳိးသမီးကလည္း ကိုယ့္ကို ခ်စ္တယ္ကြာ၊ ကိုယ္ကလည္း အမ်ဳိးသမီးကို
ခ်စ္တယ္ကြာ၊ ႏွစ္ဦးၾကည္ျဖဴရင္ ၿပီးတာပဲ။ ဘာျဖစ္လို႔ အသိုင္းအဝိုင္းေတြ၊ အေျခအေနေတြကို
ထည့္စဥ္းစားေနရမွာလဲ" ဆိုတယ္။ ဟုတ္ေတာ့၊ မဟုတ္ေသးဘူးေပါ့။ ဒါျဖင့္ဆိုရင္
"အခ်စ္ဟာ တႀကိမ္ထက္ ပိုရွိႏိုင္သလား"။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ရွိႏိုင္တာေပါ့။ တကယ္ေတာ့ အခ်စ္ဆိုတာ ေယာက္်ားနဲ႔ မိန္းမ တေယာက္နဲ႔
တေယာက္လိုအပ္ခ်က္ေတြေၾကာင့္ ျဖစ္ေပၚ လာၾကတာ။ ေယာက္်ားကလည္း မိန္းမကိုလိုအပ္တယ္။ မိန္းမကလည္း
ေယာက္်ားကို လိုအပ္တယ္။ အိမ္ေထာင္ေရး ဆိုတာေတြက လူမႈအဖြဲ႔အစည္းက တနည္းအားျဖင့္ စည္းေႏွာင္ထားမႈေတြပဲ။
အခ်စ္ဆိုတာက ဒီလိုစည္းေႏွာင္ထားမႈေတြ ထက္ ပိုၿပီးလည္း ျဖစ္ေပၚႏိုင္ပါေသးတယ္။"
သူတို႔ေျပာတာကို က်ေနာ္တို႔ လူငယ္အမ်ားစုက လက္မခံခ်င္ၾကဘူး။ က်ေနာ္ တို႔က စံရည္အျပည့္အဝကို
ေမွ်ာ္မွန္းထားလို႔လည္း ျဖစ္ႏိုင္သလို၊ က်ေနာ္တုိ႔က သိပ္ၿပီး စံျပအေျခအေနကို မွန္းထားတာမ်ဳိး
ျဖစ္ႏိုင္တယ္။ အခ်စ္နဲ႔ ပတ္သက္ရင္ လက္ေတြ႔မရွိၾကေသးတဲ့ အူရိုင္း မလယ္မဝယ္ေလးေတြ ျဖစ္ႏိုင္သလို၊
သူတို႔ ပတ္သက္ ေတြ႔ၾကံဳေျပာေနၾကတဲ့ အခ်စ္ဆိုတာက က်ေနာ္တို႔ လက္ေတြ႔မၾကံဳရေသးတာလည္း
ျဖစ္ႏိုင္တယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလို ဘုန္းႀကီးေက်ာင္း စခန္းသစ္မွာ ေနစဥ္မွာပဲ ေကအဲန္ယူ တပ္မဟာ (၄)၊ မင္းသမီးစခန္းမွာ
က်င္းပတဲ့ ABSDF အေရး ေပၚ ညီလာခံကို တက္ဖို႔ ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ ကိုမိုးသီးဇြန္က ေသေဘာပိုးစခန္း
တပ္ရင္း (၂၀၄) က ကိုယ္စားလွယ္အေနနဲ႔ လာတက္တယ္။ မင္းသမီးစခန္း ညီလာခံအၿပီးမွာ ကိုမိုးသီးဇြန္ကို
ဗဟိုေကာ္မီတီ ဥကၠ႒အျဖစ္ ေရြးခ်ယ္တင္ေျမႇာက္ခံရ တယ္။ ေဒါက္တာႏိုင္ေအာင္က ဒု-ဥကၠ႒၊ ကိုေက်ာ္ေက်ာ္က
အေထြေထြအတြင္းေရးမွဴး ျဖစ္လာတယ္။ ဒီညီလာခံကို က်ေနာ္နဲ႔ ကိုေဌးေအာင္ ေရာက္တယ္။ ညီလာခံကိုယ္စားလွယ္အျဖစ္
မဟုတ္ဘူး။ က်န္တဲ့ရက္ေတြမွာ က်ေနာ္တို႔ကို ေနရာခ်ထားတဲ့ အိမ္တလံုးမွာ က်ေနာ္နဲ႔ ကိုေဌးေအာင္
၂ ေယာက္သား ေကြးေနၾကရတယ္။ ေဆာင္းတြင္းလည္း ျဖစ္တဲ့ အေလ်ာက္ အခ်မ္းေျပ ေနပူစာလႈံလိုက္၊
လမ္းေလွ်ာက္လိုက္နဲ႔ ညီလာခံက်င္းပခ်ိန္ေတြမွာ ျပင္ပမွာ အခ်ိန္ျဖဳန္းေနၾကရ တယ္။ က်ေနာ္တို႔အေရး
တင္ျပဖို႔ ညီလာခံအလွည့္၊ အခ်ိန္ကို ေစာင့္ဆိုင္းေနၾကရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔က ဒီညီလာခံကို က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ ၆၂ ေယာက္ရဲ႔ ရပ္တည္မႈကို ညီလာခံက
အသိအမွတ္ျပဳေရး အတြက္ ေရာက္လာၾကတာ။ က်ေနာ္တို႔က အျမင့္ဆံုးအျဖစ္ က်ေနာ္တို႔အစုကို ဘုရားသံုးဆူ
ေဒသမွာ ABSDF တပ္ရင္း (၁၀၃) အျဖစ္ အသိအမွတ္ျပဳေပးဖို႔၊ အကယ္၍ မျဖစ္ႏိုင္ခဲ့ဘူးဆိုရင္
အနိမ့္ဆံုး ABSDF တပ္ရင္း (၁၀၁) ခြဲ (၂) အျဖစ္ အသိ အမွတ္ျပဳေပးဖို႔ ရည္မွန္းထားတယ္။
ညီလာခံကိုယ္စားလွယ္ အမ်ားေရွ႔မွာ က်ေနာ္တို႔ျပႆနာကို တင္ျပရတယ္။ ေလွ်ာက္လဲၿပီး ရပ္တည္ခ်က္
တေနရာအတြက္ ေတာင္းၾကရတယ္။ ကိုေဌးေအာင္က ေရွ႔ေနတဦးပီပီ တင္ျပပံု အေျပာ အဆိုေကာင္းတယ္။
ညီလာခံကိုယ္စားလွယ္အမ်ားကေန စာနာမႈရေအာင္ တင္ျပေျပာဆိုႏိုင္တယ္။ ညီလာခံကေန က်ေနာ္တို႔ကို
ယာယီအျဖစ္ တပ္ရင္း (၁၀၁) ခြဲ (၂) အျဖစ္ အသိအမွတ္ျပဳေပးခဲ့တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">က်ေနာ္တို႔ မင္းသမီးစခန္းက ျပန္လာေတာ့ ေအာင္ပြဲခံႏိုင္တဲ့အတြက္
အားလံုးက ဝမ္းသာၾကတယ္။ ဘုန္းႀကီးေက်ာင္းရဲ႔ ေနာက္ဖက္၊ ေတာင္ပူစာေလးရဲ႔ ေဘး၊ ေရကန္နံေဘးမွာ
က်ေနာ္တို႔ စခန္းသစ္ေဆာက္ဖို႔ စိုင္းျပင္းၾကတယ္။ အဲဒီအခ်ိန္ မွာပဲ ဘုရားသံုးဆူကို ရန္သူ႔ထိုးစစ္၊
စစ္ေၾကာင္း တက္လာမယ့္ အသံက ၾကားေနရၿပီ။</span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-12439476551574197872017-11-22T11:48:00.001+07:002018-04-25T13:28:32.003+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၉)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၉) <span style="font-size: xx-small;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b><br /></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ဘုရားသံုးဆူ (၁၀၁) စခန္းကြဲဖို႔ တကယ္ လိုအပ္သလား။ မကြဲရင္ေကာ
မျဖစ္ဘူးလား။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အခုထိတိုင္ ေသခ်ာအေျဖမရွိပါဘူး။ အကယ္၍ အသစ္ေရာက္လာတဲ့ လူ႔ေဘာင္သစ္အုပ္စုေတြ၊
ဆရာဦးျမင့္လိႈင္တို႔၊ ဦးေအာင္ျမင့္စိုး၊ ကိုေဌးေအာင္တို႔က ေခါင္းေဆာင္မႈ လိုခ်င္တယ္ဆိုရင္ျဖင့္
အခ်ိန္တခုေစာင့္၊ စခန္းမွာ ေရြးေကာက္ပြဲေတြ ျပန္က်င္းပတဲ့အခါ ေခါင္းေဆာင္မႈထဲ ပါလာႏိုင္ပါတယ္။
အရည္အခ်င္းရွိသေလာက္ ေခါင္းေဆာင္မႈထဲလဲ ပါလာႏိုင္ပါ တယ္။ အျခားရဲေဘာ္မ်ားလည္း ဒီေလာက္အျမင္မက်ဥ္းၾကပါဘူး။
စခန္းေခါင္းေဆာင္ အမ်ားၾကားထဲ တခ်ဳိ႔ သူတို႔လူေတြ ပါလာႏိုင္ပါတယ္။ ဒါေပမယ့္ စခန္းတခုလံုး
ထိန္းခ်ဳပ္ဖို႔ အေျခအေနမ်ဳိးထိေတာ့ မေရာက္ႏိုင္ဘူး။ တဖက္ကလည္း သူတို႔လက္ သူတို႔ေျခ
သူတို႔က မူဝါဒကို ခ်ဳပ္ကိုင္ ႏိုင္တဲ့ အခင္းအက်င္းမ်ဳိး တခုရည္ရြယ္ထားပံုလည္း ရတယ္။
သူတို႔ ကေတာ့ အရင္ေရာက္ၿပီး၊ စခန္းေခါင္းေဆာင္မႈကို အခ်ဳိ႔သူေတြ ႀကီးစိုးထားတာကို
"ေက်ာင္းထိုင္ဆရာေတာ္ဝါဒ" လို႔ ဆိုၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အကယ္၍ စခန္းမကြဲၾကရင္ ေသြးထြက္သံယို ျဖစ္မွာလား။ ဒါလည္း သိပ္မေသခ်ာဘူး။
စခန္းထဲမွာ အုပ္စုလိုက္ တင္းမာမႈ ရွိေနတာေတာ့ မွန္ပါတယ္။ ဒါေပမယ့္ တခ်ိန္ရုပ္ပ်က္ဆင္းပ်က္
ျဖစ္ရေလာက္ေအာင္ အၾကမ္းဖက္မႈမ်ဳိးေတာ့ မျဖစ္ ေလာက္ဘူး။ ဒါေပမယ့္ အခ်ဳိ႔ေသာမုဒံုအုပ္စုက
လူေတြ မူးၿပီးယမ္းတာ၊ ေသနတ္ေဖာက္ေနတာက တဖက္အတြက္ အေၾကာင္းျပစရာ ျဖစ္ေစတယ္။ လံုျခံဳမႈ
မရွိဘူးလို႔ ခံစားရေစတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br />
<a name='more'></a><br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ေနာက္တခါ တပ္ရင္း (၁၀၂) က စခန္းဥကၠ႒ ကိုသီရီညြန္႔ အပါအဝင္၊ ခင္မင္ရတဲ့
အုပ္စုေတြက ေျပာတယ္။ အကယ္၍ (၁၀၁) မွာ ဆက္ေနလို႔ မျဖစ္ႏိုင္ဘူးဆိုရင္လည္း သူတို႔ (၁၀၂)
နဲ႔ လာပူးေပါင္း ေနႏိုင္ေၾကာင္း ဖိတ္ေခၚၾကတယ္။ သြားေန ရင္ေတာ့ ျဖစ္ႏိုင္ပါတယ္။ ဒါေပမယ့္
တခ်ိန္ျပန္ကြဲမွာပဲ။ စခန္းကြဲမယ့္ကိစၥကို အခ်ိန္ေရႊ႔ဆိုင္းထားတာမ်ဳိးပဲ ျဖစ္လိမ့္မယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုနဲ႔ တပ္ရင္း (၁၀၁) စခန္း ကြဲသြားတယ္။ ေျပာရရင္ ေနာက္မွေရာက္လာတဲ့
လူ႔ေဘာင္သစ္အုပ္စုနဲ႔အတူ၊ အခ်ဳိ႔ေသာ ရဲေဘာ္ေတြက ခြဲထြက္သြားခဲ့တယ္။ အေစာက ေျပာခဲ့သလို
က်ေနာ္ဒီျပႆနာမွာ ဘယ္လိုဆံုးျဖတ္ရမယ္မွန္း မသိခဲ့ဘူး။ ငွက္ဖ်ား အျပင္းအထန္ျဖစ္ေနခဲ့တာ။
ငွက္ဖ်ားသက္သာလာတဲ့အခါ က်ေနာ္က သူတို႔ခြဲထြက္တဲ့ အုပ္စုဘက္ ရပ္တည္ေပး မယ္လို႔ ဆံုးျဖတ္လိုက္တယ္။
စခန္းကေန ခြာၾကမယ္ဆိုေတာ့ ခြာၾကတဲ့အေၾကာင္း သတင္းစာရွင္းလင္းပြဲ ပံုစံမ်ဳိး "ထုတ္ျပန္
ရွင္းလင္းမႈ" လုပ္တယ္။ အဓိကကိစၥအျဖစ္ ဘုရားသံုးဆူေဒသ နယ္ေျမဥကၠ႒ ကိုေဇာ္ဦးရဲ႔
ေအာက္ေျခနဲ႔ မနီးစပ္မႈ၊ အခြင့္ထူးခံမႈေတြကို ျပစ္တင္ထားတယ္၊ အဲဒီေနာက္ကြယ္မွာ ေဒါက္တာႏိုင္ေအာင္က
ရပ္တည္ေထာက္ခံေပးေနသလိုမ်ဳိး ေရးထားတယ္။ အဲဒီစာၾကမ္းကို ကိုေဌးေအာင္က ေရးတယ္။ က်ေနာ္က
ဖတ္ရမယ့္သူဆိုေတာ့ ျပင္းထန္တဲ့ အသံုးအႏႈန္း ေတြကို က်ေနာ္ျပန္ျဖဳတ္တယ္။ ေနာက္တေန႔မွာ
စခန္းစာၾကည့္တိုက္ထဲမွာ လူစု၊ က်ေနာ္တို႔ ထုတ္ျပန္ရွင္းျပခ်က္ကို ဖတ္ၿပီး စခန္းက ထြက္လာခဲ့ၾကတယ္။
အဲဒီထုတ္ျပန္ခ်က္မွာ ေတာ္လွန္ေရးအက်ဳိးစီးပြားတို႔၊ ေဖာက္ျပန္တယ္တို႔… ဒီလို ပံုမ်ဳိးနဲ႔ဆိုရင္
ေတာ္လွန္ေရးေအာင္မွာ မဟုတ္ဘူး… စသည္ျဖင့္ လက္ဝဲဆန္ဆန္ အသံုးအႏႈန္းေတာ္ေတာ္မ်ားမ်ား
ပါဝင္ေန ခဲ့တယ္။ ေနာက္ဆံုးစခန္းကထြက္လာေတာ့ က်ေနာ္နဲ႔အတူ ရဲေဘာ္ (၆၂) ေယာက္ ပါလာခဲ့တယ္။
က်ေနာ္တို႔ေဆးကုေပး လို႔၊ ဒါမွမဟုတ္ ပုဂၢိဳလ္ေရးအရ ခင္မင္ၿပီး က်ေနာ္တို႔ကို သံေယာဇဥ္ျဖစ္ေနတဲ့
သူေတြကေတာ့ ႏိုင္ငံေရးလည္း သိပ္ နားမလည္ဘူး။ က်ေနာ္တို႔ ထြက္သြားၾကတာကိုလည္း စိတ္မေကာင္းျဖစ္ၾကတယ္။
က်ေနာ္တို႔လည္း မတတ္ႏိုင္ဘူး။ စိတ္ မေကာင္း ျဖစ္ၾကရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">စခန္းမကြဲခင္ကတည္းက က်ေနာ္တို႔ ျပႆနာကို မဟာမိတ္ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ၊ ေကအဲန္ယူ
ေခါင္းေဆာင္ အမ်ားစုကို ရွင္းျပ ေျပာဆိုထားတာ ရွိတယ္။ ဒါေပမယ့္ အင္အားစုအားလံုးက ညီညြတ္ၾကဖို႔၊
ေပါင္းစည္းၾကဖို႔ကိုပဲ တိုက္တြန္းၾက တယ္။ ခြဲထြက္ရပ္တည္ဖို႔ဆိုတာ ဘယ္သူမွ အားမေပးၾကဘူး။
အဲသလို ေျပာဆိုေဆြးေႏြးၾကတဲ့အခါ ဆရာဦးျမင့္လိႈင္တို႔လို လူႀကီးေတြကလည္း ျပႆနာရွိျပန္တယ္။
က်ေနာ္တို႔လို လူငယ္ေတြကိုက်ေတာ့ မဟာမိတ္ေတြက ကေလး၊ လူငယ္ေတြ လိုပဲ ဆက္ဆံၾကတယ္။ ဆက္ဆံမႈ
ျပႆနာက ရိုးရွင္းတယ္။ ဆရာဦးျမင့္လိႈင္က်ေတာ့ အရင္က ေျမာက္ဖက္ကို တက္ဖို႔ ႀကိဳးစားဖူးတ့ဲကိစၥေတြကိုလည္း
သိတယ္။ သူကလည္း က်န္တဲ့သူေတြကို ဗိုလ္မထားတဲ့ အခ်ဳိးမ်ဳိးနဲ႔ ဆက္ဆံတတ္ေတာ့ ျပႆနာ ပိုရွိရတယ္။
တခါမွာ မြန္ျပည္သစ္ပါတီက စည္းရံုးေရးနဲ႔ မဟာမိတ္ဆက္ဆံေရး တာဝန္ခံ ႏိုင္ေဖသိန္းျဇာနဲ႔
ေတြ႔ ၾကတယ္။ ေတြ႔တာနဲ႔ တေယာက္နဲ႔တေယာက္ ရိေထ့ေနၾကတာမ်ဳိး ျဖစ္ေနတယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ဆရာႀကီး၊ လုပ္ပါဦးဗ်… ေတာ္လွန္ေရးက ဘယ္ေတာ့ေအာင္မွာလဲ" အဲသလိုမ်ဳိး
ဆရာႏိုင္ေဖသိန္းျဇာဖက္က စကားစ ႏႈတ္ဆက္တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ခင္ဗ်ားတို႔ေတြ အျမင္က်ဥ္းတဲ့ တိုင္းရင္းသားအျမင္ေတြ အရင္စြန္႔ရမယ္၊
တပ္ေပါင္းစုကို ေသခ်ာလုပ္၊ ဒီလိုမဟုတ္လို႔ ကေတာ့ ေတာ္လွန္ေရး တသက္လံုးမေအာင္ဘူး"
အဲသလိုမ်ဳိး ဆရာဦးျမင့္ လိႈင္က တုံ႔ျပန္တယ္။ ၿပီးေတာ့ သူ႔ရဲ႔ ဇစ္ပို (Zippo) မီးျခစ္ကို
ဟန္ပါပါ ထုတ္ျခစ္တယ္။ ေဆးလိပ္မီးညိႇတယ္။ ၿပီးမွ မ်က္မွန္ကို ေက်ာ္ၾကည့္ၿပီး ေဆြးေႏြးတယ္။
ဒီလိုပံုမ်ဳိးနဲ႔ေတာ့ အဆင္ေျပဖို႔ ေဝးလိမ့္မယ္လို႔ ထင္မိတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔ေတြကေတာ့
တခါတေလ အဲသလို ဆက္ဆံေရးျပႆနာ ရွိလာရင္ေတာင္ ရူးသလို၊ ေပါသလိုလုပ္ ျဖတ္သန္း လိုက္ရင္
ေတာ္ရံုကိစၥက ၿပီးသြား တတ္တယ္။ သူတို႔နဲ႔က်ေတာ့ အလိုလိုကမွ အဖုအထစ္ ျဖစ္ရသလိုမ်ဳိး
ျဖစ္ေနျပန္တယ္။ ကိုေဌးေအာင္ကေတာ့ ေအးေဆးတယ္။ ညက္တယ္။ သူတပါး နားက်ေအာင္ ပိုၿပီး ခ်ည္းကပ္ေျပာတတ္တယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ေနာက္ဆံုးေတာ့ ေကအဲန္ယူက ဘုရားသံုးဆူတာဝန္ခံ ဆရာမန္းေအာင္ေဌးက က်ေနာ္တို႔
စခန္းကထြက္လာတဲ့ အုပ္စုကို ဘုရားသံုးဆူေက်းရြာ အျပင္ဖက္က ကရင္ဘုန္းႀကီးေက်ာင္း၊ ဇရပ္တခုမွာ
ေနရာခ်ေပးတယ္။ အဲသည္အခ်ိန္မွာ ဘုရား သံုးဆူေက်းရြာက စစ္ႀကီးၿပီးလို႔၊ ျပန္နာလံထ အေတာ္လည္း
စည္ပင္ေနခဲ့ၿပီ။ ကရင္ဘုန္းႀကီးေက်ာင္းမွာက
ဆရာေတာ္ တပါးပဲ ရွိတယ္။ ဇရပ္ေဆာင္ႀကီးက အတန္ႀကီးၿပီး၊ က်ေနာ္တို႔ ၆၂ ေယာက္လံုး ေနလို႔ရေလာက္ေအာင္
ဆန္႔တယ္။ ဇရပ္ က အမိုးသာရွိၿပီး၊ အကာဟင္းလင္းျဖစ္ေနတဲ့ ေနရာပဲ။ ဘာပဲျဖစ္ျဖစ္ ေက်ာခ်စရာ
ေနရာတခုရလို႔ က်ေနာ္တို႔ ဝမ္းသာၾက တယ္။ က်ေနာ္တို႔ ၆၂ ေယာက္ထဲမွာ လူ႔ေဘာင္သစ္ရဲေဘာ္ေတြသာမက၊
ယခင္ ဘုရားသံုးဆူစခန္း အတြင္းေရးမွဴး လုပ္ဖူးတဲ့ ကိုေအာင္မ်ဳိးဆန္း၊ စာၾကည့္တိုက္က
ရဲေဘာ္ ကိုေအာင္ႏိုင္ဦး၊ က်ေနာ္တို႔ ေဆးရံုက ရဲေဘာ္ေတြအျပင္၊ အခ်ဳိ႔တကၠသိုလ္ ေက်ာင္းသားေတြျဖစ္တဲ့
စက္မႈတကၠသိုလ္က ကိုေနမ်ုိး၊ ကိုေဇာ္ဝင္းလြင္၊ ကိုမင္းေဇာ္တို႔လည္း ပါလာၾက တယ္။ ဘုန္းႀကီး
ေက်ာင္းစခန္းေရာက္တဲ့အခါ လူ ၁၁-ဦး ပါဝင္တဲ့ ေနာက္ထပ္စခန္းေကာ္မီတီကို ထပ္မံေရြးခ်ယ္တင္
ေျမႇာက္ၾကျပန္တယ္။ က်ေနာ္က အခုအစုရဲ႔ ဥကၠ႒၊ ကိုဝင္းႏိုင္ဦးက အေထြေထြ အတြင္းေရးမွဴး
ျဖစ္လာတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဘုန္းႀကီးေက်ာင္းဝင္းက က်ယ္ေျပာတယ္။ ျခံစည္းရိုးခတ္ထားတာေတာ့ မရွိဘူး။
ေနာက္ဖက္မွာ ခပ္ျမင့္ျမင့္ ေတာင္ပူစာ တခုရွိၿပီး၊ အဲသည္ ေတာင္ပူစာအေပၚမွာ ဇရပ္တခုရွိတယ္။
အဲဒီဇရပ္ကေတာ့ က်ေနာ္တို႔ ပံုမွန္အစည္းအေဝး ထိုင္စရာ ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ က်ေနာ္တို႔လည္း
ေက်ာင္းထိုင္ကရင္ ဆရာေတာ္ကို ေဆးကုေပးတာ၊ ေက်ာင္းသန္႔ရွင္းေရးလုပ္ေပးတာ၊ ေက်ာင္း ေဝယ်ာဝစၥ
လုပ္ေပးတာနဲ႔ စည္းရံုးထားၾကရတယ္။ ဆရာေတာ္ကလည္း စကားနည္းတယ္။ သူ႔ေက်ာင္းမွာ လူရွိ ေနတာကိုလည္း
နည္းနည္းအားတက္ေနပံုရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔မွာ လံုေလာက္တဲ့ရိကၡာ ရွိၿပီ။ ေသနတ္တလက္မွ မရွိပါ။ ေနာက္ပိုင္းမွသာ
လံုျခံဳေရးသေဘာမ်ဳိး တလက္၊ ႏွစ္လက္ မဟာမိတ္က ငွားေပးတယ္။ ေစာင္ရွိၿပီ။ ဘုရားသံုးဆူေဆာင္းမွာ
ေစာင္က အေရးႀကီးတယ္။ စားဖို႔ဟင္းသီး ဟင္းရြက္ကေတာ့ သေဘၤာသီးေတြ အမ်ားႀကီးရွိသလို၊ ဘုရားသံုးဆူေစ်းကလည္း
ဝယ္ျခမ္းစားေသာက္လို႔ရတယ္။ စခန္း အတြက္ လိုအပ္တဲ့ အေျခခံစည္းကမ္းေတြလည္း ခ်ၿပီးၿပီ။
အဲဒီအခ်ိန္မွာ အတြင္း-အျပင္ အဓိကျပႆနာ ၂-ရပ္နဲ႔ ထပ္ၿပီး ရင္ဆိုင္ၾကရျပန္တယ္။ ျပင္ပ
ျပႆနာႀကီးကေတာ့ က်ေနာ္တို႔ ခြဲထြက္လာခဲ့တာကို ဗဟိုေကာ္မီတီက အသိအမွတ္ မျပဳဘူး။ ပိုဆိုးတာက
တြဲဘက္အတြင္းေရးမွဴး (၂) ကိုထြန္းဦးက က်ေနာ္တို႔ ၆၂ ေယာက္လံုးကို ဖမ္းဆီးဖို႔ မဟာမိတ္
တပ္ဖြဲ႔ေတြကုိ အေၾကာင္းၾကားတယ္။ မဟာမိတ္အင္အားစုေတြက ေၾကးနန္းစာကို က်ေနာ္တို႔ကို ျပန္ျပတယ္။
[အဲဒီ ကိစၥ ေၾကာင့္ပဲ ကိုထြန္းဦးအေပၚ အျမင္မေကာင္းၾကဘူး။ အာဏာကို အဆံုးစြန္သံုးတယ္လို႔
ျမင္တယ္။ က်ေနာ္တို႔ျဖစ္ပ်က္ေန တဲ့ ျပႆနာေတြကို အရင္နားေထာင္ဖို႔ မႀကိဳးစားဘူး။ ဒီအခ်ိန္ဟာ
ABSDF ထဲမွာ ေသခ်ာတည္ၿငိမ္မႈ မရေသးတဲ့အခ်ိန္၊ မရင့္က်က္ၾကေသးတဲ့အခ်ိန္၊ အခုလိုဖမ္းမိန္႔
ထုတ္တာဟာ လြန္လြန္းတယ္လို႔ ျမင္မိတယ္။ ေနာက္ပိုင္း ေသာင္ရင္းျမစ္ထဲ သူ ေရနစ္က်ဆံုးရတဲ့အထိ က်ေနာ္တို႔အဖြဲ႔က ဝမ္းနည္းတယ္
မခံစားၾကရဘူး။] <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒုတိယျပႆနာကေတာ့ က်ေနာ္တို႔ ၆၂ ဦးၾကားထဲက ေကာ္မီတီထဲ ျဖစ္တဲ့ ျပႆနာပါ။
တခါတေလ အေသးအဖြဲ႔လို႔ က်ေနာ္တို႔ထင္တဲ့ ျပႆနာေတြကို အရွည္ႀကီး ေဆြးေႏြးေနၾကရတယ္။ က်ေနာ္တို႔
၆၂ ဦးၾကား ဖြဲ႔ထားတဲ့ စခန္းေကာ္မီတီ ထဲမွာ ေျပာရရင္ က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားအုပ္က ၈
ဦး၊ တဖက္မွာ ၃ ဦးလိုလို အျမဲျဖစ္ေနခဲ့တယ္။ ၃-ဦး ဆိုတာက ဦးျမင့္လိႈင္၊ ဦးေအာင္ျမင့္စိုးနဲ႔
က်ေနာ္တို႔ ေဆးတကၠသိုလ္-၂ ေက်ာင္းသား ကိုေဇာ္ထြန္းတို႔ပဲ။ ဘာျပႆနာျဖစ္ျဖစ္ ေယဘုယ် မဲခြဲရင္
၈ မဲ-၃ မဲ ျဖစ္ေနလိမ့္မယ္။ အဲသည္ေတာ့ ဦးျမင့္လိႈင္က လုပ္တယ္။ "မဲ မခြဲနဲ႔၊ မဲခြဲရင္
မင္းတို႔က လူအုပ္နဲ႔ ႏိုင္မွာပဲ။ အဲသည္ေတာ့ သေဘာတရားအရ ေက်လည္ေအာင္ ေဆြးေႏြးမယ္"
လုပ္တယ္။ ျပႆနာတိုင္းကို ဖင္ပူ ေအာင္ အစည္းအေဝးထိုင္ရတယ္။ သေဘာတရားအရ ေက်လည္ေအာင္ ဆိုတဲ့အခါ
ဘာမွန္းမသိ ဟိုကိုးကား၊ သည္ကိုးကား ျငင္းခုန္ၾကရျပန္တယ္။ အစည္းအေဝးေခၚမယ္ဆိုတဲ့ အသံၾကားရင္
ဖ်ားခ်င္သလိုလို၊ ေခါင္းေလးသလိုလို ျဖစ္လာရတယ္။ ရဲေဘာ္အမ်ားစုကေတာ့ တက္တက္ႂကြႂကြ ရွိၾကပါတယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">တခါတေလ ျပႆနာေတြမွာ ဘယ္လိုဆံုးျဖတ္ရမွန္း မသိဘူး။ အဲသည္ေတာ့ ေနမ်ဳိးႀကီး
(စက္မႈတကၠသိုလ္ ေက်ာင္းသား) ကို ၾကည့္ေနရတယ္။ သူက အေျဖာင့္စဥ္းစားတယ္။ ေကာက္ေကာက္ေကြ႔
ေကြ႔ေတြ မရွိဘူး။ အဲသည္ေတာ့ ေနမ်ဳိး (ႀကီး) ရပ္တည္တဲ့အတိုင္း က်ေနာ္လိုက္ၿပီး ရပ္တည္တာမ်ားတယ္။
အဲဒီ ၆၂-ဦး အစည္း အေဝးေတြက က်ေနာ့္ကို ေလ့က်င့္ေပး လိုက္သလိုပဲ။ ေနာက္ပိုင္း ေတာ္ရံုအစည္းအေဝးေလာက္ေတာ့
မျဖံဳေတာ့ဘူး။ ထုသားေပသား က်သြားတယ္။ ေတာ္ရံု တန္ရံု ျငင္းခုန္တတ္သူမ်ဳိးလည္း မျဖံဳေတာ့ဘူး။
၆၂-ဦး ေကာ္မီတီက ေလ့က်င့္ေပးလိုက္တာလို႔ ဆိုႏိုင္တယ္။ အဲသည္ အခ်ိန္မွာ ျပည္တြင္းက
ေျမေအာက္ (UG) အဆက္သြယ္လုပ္ေပးတဲ့ ဦးအုန္းသန္း ဘုရားသံုးဆူကို တက္လာရင္း က်ေနာ္ တို႔
စခန္းကို ေရာက္လာတတ္တယ္။ သူ႔ရဲ႔ခရီးစဥ္အတြက္ ဘယ္သူက စားရိတ္စားက ထုတ္ေပးတယ္ေတာ့ မသိဘူး။
(ထင္မိတာ တပ္မဟာ-၆ မွဴး၊ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေရႊဆိုင္းက ေပးပံုရတယ္)။ ဒါေပမယ့္ သူလာတိုင္း ျပည္တြင္းက
စာအုပ္ေတြ ဂုန္နီ အိပ္ႀကီးေတြနဲ႔ ပါလာတတ္တယ္။ အမ်ားစုကေတာ့ ႏိုင္ငံေရးစာအုပ္ေတြပဲ။
ႏိုင္ငံေရးစာအုပ္ေတြ ဆိုတဲ့အခါ လက္ဝဲ အယူအဆ စာအုပ္ေတြက မ်ားတယ္။ က်ေနာ္တို႔လည္း အခ်ိန္အမ်ားစု
အားေနေတာ့ ဒီစာအုပ္ေတြကို က်ေနာ္တို႔ဖတ္ျဖစ္ ၾကတယ္။ လူေလ်ာက္ခ်ီေရးတဲ့ "ပါတီ"၊
တရုတ္ေတာ္လွန္ေရးအေၾကာင္း "ဒီေရျမင့္သစ္"၊ ေမာ္စီတုန္းေရးတဲ့ စစ္ေရးက်မ္း
(၆) ေစာင္ စာအုပ္ကေလးေတြ၊ အဘိဓမၼာ (၄) ေစာင္ စာအုပ္ကေလးေတြ အဲသည္ေတာ့မွ ျမင္ဖူး၊ ဖတ္ဖူးေတာ့တယ္။
ဒါေပမယ့္ က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္အမ်ားစုၾကားမွာ အႀကိဳက္ဆံုး၊ ေရပန္းအစားဆံုးကေတာ့ ဆရာျမသန္းတင့္
ဘာသာျပန္ (အီလ်ာ အာရင္ဘတ္ေရးတဲ့) ပါရီ က်ဆံုးခန္းပဲ။ အဲသည္မွာ ဘာမွန္းမသိ တက္ႂကြေနတဲ့
ျပင္သစ္ကြန္ျမဴနစ္ လူငယ္ "လူဆန္း" ရဲ႔ ထံုအပံုမ်ဳိးကို သေဘာက်တယ္။ ေျပာတမ်ဳိး
လုပ္တမ်ဳိး လုပ္တတ္တဲ့ ျပင္သစ္ေရေပၚဆီ ႏိုင္ငံေရးသမား၊ လႊတ္ေတာ္အမတ္ေတြရဲ႔ ဟာသေျမာက္ပံုကို
သေဘာက်တယ္။ စခန္းမွာ တေယာက္က စာေၾကာင္းတခုေျပာလိုက္ရင္ ေတာင္ ဘယ္စာအုပ္ကဟာကို ရည္ညႊန္းတယ္ဆိုတာမ်ဳိး
သေဘာေပါက္မိၾကတယ္။ "ေျခေလးေခ်ာင္း ေတာ္လွန္ေရး" ကိုလည္း သေဘာက်တယ္။ အဲဒီထဲက
ဇာတ္ေကာင္ ျမင္းႀကီးကလိုဗာ… စသည္ျဖင့္လိုမ်ဳိး အခ်ဳိ႔ရဲေဘာ္ေတြလည္း ျမင္းႀကီး၊ ႏြားႀကီး
နာမည္ေတြ ရကုန္ၾကတယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">အဲသည္အခ်ိန္မွာ ေကအဲန္ယူက ေခါင္းေဆာင္တေယာက္ က်ေနာ္တို႔နဲ႔
လာလာေပါင္းၿပီး၊ ရင္းႏွီးမႈရေအာင္ ႀကိဳးပမ္းလာ တယ္။ မန္းၿငိမ္းေမာင္ပဲ။ သူက အရင္တုန္းက
ကိုးကိုးကၽြန္းကို ပို႔ခံရၿပီး၊ မေအာင္ျမင္တဲ့ ေလွခရီးနဲ႔ ထြက္ေျပးလာတဲ့သူ။ ေနာက္ၿပီး
ဆရာျမသန္းတင့္ရဲ႔ "ဓားေတာင္ကိုေက်ာ္၍ မီးပင္လယ္ကိုျဖတ္မည္" ဆိုတဲ့ ဝတၳဳမွာ
ဇာတ္ေကာင္သံေခ်ာင္းက သူ႔ကို ပံုထားေရးထားတာ ဆိုေတာ့ ေလးစားမႈလည္း ရွိၾကတယ္။ သူက က်ေနာ္တို႔အုပ္စုကို
တိုးတက္တဲ့အစု (တနည္း လက္ဝဲယံုၾကည္တဲ့ အုပ္စု) လို႔ ယူဆထားပံုရတယ္။ ဒါေၾကာင့္လည္း က်ေနာ္တို႔အႀကိဳက္ေတြ
ေျပာၿပီး၊ ယံုၾကည္မႈရေအာင္ စည္းရံုး၊ လာေထာက္လွမ္းေနတာလည္း ျဖစ္ႏိုင္တယ္။</span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-39088310459811516332017-11-19T18:39:00.001+07:002018-04-25T13:28:50.673+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၈)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၈) <span style="font-size: xx-small;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဓာတ္ဆားရည္ထဲမွာ ေရာထားတဲ့ အဝါေရာင္ကြီႏိုင္ေဆးရည္ေတြက ေသြးေၾကာထဲကို တစက္ၿပီးတစက္
စီးဝင္ေနတယ္။ က်ေနာ္ငွက္ဖ်ား ဖ်ားေနတာ ၃-၄ ရက္ရွိၿပီ။ ေခါင္းထဲမွာ ဘာမွစဥ္းစားလို႔မရဘူး။
နားထဲမွာ ကြီႏိုင္ေဆးေတြရဲ႔ ေနာက္ဆက္ တြဲ အာနိသင္ေၾကာင့္ နားအူေနတယ္။ အစားအေသာက္ကလည္း
စားမဝင္ဘူး၊ ခါးခါး အရည္ေတြ ထိုးထိုးအံတယ္။ ဒီတခါ ကိုယ္တိုင္ဖ်ားတဲ့ ငွက္ဖ်ားက ေတာ္ေတာ္ဆိုးတယ္။
ကိုဝင္းႏိုင္ဦးက က်ေနာ့္ကို ဓာတ္ဆားရည္နဲ႔ ကြီႏိုင္ ဒရစ္ (drip) ခ်ိတ္ ေပးၿပီး၊ အစည္းအေဝးတခု
သြားတက္ေနတယ္။ ကြီႏိုင္နဲ႔ ဓာတ္ဆားရည္ေတြ… တစက္ ၿပီးေတာ့ ေနာက္တစက္။ ေခါင္းထဲ လည္း
ရႈပ္ေထြးေနတယ္။ ဘာမွ မစဥ္းစားခ်င္ဘူး။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ကိုဝင္းႏိုင္ဦး သြားတာက စခန္းအစည္းအေဝးတခုပဲ။ အခု စခန္းမွာ အုပ္စုအဖြဲ႔ေတြၾကား
ျပႆနာတက္ေနတယ္။ ေနာက္ ဆံုး စခန္းကြဲဖို႔ ဆံုးျဖတ္ခ်က္ ခ်ရေလာက္ေအာင္ ျဖစ္လာေနတဲ့ အစည္းအေဝးပဲ။
ေျပာရရင္ က်ေနာ္တုိ႔ အခုစခန္းသစ္ ေဆာက္တဲ့ ေနရာကို ေရာက္တုန္းက က်ေနာ္က အေျခခံက်လွတဲ့ မုဒံုသား၊ သံျဖဴဇရပ္သားေတြကို
သေဘာက်လွတယ္။ သူတို႔ရဲ႔ အတတ္ပညာ၊ လုပ္အားေၾကာင့္သာ ဒီစခန္းႀကီး ျဖစ္လာတာ။ က်ေနာ္တို႔
ၿမိဳ႔သားေတြက ႏွီးေတာင္ေကာင္းေကာင္း ဖ်ာတတ္တာ မဟုတ္ၾကဘူး။ သူတို႔ပဲ ဘားတိုက္ေဆြေဆာက္ဖို႔
ပံုစံဆြဲ၊ ထုတ္တန္းေတြ ေရခ်ိန္ကိုက္၊ တိုင္ထူ၊ အမိုးကာ လုပ္ၾကတာ။ ဒါတင္မက သူတို႔က ရိုးသားလွတယ္။
ႏိုင္ငံေရးအရ ဘာမွ သိပ္မသိၾကဘူး။ တခါတေလ စေနာက္ၿပီး ေျပာၾကတာ… မုဒံုရရင္ေတာ့ သူတို႔ေရွ႔ဆက္မလိုက္ေတာ့ဘူး။
ဒီမုဒံု မွာပဲ က်န္ေနရစ္မယ္။ က်န္တဲ့သူေတြ ေရွ႔ဆက္တိုက္ ၾကေပေတာ့လို႔ ေျပာရေလာက္ေအာင္
ေဒသစြဲကလည္း ႀကီးလွတယ္။ ဘာပဲျဖစ္ျဖစ္ က်ေနာ္ေတာင္ ေတြးမိေသးတယ္။ ဒီလူေတြနဲ႔ပဲ တသက္လံုးေတာ္လွန္ေရး
လုပ္ေတာ့မယ္လို႔ စဥ္းစားထားမိခဲ့တာ။ <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-size: 10pt;"></span><br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အခုေတာ့ ေနာက္ပိုင္းေရာက္လာတဲ့ လူ႔ေဘာင္သစ္ပါတီဝင္ေတြနဲ႔ အုပ္စုပဋိပကၡသေဘာမ်ဳိး
စလာတယ္။ ေျပာရရင္ အေျခခံကေတာ့ ၿမိဳ႔စြဲ၊ နယ္စြဲ၊ အုပ္စုစြဲပါပဲ။ ကိုမိုးသီးဇြန္ ထိုင္းနယ္စပ္ေရာက္လာေတာ့
သူကပထမပိုင္း မဲေဆာက္ကို ေရာက္လာခဲ့တယ္။ သိပ္မၾကာခင္မွာ ေတြ႔သင့္တဲ့လူနဲ႔ ေတြ႔ရေအာင္
ဘန္ေကာက္ေရာက္လာတယ္။ ျမန္မာသံရံုးေရွ႔ ဆႏၵျပပြဲတခုမွာ ဥကၠ႒ကိုထြန္းေအာင္ေက်ာ္နဲ႔အတူ
လူလံုးျပ ဆႏၵျပေနတာ ဓာတ္ပံုေတြ႔ရတယ္။ အဲသည္အခ်ိန္မွာ သူက အရင္ ဘုရားသံုးဆူေဒသကို ဆင္းသြားတယ္။
က်ေနာ္က ေနာက္က လိုက္ၿပီးေတာ့မွ စခန္းကို ျပန္ျဖစ္တယ္။ အဲသည္ အခ်ိန္က ထိုင္းႏိုင္ငံတြင္း
သြားေရးလာေရးမွာ အခုကာလလို သိပ္ၿပီးတင္းတင္းက်ပ္က်ပ္ မရွိလွဘူး။ သပ္သပ္ယပ္ယပ္ ဝတ္စားရင္
သြားလို႔ရတယ္။ တခါတေလ မေတာ္မဆ ထိုင္းရဲဖမ္းဆီးခံရတာမ်ဳိးလည္း ရွိတတ္ၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္က ဘုရားသံုးဆူစခန္းကို ကိုအိုက္စံ (ႏိုင္ငံျခားဆက္ဆံေရး/ ေထာက္ပံ့ေရး
အဖြဲ႔ဝင္) နဲ႔ အတူ ဆင္းလာၾကတယ္။ အဲဒီအခ်ိန္မွာ က်ေနာ္တို႔စခန္းက မရီရီထြန္းက ကင္ဆာေရာဂါျဖစ္လို႔
ကုသရင္း သူ႔အတြက္ ဘန္ေကာက္မွာ အခန္းတခု ငွားေပးထားတယ္။ စခန္းကလူေတြသြားရင္လည္း အဲသည္စခန္းမွာ
စတည္းခ်ၾကတယ္။ က်ေနာ္နဲ႔ ကိုအိုက္စံက အဲသည္ အခန္းကေလးမွာ ဆံုၾကၿပီး၊ အတူတူစခန္းကို
ျပန္ဆင္းလာၾကတယ္။ ကိုမိုးသီးဇြန္ကို သိပ္မႏွစ္ၿမိဳ႔ေၾကာင္း သူ႔စကားအရ သိရတယ္။ က်ေနာ့္သေဘာထားကေတာ့
အျဖဴထည္ပါပဲ။ အဓိက က်န္ ABSDF ေခါင္းေဆာင္ေတြ မႏွစ္ၿမိဳ႔ၾကတာက ၿမိဳ႔က လာတဲ့ေခါင္းေဆာင္ေတြက
အေျပာႀကီးၾကတယ္။ (ဗကသ) ရဲ႔ အခန္းက႑ကို သိပ္ေရွ႔တန္းတင္လြန္းတယ္။ နယ္စပ္က ျဖစ္ပ်က္ေနတဲ့၊
သူတို႔တည္ေဆာက္ေနရတဲ့ အေျခအေနကို ကိုယ္ခ်င္းမစာနာႏိုင္ၾကဘူး။ နားမလည္ၾကဘူး ဆိုပါေတာ့။
ဒီလိုနဲ႔ စခန္းျပန္ေရာက္လာတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ကိုမိုးသီးဇြန္က သူနယ္စပ္မထြက္လာခင္</span><span style="font-size: 10pt;"> <span style="background: white;">၁၉၈၉ ခုႏွစ္၊ ေဖေဖၚဝါရီလ
၁၀ ရက္ေန႔မွာ "အမ်ဳိးသား နုိင္ငံေရးလႈပ္ရွားမႈႏွင့္ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုၾကည္အေပၚ သံုးသပ္ခ်က္"
ေခါင္းစဥ္နဲ႔ စာတမ္းတေစာင္ ေရးသားေပးပို႔တယ္။ အဲဒီစာမွာ ပုဂၢိဳလ္ေရး ထိုးႏွက္ခ်က္ အခ်ဳိ႔ပါတယ္
ဆိုေပမယ့္၊ NLD ရဲ႔ ပကတိအေျခအေနမွန္ကို ထင္ဟပ္တယ္လို႔ ဆိုၾကတယ္။ အဲဒီစာတမ္းမွာ "NLDပါတီသည္
ေခါင္းေဆာင္ဆိုသူ အမ်ိဳးသမီးကို ပုဂၢိဳလ္ေရး ေရွ႔တန္းတင္လြန္းေနေၾကာင္း၊ ယင္းသည္ ေကာင္းသည့္
လကၡဏာမဟုတ္ေၾကာင္း၊ ပုဂၢိဳလ္ေရးဆန္လြန္းလွ်င္ အဖြဲ႔အစည္းပါ က်ဆံုးသြားနုိင္ေၾကာင္း
၊ NLDသည္ ဆြမ္းေလာင္း အသင္း၊ သာေရးနာေရးအသင္း၊ ေရၾကည္ေတာ္ဝတ္အသင္း တစ္ခုထက္မပိုေၾကာင္း၊
လူထုကို ကိုယ္စားမျပဳ၊ နုိင္ငံေရး ဦးေဆာင္မႈမေပးဘဲ ေရြးေကာက္ပြဲကိုသာ အာရံုစိုက္လုပ္ေနေၾကာင္း၊
လူထုကနုိင္ငံေရး ပါတီေတြအေပၚ စိတ္ပ်က္ေနၾက ေၾကာင္း၊ 'စည္းကမ္းရွိပါ၊ ညီညြတ္ပါ'ဆိုသည့္
အဘိဓမၼာမွာ က်ဆံုးသြားျပီး ျဖစ္ေၾကာင္း၊ ယင္းအဘိဓမၼာျဖင့္ ဒီမိုကေရစီကို မရနုိင္ေၾကာင္း၊
လူတန္းစားပ်က္ႀကီးမ်ားႏွင့္ ေထာင္ထားသည့္ ပါတီျဖစ္၍ နုိင္ငံကို ေခါင္းမေဆာင္နုိင္ေၾကာင္း"
စတဲ့ အခ်က္ေတြ ေဖာ္ျပၿပီး ေဝဖန္သံုးသပ္ခဲ့တယ္။ သိပ္မၾကာခင္မွာဘဲ လူ႔ေဘာင္သစ္ဒီမိုကရက္ပါတီပါတီ
(DPNS) အခ်ဳိ႔ ေခါင္းေဆာင္ေတြက "မိုးသီးဇြန္ သို႔မဟုတ္ ႀကိဳးမဲ့ေလတံခြန္"
စာတမ္းကို ထုတ္လို႔ ကိုမိုးသီးဇြန္ စာတမ္းအေပၚ တုံ႔ျပန္ ေဝ ဖန္ၾကျပန္တယ္။ ကိုမိုးသီးဇြန္
နယ္စပ္ကို ထြက္ခြာလာၿပီးတဲ့ေနာက္မွာ 'ဝါးရံုပင္ညီလာခံ' လို႔ ေခၚတဲ့ DPNS ညီလာခံ က်င္းပတယ္။
ပါတီၾကားထဲ ေသြးကြဲၾကတယ္။ အဲဒီေနာက္ပိုင္း အခ်ဳိ႔ေခါင္းေဆာင္၊ ရဲေဘာ္ေတြ စခန္းကို တဖြဲဖြဲေရာက္
လာၾကတယ္။ ကိုမိုးသီးဇြန္ကိုယ္တိုင္လည္း စစ္အစိုးရက ၁၉၈၉ ခုႏွစ္မွာ လက္နက္ကိုင္ပုန္ကုန္မႈနဲ႔
မ်က္ကြယ္ေသဒဏ္ ေပးခံရတယ္။ <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; font-size: 10pt;">ထူးျခားတဲ့
တေယာက္ကေတာ့ ကိုေဌးေအာင္ပါ။ သူက သံလွ်င္လူ႔ေဘာင္သစ္ကို ေခါင္းေဆာင္ၿပီး၊ စကားေျပာ ေအးေဆး
ညက္ေညာတယ္။ ေရွ႔ေနတဦးျဖစ္ၿပီး စကားေျပာရင္လည္း ႏိုင္ငံေရးအႏွစ္အသား ျပည့္ဝတယ္။ သူက
မူစလင္ဘာသာ ကိုးကြယ္သူတေယာက္ ျဖစ္တဲ့အတြက္သူ႔ကို "ကုလားေလး ေဌးေအာင္" လို႔လည္း
ခ်စ္စႏိုးေခၚၾကတယ္။ သူက မူစလင္ တဦးျဖစ္ေတာ့ သူမ်ားထက္စာရင္ အစားအေသာက္ခက္တယ္။ ခါးကိုင္းကိုင္းနဲ႔
လမ္းေလွ်ာက္တတ္ၿပီး၊ သူလုပ္ေနက် အလုပ္ကေတာ့ ေထာင္ထဲမွာ သူျဖတ္သန္းခဲ့ရတဲ့အတိုင္း ဟိုဖက္သည္ဖက္
စၾကၤန္ေလွ်ာက္ စဥ္းစားေနတတ္တာမ်ဳိးပဲ။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; font-size: 10pt;">ေနာက္တေယာက္ကေတာ့
ဆရာ ဦးေအာင္ျမင့္စိုး (ေခၚ ေမာင္စိုးခ်ိန္ပါ)။ သူက ေမာင္စိုးခ်ိန္ကေလာင္နာမည္နဲ႔ ကဗ်ာ
ေတြလည္း ေရးဖူးတယ္လို႔ ဆိုတယ္။ သူက လယ္သမားေကဒါတေယာက္နဲ႔ ပိုတူတယ္။ အသားျဖဴျဖဴေပမယ့္
အက်ၤီ လက္တိုတိုကို ေခါက္ဝတ္၊ ပုဆိုးတိုတိုနဲ႔ အျမဲတမ္း တက္ႂကြတဲ့အသြင္ ဖမ္းထားတတ္တယ္။
က်န္တဲ့ ရဲေဘာ္ေတြကိုလည္း "ရဲေဘာ္ႀကီး၊ ရဲေဘာ္ႀကီး" လို႔ ေခၚတတ္တယ္။ တနသၤာရီတိုင္းဖက္
တကၠသိုလ္တခုမွာ ျမန္မာစာပို႔ခ်ေနတဲ့ နည္းျပ ဆရာ တဦးလို႔လည္း သိရတယ္။ လူ႔ေဘာင္သစ္ပါတီထဲမွာ
လွ်ဳိ႔ဝွက္သဖြယ္ (ျပန္ေလ့လာၾကည့္ေတာ့ တရားဝင္ဖြဲ႔စည္းပံုေတာ့ မရွိဘူး) ဖြဲ႔ထားတဲ့ ေပၚလစ္ဗ်ဴရို
(ႏိုင္ငံေရးဦးေသွ်ာင္) အဖြဲ႔ဝင္တဦးလိုလိုလည္း သိရတယ္။ ဆရာ ဦးျမင့္လိႈင္နဲ႔ ကိုေဇာ္ထြန္းက
ေနာက္ပိုင္းမွာ စခန္းကို ေရာက္လာတယ္။ သူတို႔ကို EC ဘားလို႔ ေခၚတဲ့ စခန္းေခါင္းေဆာင္ေတြ
အမ်ားစု ေနထိုင္တဲ့ ဘား-၆ မွာ ေနရာခ်ထားေပးခဲ့တယ္။ အဲသည္အခ်ိန္က ၿမိဳ႔ထဲက လူ႔ေဘာင္သစ္ရဲေဘာ္ေတြ
ျဖစ္တဲ့ ကို ေဇာ္ေလး၊ ကိုျမင့္ေအာင္ (သူကေတာ့ မ်က္မွန္ထူထူ စကားလံုးႀကီးေတြေျပာလို႔
ဂုရု လို႔ေခၚၾကတယ္)၊ ကိုထြန္းခင္ (ကိုေမႊးႀကိဳင္)၊ မ်ဳိးႀကီး၊ ကိုခင္ေမာင္လင္း… စသည္ျဖင့္
ေရာက္လာၾကတယ္။ သူတို႔က တက္ႂကြတဲ့၊ ထက္ျမက္တဲ့ လူငယ္ ေတြျဖစ္ၿပီး က်ေနာ့္ကိုေတာ့ အကိုႀကီးတေယာက္သဖြယ္
ဆက္ဆံၾကတယ္။ သူတို႔နဲ႔ စကားေျပာရတာေကာင္းတယ္။ အခ်ဳိ႔ကို ဘား-၄ မွာ ေနရာခ်ထားေပးတယ္။
က်ေနာ္ မသိခဲ့ရတဲ့ ၿမိဳ႔ျပႏိုင္ငံေရး အခင္းအက်င္းကို ရွင္းျပႏိုင္တယ္။ သူတို႔က လက္နက္ကိုင္ေတာ္လွန္ေရး
ဆက္လုပ္ဖိ႔ုလည္း ရဲရဲေတာက္။ ဒါေပမယ့္ လက္ဝဲဆန္ဆန္ အေတြးအေခၚေတြကိုလည္း သူတို႔ ဖတ္ မွတ္
အာဂံုေဆာင္ထားၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; font-size: 10pt;">ကိုမိုးသီးဇြန္
စခန္းေရာက္ေတာ့ စာၾကည့္တိုက္မွာ စခန္းခ်တယ္။ စာၾကည့္တိုက္မွဴး ကိုေအာင္ႏိုင္ဦး (ယခု
USA)၊ ကိုေတဇာမင္းတို႔နဲ႔ အဖြဲ႔က်တယ္။ သူ႔ကံၾကမၼာပဲ ေျပာရမလား မသိဘူး။ သူနဲ႔ေတြ႔ဖူးတဲ့သူေတြက
ခ်စ္လံုးလံုး၊ မုန္းလ်ားလ်ားပဲ။ ခ်စ္ခင္တဲ့ သူေတြကလည္း သူဘာလုပ္လုပ္ သည္းညည္းခံ ၾကည္ညိဳခ်စ္ခင္ၾကတယ္။
မုန္းတဲ့သူ ေတြကလည္း စကားတခြန္းမေျပာၾကည့္ဘဲ နာမည္ၾကားဖူးရံုနဲ႔ မုန္းေနတဲ့ အေျခအေနမ်ဳိး၊
သူနယ္စပ္ေရာက္ခါစက ABSDF ဗဟိုက သူ႔ကိုအၾကံေပးအျဖစ္ ခန္႔ထားလို႔လည္း တာဝန္တိတိက်က် မရွိ၊
ဘုရားသံုးဆူစခန္းမွာ လာေနႏိုင္တယ္။ သူ႔ ျပႆနာကေတာ့ စည္းကမ္းလံုးဝ မရွိတာပဲ။ ေစာင္ကို
တေနရာက ျခံဳလာတယ္။ ၾကံဳတဲ့ေနရာမွာ ခ်သြားတယ္။ လူတေယာက္ရဲ႔ ပုဆိုးကို၊ အက်ၤီကို မေျပာမဆို
ယူဝတ္သြားတယ္။ ၾကံဳတဲ့ေနရာမွာထားခဲ့တယ္။ ျမင္တဲ့ဖိနပ္ ေကာက္စြပ္ သြားတယ္။ ၾကံဳတဲ့ဖိနပ္
ေကာက္စီးၿပီး ျပန္လာတယ္။ အဝတ္အထည္၊ အသံုးအေဆာင္ ရွားပါးက်ပ္တည္းလွတဲ့ ရဲေဘာ္ေတြ အတြက္အေတာ္ဒုကၡ
ျဖစ္ၾကရတယ္။ တရက္မွာ နမ့္ကိတ္စခန္း မုဒံုအုပ္စုက ကိုျမင့္ေအာင္ လုပ္ထားတဲ့ လက္လုပ္
ယမ္းေထာင္းေသနတ္ (ေတာပုန္းလို႔ ေခၚၾကတယ္) ကို ယူပစ္တယ္။ ေသနတ္က ေတာ္ရံုကိစၥေတြမွာ အမဲပစ္<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="background: white; font-size: 10pt;">ဖို႔
လုပ္ထားတာ။ ယမ္းေငြ႔ေတြ မဲကနဲ တေထာင္းေထာင္း ေမွာင္ထၿပီး၊ က်ည္ထြက္သြားေတာ့ သူသိပ္ေက်နပ္သြားတယ္။
ေနာက္တေန႔ "ျပည္သူတရပ္လံုး အိမ္တိုင္း ယမ္းေထာင္ေသနတ္ ကိုယ္စီေဆာင္ၾက" ဆိုတာမ်ဳိး
ေရးတယ္။ </span><span style="font-size: 10pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီၾကားထဲမွာ စခန္းထဲ လူနည္းေနတယ္။ ေရာင္နီ (၁) (၂) ေရွ႔တန္းစစ္ေၾကာင္း
ဆင္းေနၾကသလို၊ DAB (ျမန္မာႏိုင္ငံ ဒီမိုကရက္တစ္ မဟာမိတ္အဖြဲ႔ခ်ဳပ္) က စစ္ေၾကာင္းေတြဖြဲ႔မယ္ဆိုၿပီး၊
ABSDF နဲ႔ DAB အေထြေထြအတြင္းေရးမွဴး ကိုသန္းဝင္းက လူေခၚတာရွိလို႔ ၁၉၈၉ ခုႏွစ္၊ ဇြန္လေလာက္မွာ
စခန္းကေန လူပို႔လႊတ္လိုက္ရတာလည္း ရွိတယ္။ က်ေနာ္တို႔က တိုက္ခ်င္ ခိုက္ခ်င္ ေသြးရဲ ေနၾကသူေတြ။
ေသနတ္က လက္ထဲမရွိျဖစ္ေန။ ဒီအခ်ိန္မွာ DAB စစ္ေၾကာင္း အတြက္ လူေခၚတယ္ဆိုေတာ့ က်ေနာ္တို႔
အားတက္သြားၾကတယ္။ တပ္ရင္းတခုကို (၁၀) ေယာက္ ဗဟိုဌာနခ်ဳပ္ကို ပို႔လႊတ္ေပးဖို႔ ေခၚတာ။
စခန္းမွာ တိုင္ပင္ၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ စခန္းကေတာ့ စစ္သင္တန္းေတြၿပီးလို႔ တစံုတရာ စစ္တပ္
ပံုစံက်ေနၾကၿပီ။ တပ္ရင္း (၁၀၂) ကေတာ့ ေနာက္က်ေသးတယ္။ အခုမွ စစ္သင္တန္းေတြလုပ္တုန္း၊
အဲသည္ေတာ့ အနစ္နာခံတဲ့အေနနဲ႔ က်ေနာ္တို႔ စခန္းကပဲ ရဲေဘာ္ (၂၀) ပို႔လႊတ္လိုက္မယ္လို႔
ဆံုးျဖတ္လိုက္တယ္။ အမွန္ကေတာ့ သြားခ်င္သူေတြ မ်ားေနလို႔ လူလည္က်လိုက္တာ။ က်ေနာ္တို႔စခန္းက
ကိုေနမ်ဳိး (RIT)၊ ကိုမင္းလြင္ႀကီး (ေဘာလီေဘာ လက္ေရြးစင္)၊ ကိုဝင္းသိန္း (သံျဖဴဇရပ္အုပ္စု)
အပါအဝင္ ရဲေဘာ္ ၂၀ ကို ဗဟိုဌာနခ်ဳပ္ကို ပို႔လႊတ္လိုက္တယ္။ [ဟိုေရာက္ေတာ့ စစ္ေၾကာင္းဖြဲ႔ဖို႔က
အေၾကာင္းအမ်ဳိးမ်ဳိးေၾကာင့္ ၾကန္႔ၾကာေနတယ္။ စစ္ေၾကာင္း အစီအစဥ္ဆိုတာ ကလည္း မေသမခ်ာ၊
ဒုကၡေရာက္ ေသာင္တင္ေနရေတာ့တယ္။ ေနာက္ဆံုး ဝမ္းခါခံစစ္စခန္းထဲ ဝင္တိုက္ေပးရတဲ့ အေျခအေန
ျဖစ္ခဲ့တယ္။] <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲသည္အခ်ိန္မွာ စခန္းထဲမွာ သင္တန္းေက်ာင္းေဆာက္ရေအာင္ ဆိုၿပီး "ေတာတြင္းတကၠသိုလ္
(Jungle University) အေဆာင္မ်ားအျဖစ္ စခန္းနဲ႔ နည္းနည္းလွမ္းတဲ့ ေျမကြက္လပ္မွာ ေဆာက္ေနတယ္။
ကိုတင္စိုးေနာင္က တြဲဖက္ အတြင္းေရးမွဴး (၂) ျဖစ္ေပမယ့္၊ ဗဟိုမွာ အေျခမစိုက္ဘူး။ စခန္းမွာပဲ
လာျပန္ေနတယ္။ အဲဒီစခန္းေဆာက္တဲ့ ေနရာမွာ မုဒံုရဲေဘာ္တစုနဲ႔ မူးေနတာမ်ဳိး ရွိတယ္။ တခါတေလ
သူတို႔ေသနတ္ေဖာက္ၾကတာကလည္း က်န္သူေတြအတြက္ နားလည္မႈလြဲစရာ ျဖစ္တယ္။ သူ႔ရဲ႔ညီ ကိုတင္စိုးေမာင္
(RIT) က စခန္းအေထြေထြ အတြင္းေရးမွဴး တာဝန္ယူထားၿပီး၊ က်ေနာ္နဲ႔ တြဲလုပ္ရတယ္။ ျပႆနာ
မ်ားမ်ားစားစား မရွိပါဘူး။ အလုပ္ျဖစ္ၾကတယ္။ သို႔ေသာ္ ၾကားထဲမွာ မူးၿပီး က်ေနာ့္ကို
ျပႆနာလာရွာတာမ်ဳိးေတာ့ ရွိခဲ့တယ္။ ဒါေပမယ့္ အုပ္စုစြဲ၊ ေဒသစြဲေတြေၾကာင့္ ယခင္စခန္းရဲေဘာ္မ်ားနဲ႔
ေနာက္မွ ေရာက္လာသူ ရဲေဘာ္မ်ားအၾကား တင္းမာမႈေတြ ရွိလာခဲ့တယ္။ က်ေနာ္တို႔ ေျဖရွင္းဖို႔
ႀကိဳးစားရင္းမွာပဲ ခြဲထြက္ဖို႔အထိ ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ အရင္က ရိုးသားတယ္ထင္ခဲ့တဲ့ ရဲေဘာ္ေတြဟာ
ေနာက္က ေသြးထိုးေျမႇာက္ေပးတဲ့အခါ မဆင္မျခင္ ျပဳမူ တတ္တာကိုလည္း ျမင္ေတြ႔ရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ကိုမိုးသီးဇြန္ကလည္း စခန္းမွာရွိေနတဲ့ သူေတြကိုအုပ္စုဖြဲ႔၊ က်န္တဲ့တဖက္ကလည္း
ေျမႇာက္ေပး၊ သူ႔ကိုယ္ပိုင္စခန္း ျဖစ္လာ ေစေရး ေသြးထိုးေနတယ္လို႔လည္း ယူဆႏိုင္တယ္။ အမွန္တကယ္က
ကိုမိုးသီးဇြန္က ABSDF တပ္ရင္း (၂၀၄) မွာ အဖြဲ႔ဝင္ နဲ႔ ကိုယ္စားလွယ္ ျဖစ္ၿပီးသား။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">ဒီအခ်ိန္မွာ က်ေနာ္ လဲတာပဲ။ ငွက္ဖ်ား အျပင္းစားနဲ႔ ရူးမတတ္ျဖစ္တယ္။
ငွက္ဖ်ားကတဖက္၊ စခန္း ျပႆနာက တဖက္။ </span></div>
<div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-61603992672480135982017-11-18T17:00:00.001+07:002018-04-25T13:29:23.092+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၇)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၇) <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ဘုရားသံုးဆူစခန္းကို လာခဲ့တဲ့ေတာလမ္း ခရီးမွာပဲ ရြာပ်က္တရြာ
ေတြ႔ခဲ့ရတယ္။ ေရးအေရွ႔ဖ်ားေဒသ ျဖစ္လိမ့္ မယ္။ ဘာျဖစ္လို႔ ဒီရြာပ်က္စီးသြားရသလဲ၊ ေသခ်ာ
မသိခဲ့ရဘူး။ အစိုးရစစ္တပ္နဲ႔ မြန္သူပုန္ေတြအၾကား တိုက္ပြဲေၾကာင့္ ျဖစ္ႏိုင္သလို၊ ေလာေလာလတ္လတ္
မြန္-ကရင္တိုက္ပြဲေၾကာင့္လည္း ျဖစ္ႏိုင္တယ္။ ေနာက္ပိုင္း က်ေနာ္တို႔ တပ္ေတြ ေရွ႔တန္းဆင္းေတာ့
ျပည္တြင္းစစ္ရဲ႔ ဒုကၡအဖံုဖံုကို ပိုလို႔နားလည္ ခံစားမိလာၾကတယ္။ မြန္ရြာေတြမွာ ကေလးေတြငိုေနရင္
"ဟမယ္.. ကလိန္း" (ဗမာလာၿပီ) ဆိုရင္၊ ကေလးေတြ အငိုတိတ္သြားတယ္။ က်ေနာ္တို႔
ငယ္ငယ္က 'ေဒေဝါႀကီးလာၿပီ' ဆိုၿပီး မိဘေတြေျခာက္လွန္႔ၾကသလိုေပါ့။ ကရင္ေက်းရြာေတြမွာလည္း
အလားတူပါပဲ။ "ပေရာ္.. ဟဲလီး" (ဗမာလာၿပီ) လို႔ ကေလးေတြ အငိုတိတ္ေအာင္ ေျခာက္လွန္႔တာပါပဲ။
က်ေနာ္တို႔ ဗမာနဲ႔ တိုင္းရင္းသားေတြအၾကား နားလည္မႈ၊ ယံုၾကည္မႈ ဘယ္ေလာက္ ပ်က္ယြင္းေနၿပီလဲ
ဆိုတာ ပိုလို႔ သေဘာေပါက္လာခဲ့တယ္။ က်ေနာ္တို႔ ေရွ႔တန္းဆင္းၾကတဲ့အခါ ေခါဇာရြာ (ယခု ေခါဇာၿမိဳ႔၊
ေရးၿမိဳ႔နယ္) မွာ ရွိစဥ္လည္း အစိုးရစစ္တပ္လာရင္ ရြာက အစိုးရခန္႔ မူလတန္းျပဆရာမေတာင္
ရြာသား ေတြနဲ႔အတူ ေရာေျပးတာကို ျမင္ၾကရေသးတယ္။</span><br />
<span style="font-size: 10pt;"></span><br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ေတာထဲထြက္လာတုန္းက ျပႆနာ၊ ပဋိပကၡေတြကို ဒီေလာက္ အေလးအနက္ မစဥ္းစားခဲ့ၾကဘူး။
မစဥ္းစား ထားၾကဘူး။ အမွန္ေျပာရရင္ က်ေနာ္တို႔မွန္းတာက ေတာထဲသြားမယ္၊ လက္နက္ယူမယ္၊ ျပန္လာတိုက္မယ္။
(ရဲေဘာ္ သံုးက်ိပ္တို႔ ဂ်ပန္ကို စစ္သင္တန္းသြားယူၾကသလိုေပါ့။ ခဏၾကာေတာ့ လြတ္လပ္ေရးရေရာ)။
ဒီေလာက္ပဲ။ က်ေနာ္တို႔ ျမင္ထားၾကတာက ျမန္မာျပည္ရဲ႔ ျပႆနာက ဒီမိုကေရစီ ဆိတ္သုဥ္းမႈ ျပႆနာ
နဲ႔ စစ္အာဏာရွင္ အုပ္ခ်ဳပ္ထားမႈ ျပႆနာ။ တဖက္မွာလည္း ေရရွည္မဟုတ္ဘူးလို႔ တိတ္တခိုး ေမွ်ာ္မွန္းထားမိတဲ့
အခ်က္ေတြလည္း ရွိေနပါေသးတယ္။ စစ္အစိုးရက ေရြးေကာက္ပြဲက်င္းပေပးမယ္လို႔ ကတိျပဳထားတယ္။
သိပ္မယံုၾကည္လွေပမယ့္ အေႏွးနဲ႔အျမန္ ေရြးေကာက္ပြဲ က ျဖစ္လာမွာပဲ။ ၁၉၉၀ ျပည့္ႏွစ္ ေရြးေကာက္ပြဲကို
ေနာက္ပိုင္းသိပ္မၾကာခင္မွာ ေၾကညာလိုက္တယ္။ ဒီအခါမွာ ဒီမို ကေရစီလိုလားတဲ့ ပါတီေတြက
အနည္းနဲ႔ အမ်ားဆိုသလို အႏိုင္ရမွာပဲ။ ေဆြးေႏြးညိႇႏိႈင္းရမႈေတြ ျဖစ္လာမယ္။ အနည္းဆံုး
ေတာတြင္းေရာက္ ေက်ာင္းသားေတြ ျပန္ေခၚေရးတို႔၊ လြတ္ၿငိမ္းခ်မ္းသာခြင့္ ေၾကညာမွာပဲတို႔
အနည္းဆံုး စိတ္ထဲက တိတ္ တခိုး ေမွ်ာ္လင့္ထားမိတယ္။ ေတာထဲေရာက္ေရာက္ခ်င္း ရင္ဆိုင္ရတဲ့
ေမးခြန္းက "ခင္ဗ်ားတို႔.. က်ေနာ္တို႔ တိုင္းရင္းသား အေရးနဲ႔ ပတ္သက္လို႔ ဘယ္လိုစဥ္းစားထားသလဲ။
တိုင္းရင္းသား လက္နက္ကိုင္ေတာ္လွန္ေရးေတြကို ဘယ္လိုသေဘာ ထားသလဲ"… က်ေနာ္တို႔ အေျဖေတြက
အမ်ဳိးမ်ဳိး။ "ခင္ဗ်ားတို႔ဟာ မဟာဗမာ လူမ်ဳိးႀကီးဝါဒကို က်င့္သံုးေနတာ၊ လူမ်ဳိးစု
လူနည္းစု တိုင္းရင္းသားေတြကို ဖိႏွိပ္ေနတယ္။ ဗမာလူမ်ဳိးျဖစ္ေရး ဇာတ္သြတ္သြင္းေနတယ္"။
က်ေနာ္တို႔က ဒီ မဟာဗမာ ဆိုတဲ့ စကားလံုးကို အခုမွ ၾကားဖူးေတာ့တယ္။ "ဖက္ဒရယ္မူ ကို
ဘယ္လိုသေဘာထားပါသလဲ" အဲဒါမွ ပိုဆိုးတယ္။ က်ေနာ္တို႔ လူငယ္ေက်ာင္းသင္တန္း ကာလတေလွ်ာက္လံုး
'ဖက္ဒရယ္' ဆိုတာ ျပည္ေထာင္စုကေန ခြဲထြက္ၾကမွာ၊ ဖက္ဒရယ္ဆိုတာ တိုင္းျပည္ၿပိဳကြဲမယ့္
အေရးလို႔ သင္ၾကားခဲ့ၾကရဖူးတာ။ ၁၉၉၁ ခုႏွစ္မွာ ယူဂိုဆားဗီယားမွာ ျပည္တြင္းစစ္ ျဖစ္လာၿပီး၊
ေဘာ့ဇနီးယား၊ ဟာဗီဂိုဗီးနား၊ ကရိုေအးရွား၊ ဆလိုေဗးနီးယား (၁၉၉၂)၊ မက္ဆီဒိုးနီးယား
(၁၉၉၃) ဆားဗီးယား၊ မြန္တီနီဂရိုး (၂၀၀၀) မွာ ခြဲထြက္လို႔ ကုလသမဂၢဝင္ ႏိုင္ငံျဖစ္လာၾကတာေတြ
ရွိတယ္။ ဒီလိုႏိုင္ငံေတြ ၿပိဳကြဲ တာကို ေဘာလ္ကန္ႏိုင္ေဇးရွင္း (Balkanization) သရုပ္လကၡဏာလို႔ေတာင္
သမုတ္ၾကတာေတြ ရွိတယ္။ အာဏာသိမ္း ၿပီး စစ္အစိုးရကလည္း ဒီလိုတိုင္းျပည္ၿပိုကြဲမွာပဲဆိုတဲ့
သတင္းစကားကို ေပးေနတဲ့အခ်ိန္။ ရုပ္ရွင္ေတြမွာလည္း "အေဖနဲ႔ သားမ်ား" ဆိုၿပီး
အဖႀကီးစိုးေရးဝါဒ ရုပ္ရွင္ကားေတြ ျပသေနတယ္။ သီခ်င္းေတြမွာလည္း "အခိုင္မာဆံုးေသာ
ျပည္ေထာင္စုေတြ ကမၻာအရပ္ရပ္မွာ ၿပိဳကြဲလွ်က္ ရွိၾကေပ" ဆိုတာမ်ဳိး သီခ်င္းေတြကို
ေရဒီယိုေတြက လႊင့္ေပးေနတဲ့ ကာလ။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ကို ျဖည္းျဖည္းခ်င္း ႏိုင္ငံေရးနဲ႔ အသိပညာေပးသြားတာက မဟာမိတ္
ေခါင္းေဆာင္ေတြပဲ။ ႏိုင္ဗညားေအာင္၊ ႏိုင္တင္ေအာင္ (ႏိုင္ငံျခားေရး၊ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ)၊
ႏိုင္ပန္းသာ (မြန္ျပည္သစ္ပါတီ) တို႔ပါတယ္။ ေကအဲန္ယူဖက္ကဆိုရင္ ဒူးပလာယာခရိုင္ ဥကၠ႒
ဖူးတာအယ္ပါတယ္။ က်ေနာ္က သူ႔မ်က္ႏွာဝိုင္းဝိုင္းႀကီး အသံက်ယ္က်ယ္၊ ေလးေလးနဲ႔ စကားေျပာပံုကို
သေဘာက်သလို၊ သူကလည္း က်ေနာ့္ကို သေဘာက်ပံုရတယ္။ သူက လူေကာင္ႀကီးတယ္။ အသက္ ႀကီးလာေတာ့
စကားေျပာရင္း၊ အစည္းအေဝးထိုင္ရင္း အိပ္ေပ်ာ္သြားတတ္တာလည္း ရွိတယ္။ ရုပ္ရွင္ကားေတြဆိုရင္
ေအးေအးေဆးေဆး စိမ္ေျပနေျပ ထိုင္ၾကည့္တတ္တယ္။ အႏုပညာကိုလည္း ခံုမင္ပံုရတယ္။ သူကိုယ္တိုင္
တပ္မဟာ (၆) ဒူးပလာယာခရိုင္မွာ ရုပ္ရွင္ရိုက္ဖို႔ ႀကိဳးပမ္းဖူးေသးတယ္။ ျပည္တြင္းက ပါလာတဲ့
ကိုထက္ေခါင္ (ျပည္သူ႔အသံ သတင္းစဥ္) နဲ႔ အျခားအႏုပညာသမားေတြ ေခၚတယ္။ ေက်ာင္းသားတပ္ဖြဲ႔က
လူေတြကို မင္းသား၊ မင္းသမီးေရြးေစတယ္။ ရုပ္ရွင္ တကားရိုက္ဖို႔ လိုအပ္တဲ့ ဇာတ္ပစၥည္း၊
အဝတ္အစား၊ ယူနီေဖာင္းေတြ ဝယ္ဖို႔ ေငြထုတ္ေပးတယ္။ ေနာက္ဆံုးေတာ့ မင္းသား၊ မင္းသမီးေတြက
လက္နက္ခ်အိမ္ျပန္၊ အခ်ဳိ႔လည္း က်ဆံုး၊ ေသဆံုးနဲ႔ အဲဒီရုပ္ရွင္ကားႀကီးကို အခုတိုင္မျမင္လိုက္
ၾကရဘူး။ ဗိုလ္ခ်ဳပ္တာမလာေဘာ (ကြယ္လြန္ ေကအဲန္ယူ ဥကၠ႒) ကလည္း အဲဒီအခ်ိန္က ဘုရားသံုးဆူေဒသမွာ
ေကအဲန္ဒီအို (ကရင္ကာကြယ္ေရး ရဲတပ္ဖြဲ႔ ဗိုလ္ခ်ဳပ္) အျဖစ္ လာရွိေနတတ္တယ္။ အလုပ္ကေတာ့
သိပ္ရွိပံု မရဘူး။ ေအးေအးလူလူ ပုခက္တလံုး ခ်ည္အိပ္ေနတာ ေတြ႔ရတယ္။ က်ေနာ္တို႔ကလည္း သူနဲ႔
စကားသြားေျပာဆိုရင္ ကရင္ ေတာ္လွန္ေရးသမိုင္းေၾကာင္းေတြ၊ ၿဗိတိသွ်တပ္မေတာ္တြင္း သူတို႔တာဝန္ယူဖူးခ်ိန္
အေတြ႔အၾကံဳေတြကို ေျပာျပတတ္ တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">သူတို႔က က်ေနာ္တို႔ ႏိုင္ငံေရးသိပၸံမွာ သင္ခဲ့ရတဲ့ ေခတ္ႀကီး ၅ ေခတ္ကို
တမ်ဳိးတဖံု အဓိပၸါယ္ ျပန္ဖြင့္ေပးၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ျမန္မာ့ဆိုရွယ္လစ္ လမ္းစဥ္ပါတီ
က ေပးတဲ့ ႏိုင္ငံေရးသိပၸံ ဘာသာရပ္မွာ တကၠသိုလ္အထိ ဖတ္ၾကရတယ္။ က်ေနာ္တို႔ သမိုင္းျဖစ္စဥ္မွာ
ေခတ္ႀကီး ၅ ေခတ္ ကို ျဖတ္ၾကရတယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">၁။ သမိုင္းဦး ဘံုေျမေခတ္<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">၂။ ေက်းပိုင္ကၽြန္ပိုင္ေခတ္<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">၃။ ေျမရွင္ ပေဒသရာဇ္ေခတ္ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">၄။ အရင္းရွင္ေခတ္<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">၅။ ဆိုရွယ္လစ္ေခတ္ .. စသည္ျဖင့္ကို ျဖတ္သန္းလာခဲ့ၾကရတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဆိုရွယ္လစ္ေခတ္ ေရာက္မွသာလွ်င္ မတရားမႈ အဖံုဖံု ခ်ဳပ္ၿငိမ္းမယ္။ လူလူခ်င္း
ေခါင္းပံုျဖတ္မႈေတြ ကင္းေဝးလို႔ သာယာ ဝေျပာေသာ လူ႔ေဘာင္သစ္ကို တည္ေဆာက္ႏိုင္မယ္ စသျဖင့္
သင္ၾကားခဲ့ၾကရသကိုး။ ဒါေပမယ့္ သူတို႔ရဲ႔ ေဆြးေႏြးခ်က္ ေတြမွာ သူတို႔က ထပ္ၿပီး အေသးစိတ္ေျပာလာတယ္။
က်ေနာ္တို႔က လူတိုင္း ပိုင္ဆိုင္မႈမရွိတဲ့၊ အားလံုး ညီတူညီမွ် ပိုင္ဆိုင္ ၾကတဲ့ သမိုင္းဦး
ဘံုေျမကို ေခတ္ကို ျဖတ္သန္းလာၾကရတယ္။ အဲဒီမွာ လူေတြအခ်င္းခ်င္းၾကား ျပႆနာနည္းတယ္။ ဒါေပမယ့္
ပိုင္ဆိုင္မႈ ျဖစ္လာၾကတဲ့ အခါ အုပ္စုအခ်င္းခ်င္း တိုက္ခိုက္တယ္၊ သိမ္းသြင္းတယ္။ အင္အားႀကီးသူက
အင္အား နည္းသူကို အႏိုင္ယူတဲ့ ေက်းပိုင္ကၽြန္ပိုင္ေခတ္ ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ လူတခ်ဳိ႔က သခင္ျဖစ္ၿပီး
လူတခ်ဳိ႔က ကၽြန္ျဖစ္ၾကတယ္။ ဒီမွာ ဖိႏွိပ္ေခါင္းပံုျဖတ္မႈ၊ ဂုတ္ေသြးစုတ္မႈေတြ စတင္လာခဲ့တယ္။
လူဟာ ပိုင္ဆိုင္မႈပစၥည္းတခုသဖြယ္ ျဖစ္သြားၿပီး ေက်းကၽြန္ေတြသဖြယ္ ေရာင္းစားစရာ ကုန္ပစၥည္း
ျဖစ္သြားခဲ့တယ္။ ေနာက္တဆင့္မွာေတာ့ ေျမရွင္ပေဒသရာဇ္ေခတ္ ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ အဲဒီမွာ ၿမိဳ႔ျပႏိုင္ငံေတာ္ေတြ
ေပၚေပါက္လာတယ္။ ဘုရင္ေတြက သူတို႔ ခြန္အားရွိၿပီ ထင္တဲ့အခါ ေဘးနားကၿမိဳ႔ျပ ႏိုင္ငံေတာ္ေတြကို
တိုက္ခိုက္ၾကတယ္။ သိမ္းပိုက္ ႏိုင္ငံထူေထာင္ၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ရာဇဝင္ေတြထဲက စကားနဲ႔
ေျပာရင္ လက္ရံုးဆန္႔တန္းၾကတယ္။ ႏိုင္ငံတိုင္းမွာ ဒီအဆင့္ဟာ မလြဲမေသြ ျဖတ္သန္းခဲ့ၾကတယ္။
ဗမာဘုရင္ အင္အားႀကီးလာရင္ မြန္ကိုတိုက္တယ္၊ ရွမ္းကိုတိုက္တယ္၊ ယိုးဒယားကိုတိုက္တယ္။
လာအိုအထိ တိုက္တယ္။ ဒီလို ျဖတ္သန္းလာခဲ့ရတာဟာ မလြဲမေရွာင္သာ ျဖတ္သန္းလာခဲ့ၾကရတဲ့ သမိုင္းပဲ။
သူတို႔ တိုင္းရင္းသားေတြ နားလည္တယ္။ စစ္ပြဲေတြဟာ တိုင္းရင္းသားအခ်င္းခ်င္း မုန္းလို႔တိုက္တာမဟုတ္ဘူး။
ဘုရင္ (ပေဒသရာဇ္) ေတြ၊ အင္ပိုင္ယာျပည့္ရွင္ ေတြရဲ႔ ဆႏၵေတြနဲ႔သာ တိုက္ၾကတာ ျဖစ္တယ္…
လို႔ သူတို႔က ရွင္းျပတယ္။ ဒါေပမယ့္ ဘာျဖစ္လို႔ အခုတိုင္ စစ္တိုက္ေနၾက တာလဲ… ေမးခြန္းထုတ္တယ္။
တိုင္းရင္းသားေတြ အခ်င္းခ်င္း မုန္းလို႔မဟုတ္ဘူး။ အုပ္စိုးသူလူတစုရဲ႔ လိုအင္ဆႏၵေၾကာင့္
သာ စစ္တိုက္ေနၾကတာ။ တိုင္းရင္းသား ျပည္သူအခ်င္းခ်င္းက မုန္းလို႔မျဖစ္ဘူး၊ ခ်စ္ၾကည္ၾကရမယ္။
စစ္တိုက္ခိုင္းေနတဲ့ စစ္အစိုးရသာ ဘံုရန္သူျဖစ္တယ္… စသည္ျဖင့္ သူတို႔ ေတာ္လွန္စစ္ဆင္ႏႊဲေနၾကရျခင္းရဲ႔
တရားကို ထူေထာင္တယ္။ က်ေနာ္တို႔ကလည္း သေဘာက်ၾကတယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">တခါ က်ေနာ္တို႔ကို တိုင္းရင္းသားေခါင္းေဆာင္ေတြက ေဆြးေႏြးျပတယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"က်ေနာ္တို႔ ႏိုင္ငံရဲ႔ ျပႆနာက ဒီမိုကေရစီဆိတ္သုဥ္းမႈ ျပႆနာ နဲ႔ တိုင္းရင္းသားအေရး
ျပႆနာ၊ တခုတည္း ေျဖရွင္းလို႔ မရႏိုင္ဘူး" က်ေနာ္တို႔ လက္ခံၾကတယ္။ က်ေနာ္တို႔ေတာထဲ
ထြက္လာခါစေတာ့ ဒီမိုကေရစီအေရးပဲ။ အခုေတာ့ တိုင္းရင္း သားအေရးကိုပါ ေက်ာပိုးဖို႔ လက္ခံလာၾကတယ္။
"အဆက္ဆက္ အုပ္စုိးခဲ့တဲ့ ျမန္မာအစိုးရအဆက္ဆက္နဲ႔ ဗမာပါတီ အဆက္ဆက္က တုိင္းရင္းသား
ျပႆနာကို ဘယ္လိုသေဘာထားၾကသလဲ။ တိုင္းရင္းသားျပႆနာကို ေျပလည္ေအာင္ ေျဖရွင္းေပးဖို႔ စိတ္ဆႏၵမရွိၾကဘူး။
ႏိုင္ငံေရး အာသီသ မရွိၾကဘူး။ ဖိႏွိပ္တယ္။ မဟာဗမာ လူမ်ဳိးႀကီးဝါဒကို က်င့္သံုးတယ္။ ဒါေၾကာင့္
သူတို႔ေတြ က်ရႈံးရတာပဲ" လို႔ ဆိုတယ္။ က်ရႈံးသြားတဲ့ ဖဆပလ အစိုးရနဲ႔ ဖဆပလ ပါတီႀကီး၊
ေလာေလာလတ္ လတ္ ၿပိဳကြဲသြားတဲ့၊ ျမန္မာ့ဆိုရွယ္လစ္လမ္းစဥ္ပါတီ (မဆလ) အစိုးရနဲ႔ (မဆလ)
ပါတီ၊ သိပ္မၾကာခင္မွာဘဲ အင္အား ေသာင္းခ်ီရွိေနရာကေန ၿပိဳကြဲသြားတဲ့ ကြန္ျမဴနစ္ပါတီ-ဗမာျပည္
(ဗကပ) ကို ဥပမာေပးၾကတယ္။ "တိုင္းရင္းသားအေရးနဲ႔ ပတ္သက္ၿပီး မူဝါဒမမွန္တဲ့ ပါတီေတြဟာ
ေနာက္ဆံုးမွာ ျမန္မာျပည္မွာ ၿပိဳကြဲပ်က္စီးၾကရတာပဲ။" သူတို႔က ဒီလိုနိဂံုးခ်ဳပ္ၾက
တယ္။ [အခုအခ်ိန္မွာေတာ့ အာဏာရပါတီ NLD ရဲ႔ တိုင္းရင္းသားေရးရာ မူဝါဒေတြက ဘယ္သို႔ရွိမလဲ
စသည္ျဖင့္လည္း ေစာေၾကာစဥ္းစားေနမိတယ္။]<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုနဲ႔ ေနာက္ပိုင္း ABSDF ဗဟိုေကာ္မီတီ အစည္းအေဝး၊ ညီလာခံေတြမွာ တိုင္းရင္းသားေရးရာ
မူဝါဒေတြကို စဥ္းစားၾက တယ္။ တိတိက်က်ေဆြးေႏြးၾကပိုင္း ေနာက္ပိုင္းမွာ ဖက္ဒရယ္မူကို
အတည္ျပဳလက္ခံၾကတယ္။ ဖက္ဒရယ္ျပည္ေထာင္စု တည္ေဆာက္ေရး/ ေပၚထြန္းေရးဟာ အေရးႀကီးေၾကာင္းနဲ႔
ေနာက္ပိုင္းမွာ ဖက္ဒရယ္မူနဲ႔ ပတ္သက္လို႔ ေလ့လာဖို႔ အစီအစဥ္ေတြ လုပ္ၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီကာလထဲမွာ တိုင္းျပည္ထဲမွာ ဖိႏွိပ္မႈေတြက တိုးလာေနတယ္။ ေက်ာင္းေတြက ပိတ္ထားဆဲ၊
အစိုးရက ေက်ာင္းသား သမဂၢ ဦးေဆာင္လႈပ္ရွားသူေတြကို ၿဖိဳခြဲဖို႔ ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ တိုင္းျပည္ထဲမွာ
အံတုလႈပ္ရွားမႈ နည္းနည္းကေလးကိုမွ် သည္းညည္းမခံႏိုင္တဲ့ မူဝါဒကို က်င့္သံုးလာတယ္။ ၁၉၈၉
ခုႏွစ္၊ ဇန္နဝါရီလ ၃ ရက္ေန႔မွာ ေဒၚေအာင္ဆန္းစုၾကည္ရဲ႔ မိခင္၊ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ကေတာ္ ေဒၚခင္ၾကည္
ကြယ္လြန္တဲ့ စ်ာပနအခမ္းအနားမွာလည္း ဦးေဆာင္လႈပ္ရွားတဲ့ ေက်ာင္းသား ေတြကို ရွာေဖြဖမ္းဆီးတာေတြ
ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ ၁၉၈၉ ခုႏွစ္၊ မတ္လ ၂၃ ရက္ေန႔မွာ ေက်ာင္းသားသမဂၢ (ဗကသ) ဥကၠ႒ ကိုမင္းကိုႏိုင္ကို
ဖမ္းလိုက္တယ္။ သိပ္မၾကာခင္မွာပဲ လူ႔ေဘာင္သစ္ပါတီ ဒု-ဥကၠ႒ကိုသက္ထြန္းကို ဖမ္းဆီးထိန္းသိမ္း
လိုက္ျပန္တယ္။ ဧၿပီလထဲမွာ ကိုေအာင္ဒင္ အပါအဝင္ ဗကသေခါင္းေဆာင္ေတြ ထပ္ၿပီး ဖမ္းဆီးခံရျပန္တယ္။
လူ႔ေဘာင္ သစ္ဒီမိုကရက္တစ္ပါတီ ေခါင္းေဆာင္ ကိုမိုးသီးဇြန္ကလည္း ဖမ္းဆီးခံရမယ့္ အေရးျမင္ပံုရတယ္။
အဲသည္ေတာ့ ၁၉၈၉ ခုႏွစ္၊ သၾကၤန္အၿပီးေလာက္မွာ ထိုင္း-ျမန္မာနယ္စပ္ကို ထြက္ေျပးလာခဲ့တယ္။
ေနာက္ပိုင္းမွာ လူ႔ေဘာင္သစ္ရဲေဘာ္ မ်ားလည္း သူနဲ႔အတူ နယ္စပ္ေဒသကို တဖြဲဖြဲ လိုက္လံထြက္ေျပးလာၾကတယ္။
အခ်ဳိ႔က ရွမ္းျပည္နယ္ အက္စ္၊ အက္စ္၊ ေအ စခန္းေတြဖက္ တက္သြားၾကသလို၊ အခ်ဳိ႔က က်ေနာ္တို႔
ဘုရားသံုးဆူ (၁၀၁) စခန္းကို ေရာက္လာၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">တခ်ိန္တည္းမွာပဲ က်ေနာ္တို႔ေဆးတကၠသိုလ္-၂ ေနာက္ဆံုးႏွစ္ေက်ာင္းသား
(က်ေနာ္တို႔အေပၚ စီနီယာတန္းက) ကိုေဇာ္ ထြန္း၊ ရန္ကုန္တကၠသိုလ္က ဆရာဦးျမင့္လိႈင္တို႔လည္း
ဘုရားသံုးဆူစခန္းကို ပူးေပါင္းေရာက္လာၾကတယ္။ သူတို႔ျဖစ္ပံုက ဒီလို။ က်ေနာ္တို႔
ABSDF ဖြဲ႔စည္းၿပီး မၾကာခင္ေလာက္မွာပဲ၊ စစ္အာဏာရွင္ ဆန္႔က်င္ေရးအတြက္ အႀကီးဆံုးတပ္ေပါင္းစု
Democratic Alliance of Burma (DAB)- ျမန္မာျပည္ ဒီမိုကရက္တစ္ မဟာမိတ္အဖြဲ႔ခ်ဳပ္ (မဒမခ)
တပ္ေပါင္းစုကို ဖြဲ႔တယ္။ ဒီေအဘီမွာ အဖြဲ႔အစည္းေပါင္းစံု ပါဝင္ၾကၿပီး၊ ျမန္မာႏိုင္ငံ
ရဟန္းပ်ဳိသမဂၢလိုမ်ဳိး သပိတ္တုန္းက ပါဝင္လာၿပီး၊ ထြက္ေျပးလာၾကတဲ့ ရဟန္းပ်ဳိေတြလည္း
ပါဝင္ၾကတယ္။ ရဟန္းေတြက ႏိုင္ငံေရး-စစ္ေရးမွာ ပါဝင္သင့္သလားဆိုၿပီး အေစာပိုင္းမွာ ကန္႔ကြက္မႈေတြ
ရွိေသးတယ္။ ေနာက္ပိုင္းေတာ့ စစ္ေရးဆိုင္ရာဆံုးျဖတ္ခ်က္မ်ားမွအပ ပါဝင္ေဆြးေႏြးခြင့္
ရွိသည္ဆိုၿပီး၊ ရဟန္းပ်ဳိသမဂၢကို လက္ခံပါဝင္ေစတယ္။ ရန္ကုန္တကၠသိုလ္ ဇီဝေဗဒဌာနက နည္းျပ
ဆရာဦးျမင့္လိႈင္၊ ကိုေဇာ္ထြန္းတို႔ကေတာ့ ရန္ကုန္မွာကတည္းက သူတို႔ဦးေဆာင္ပါဝင္ေတာ့
အေထြေထြသပိတ္ေကာ္မီတီ (General Strike Committee- GSC) ကို ဒီေအဘီမွာ အဖြဲ႔ဝင္ ဝင္တယ္။
ျပည္တြင္းကိုယ္စားျပဳ ဆိုေပမယ့္ လူနည္းနည္းပဲ ပါတယ္။ ေနာက္ ပိုင္းမွာ သူတို႔က ကရင္နီတိုးတက္ေရးပါတီ
(KNPP) နယ္ေျမကတဆင့္ ျဖတ္လို႔ ျမန္မာျပည္ေျမာက္ပိုင္း (ဗကပ) တပ္ဖြဲ႔ ေတြ ရွိရာဆီ ခရီးရွည္ခ်ီတက္ၾကဖို႔
အစီအစဥ္လုပ္ၾကတယ္ ဆိုတယ္။ သူတို႔နဲ႔အတူ ေရွ႔ေနကိုေက်ာ္လင္း၊ ရခိုင္တဦးတို႔ ပါဝင္တယ္။
သူတို႔ကို ေကအဲန္ပီပီဥကၠ႒ ေစာေမာ္ရယ္က ခရီးဆက္မသြားဖို႔ ဟန္႔တားထားလိုက္တယ္။ ဖမ္းတာေတာ့
မဟုတ္ဘူး။ အဲသည္ ကရင္နီစခန္းမွာ အတန္ၾကာေနလိုက္ၾကရတယ္။ ေနာက္ေတာ့ ကိုမိုးသီးဇြန္ကလည္း
တိုက္တြန္း တာနဲ႔ သူတို႔က က်ေနာ္တို႔ ဘုရားသံုးဆူစခန္းကို ေရာက္လာခဲ့ၾကတယ္။ (DPNS)
လူ႔ေဘာင္သစ္ပါတီဝင္ ရဲေဘာ္ေဟာင္း ေတြ က်ေနာ္တို႔စခန္းကို ေရာက္လာတာ တခုေကာင္းတယ္။ ျပည္တြင္းကို
ေျမေအာက္ (UG) ဆက္သြယ္ေရးလမ္းေၾကာင္း ပြင့္လာတယ္။ ဆိုးက်ဳိးတခုကေတာ့ ေနာက္ပိုင္းမွာ
တပ္ရင္း (၁၀၁) ၂-ျခမ္းကြဲဖို႔ အေၾကာင္း ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ </span><br />
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"><span style="color: #990000;">ကိုမိုးသီးဇြန္ ထိုင္း-ျမန္မာနယ္စပ္ ေရာက္လာၿပီးေနာက္၊ ဘန္ေကာက္သံရံုးေရွ႔တြင္ ဆႏၵျပပြဲ ပါဝင္စဥ္</span></span></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0jCQfTbUmgREB7WWDAceuZlidJVnCxi8bFk1c67ODgzOCqpz-FJ9iQoCP5KvUP2hwh6LD7Wy1K0_aI2ynQvIRibpTcWRzaG_njo0zcpctQ06yLETdUhMHcDTGLnXKXiNHm9HGX9gVCMNg/s1600/MTZ+_000056.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1032" data-original-width="1600" height="206" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0jCQfTbUmgREB7WWDAceuZlidJVnCxi8bFk1c67ODgzOCqpz-FJ9iQoCP5KvUP2hwh6LD7Wy1K0_aI2ynQvIRibpTcWRzaG_njo0zcpctQ06yLETdUhMHcDTGLnXKXiNHm9HGX9gVCMNg/s320/MTZ+_000056.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-53353290028017164862017-11-13T22:58:00.000+07:002018-04-25T13:29:39.405+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၆)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b>ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၆)<o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္ စခန္းဥကၠ႒အျဖစ္ ေရြးခ်ယ္တင္ေျမႇာက္ခံရၿပီး မၾကာခင္မွာပဲ၊ စစ္သင္တန္းဆင္းပြဲ
က်င္းပဖို႔ ျဖစ္လာတယ္။ ရက္စြဲ ေသခ်ာမမွတ္မိေပမယ့္ ၁၉၈၉ ခုႏွစ္၊ မတ္လထဲ ျဖစ္ဖို႔မ်ားတယ္။
စစ္ေၾကာင္းေလွ်ာက္၊ ဘင္ခရာတပ္ဖြဲ႔နဲ႔ ခ်ီတက္အေလးျပဳ ဖို႔ ျဖစ္လာတယ္။ အမွန္တကယ္က အခုစစ္သင္တန္းက်င္းပေနစဥ္မွာ
က်ေနာ္ကိုယ္တိုင္လည္း သင္တန္းသားပဲ။ လုပ္အား ထည့္ဝင္မႈကလည္း သာမန္သင္တန္းသား တေယာက္လုိပါပဲ။
သို႔ေသာ္လည္း ကံတရားအရ သင္တန္းဆင္း စစ္ေၾကာင္းက စခန္းဥကၠ႒ က်ေနာ့္ကို ခ်ီတက္အေလးျပဳရဖို႔
ျဖစ္လာတယ္။ က်ေနာ့္မွာ ယူနီေဖာင္းေတာင္ ေကာင္းေကာင္းျပင္ဆင္ခ်ိန္ မရလိုက္ဘူး။ သိပ္မေတာ္တဲ့
ေျပာက္က်ားယူနီေဖာင္းတစံုကို လက္ေခါက္၊ ေျခေခါက္ဝတ္၊ သိပ္မေတာ္တဲ့ စစ္ဖိနပ္တစံု နဲ႔
သင္တန္းဆင္းပြဲ ၿပီးသြားတယ္။ သင္တန္းဆင္းပြဲမွာ ဘယ္လိုမိန္႔ခြန္း ေပးမိတယ္ဆိုတာ ေသခ်ာ
မမွတ္မိေတာ့ဘူး။ ေက်ာင္းသားရဲေဘာ္ေတြၾကား ညီညြတ္ေရးနဲ႔ မၿပီးေသးတဲ့ ေတာ္လွန္ေရးခရီးကို
အင္တိုက္အားတိုက္ ဆက္လုပ္ၾကဖို႔ ေလာက္ပဲ ျဖစ္ႏိုင္ပါတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">သင္တန္းၿပီးေတာ့ ေရွ႔တန္းဆင္းၾကဖို႔ ျပင္ဆင္မႈေတြ ျဖစ္လာတယ္။ က်ေနာ္တို႔က
မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဗဟိုစစ္ရံုးနဲ႔ သြား ေဆြးေႏြးၾကရတယ္။ လက္နက္ေတြ၊ က်ည္ေတြ ငွားၾကရတယ္။
က်ေနာ္တို႔ဖက္က လုပ္ခ်င္တဲ့ စစ္ေရးအစီအစဥ္ကိုလည္း တင္ျပၾကရတယ္။ အဲသည္အခ်ိန္က က်ေနာ္အဓိက
ဆက္ဆံရတာက ေက်ာင္းသားေရးရာ တာဝန္ခံ ႏိုင္ဗညားေအာင္နဲ႔ စစ္ေရးကိစၥဆိုရင္ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ
ဗဟိုစစ္ေကာ္မရွင္ တြဲဘက္အတြင္းေရးမွဴး ႏိုင္ပန္းသာနဲ႔ ဆက္ဆံရတယ္။ သူက အရပ္မနိမ့္မျမင့္၊
ခပ္ပိန္ပိန္ပါးပါးပဲ။ စကားေျပာရင္ ေလေအးေလးနဲ႔ ေျပာတယ္။ က်ေနာ္တို႔ကိုလည္း တတ္ႏိုင္သေလာက္
ႏိုင္ငံေရးပို႔ခ်ေဆြးေႏြးမႈေတြ လုပ္တယ္။ က်ေနာ္ေလးစားမိတဲ့ မြန္ေခါင္းေဆာင္ထဲမွာပါတယ္။
[ေနာက္ပိုင္းမွာ သူ လက္နက္ခ်သြားတယ္ၾကားေတာ့ က်ေနာ္အေတာ္အံ့အားသင့္ရတယ္၊ နားမလည္ႏိုင္ဘူး
ျဖစ္မိတယ္။] ေနာက္ပိုင္းမွာ ေတာ့ မြန္ျပည္သစ္ပါတီက စစ္ဦးစီးခ်ဳပ္ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေထာမြန္
(ယခု ပါတီဥကၠ႒)၊ အဲသည္အခ်ိန္က ဒု-ဥကၠ႒ ႏိုင္ထင္ (ကြယ္လြန္) နဲ႔ အဓိက ဆက္ဆံရတယ္။ ဥကၠ႒ႏိုင္ေရႊက်င္ကေတာ့
ၿမိဳ႔နဲ႔ တပ္ေပါင္းစုမွာ ေနတာမ်ားၿပီး၊ တခါတေလမွ က်ေနာ္တို႔ ေတြ႔ရတယ္။ သူကေတာ့ လူျဖဴျဖဴ
ေက်ာ့ေက်ာ့၊ အက်ၤီပုဆိုးဝတ္ရင္လည္း ႏုတဲ့အေရာင္ေတြ ေရြးခ်ယ္ဝတ္ တတ္တယ္။ ေတာ္လွန္ေရးေခါင္းေဆာင္
တေယာက္ထက္စာရင္၊ မင္းသားတေယာက္နဲ႔ေတာင္ ပိုတူေနေသးတယ္။ <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-size: 10pt;"></span><br />
<a name='more'></a><span style="font-size: 10pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ ၂၀ ေရွ႔တန္းထြက္ဖို႔ လက္နက္၊ က်ည္ရတယ္။ မြန္ရဲေဘာ္ေတြက
ပထမပိုင္းမွာ ဒီေက်ာင္းသားေတြက ဗမာအခ်င္းခ်င္းတိုက္ပါ့မလားဆိုတဲ့ သံသယေတြ ရွိေနေသးတယ္။
ေနာက္ပိုင္း တိုက္ပြဲအခ်ဳိ႔ျဖစ္ၿပီးမွသာ ယံုၾကည္မႈရလာ ၾကတယ္။ အဲသလို ေရွ႔တန္းထြက္ၾကဖို႔
လူေရြးၾကတဲ့အခါမွာလည္း ျပႆနာႀကီးတယ္။ သူလည္း ေရွ႔တန္းသြားခ်င္၊ ကိုယ္ လည္း ေရွ႔တန္းသြားခ်င္
ျဖစ္ေနၾကတယ္။ မိန္းကေလးေတြကိုယ္တိုင္ကလည္း ေရွ႔တန္းသြားပါရေစ ေတာင္းဆိုေနၾက တယ္။ ေနာက္ဆံုး
သင့္ေတာ္သူ ရဲေဘာ္ ၂၀ ကို ေရြးလိုက္တယ္။ (ေရွ႔တန္းထြက္ဖို႔ မပါရလို႔ တုန္လႈပ္ေျခာက္ျခားေရး
အဖြဲ႔ဝင္ ရဲေဘာ္ေတြက ေနာက္ပိုင္းမွာ ဒညတစခန္းဖက္ကို ကူးေျပာင္းသြားၾကတယ္။) ၁၉၈၉ ခုႏွစ္၊
ေမလေလာက္မွာ စစ္ေၾကာင္းစထြက္ျဖစ္တယ္။ က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ႀကီး ကိုဝင္းႏိုင္ဦးက ေဆးမွဴးလိုအပ္ခ်က္အရေရာ၊
ႏိုင္ငံေရးအရ ဦးေဆာင္ ဖို႔ပါ။ စစ္ေၾကာင္းနဲ႔ ပါသြားခဲ့တယ္။ က်ေနာ္တို႔ တပ္ရင္း (၁၀၁)
က စစ္ေၾကာင္းေတြကို နာမည္ေပးရာမွာ ေရာင္နီ-၁၊ ေရာင္နီ-၂ စသည္ျဖင့္ ေပးတယ္။ ေရာင္နီ-၄
အထိ ရွိခဲ့တယ္။ တပ္ရင္း (၁၀၂) ကလည္း ေနာက္ပိုင္းမွာ စစ္သင္တန္းေတြ ၿပီးသြားတဲ့အခါ စစ္ေၾကာင္းေတြ
စုဖြဲ႔လႈပ္ရွားတယ္။ သူတို႔ကေတာ့ စစ္ေၾကာင္းေတြကို ေအာင္ဆန္း-၁၊ ေအာင္ဆန္း-၂ စသည္ျဖင့္
နာမည္ေပးတယ္။ အထူးသျဖင့္ မုဒံုဂြင္နဲ႔ ၾကာအင္းဆိပ္ႀကီး ေတာင္ေပါက္ ၂၄-ရြာ မြန္-ကရင္
ပူးတြဲအုပ္ခ်ဳပ္ေရး ေဒသမွာ စစ္ေၾကာင္းလႈပ္ရွားၾကတာ မ်ားတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ဒု-ဥကၠ႒ ႏိုင္ႏြန္လာ ကြယ္လြန္ခဲ့တဲ့ ၁၉၈၉ ၾသဂုတ္လ ၈-ရက္
(၈၈၈၈) ပထမႏွစ္ပတ္လည္ အခမ္းအနား မွာေတာ့ ကိုတင္စိုး ေနာင္၊ ကိုဝင္းႏိုင္ဦးတို႔ စစ္ေၾကာင္းက
မုဒံုအေပၚဖက္ ေတာင္ေၾကာမွာ ရွိေနခဲ့တယ္။ သူတို႔အစီအစဥ္ က မုဒံု၊ ကမာဝက္မွာရွိတဲ့ တပ္ရင္းစခန္းတခုကို
ေရာ့ကက္နဲ႔ ပစ္ဖို႔ပဲ။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ တပ္ေတြနဲ႔အတူ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ ေထာမြန္လည္း ပါလာတယ္။
ကိုဝင္းႏိုင္ဦးက ျပန္ေျပာျပတယ္။ "က်ေနာ္တို႔ ေတာင္ေပၚေရာက္ေတာ့ ညေနေစာင္းပဲ။
ေအာက္မွာ မီးေရာင္ေတြနဲ႔ ကားေတြသြားေနတာ၊ တပ္ရင္းစခန္းကို အေဆာင္ေတြ အစီအရီေလး ေတြ႔ေနရတယ္။
စိတ္ကူးယဥ္ေနမိတယ္။ မနက္ျဖန္မနက္ဆိုရင္ေတာ့ အဲဒီအေဆာက္အဦးေတြ မီးေလာင္ပ်က္စီးမွာကို
ေတြးေနမိတယ္။ က်ေနာ္တို႔ ဆီမွာက 2.75 Rocket launcher ေတြ ပါလာခဲ့တယ္။ နက္ျဖန္ေတာ့
အပီ ပစ္ၿပီ" သူက ျပန္ေျပာျပတယ္။ သူ ေျပာတဲ့ 2.75 ေရာ့ကက္ဆိုတာ ေမွာင္ခိုေစ်းကြက္ထဲ
ေဖာေဖာသီသီ ဝယ္လို႔ရတယ္။ ေဒၚလာ ၁၀၀ ေအာက္ပဲ ေစ်းရွိတယ္။ ဘယ္ႏိုင္ငံကထုတ္မွန္း ေသခ်ာေတာ့
မသိဘူး။ အမွန္က ေလယာဥ္ေပၚကေန ေဝဟင္၊ ေလယာဥ္ေပၚကေန ေျမျပင္ကို ပစ္တဲ့လက္နက္မ်ဳိးပဲ။
ဒါေပမယ့္ ဒါကို ေလွ်ာ့တိုက္ပစ္လို႔ ရေအာင္ စီစဥ္တဲ့အခါ ပစ္လို႔ရတယ္။ ၁၀-ကီလိုမီတာ ေက်ာ္
သြားတယ္။ [ <span style="color: red;">https://en.wikipedia.org/wiki/Folding-Fin_Aerial_Rocket</span>
] <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ေနာက္တေန႔ မနက္ေရာ့ကက္ပစ္ဖို႔ စီစဥ္ေတာ့ သူစိတ္ဓာတ္က်ပံုကို ေျပာတယ္။ ေရာ့ကက္ပစ္ရေအာင္
ေလွ်ာက္ေျမာင္း၊ ခ်ိန္တြယ္ပစ္ရတဲ့ စနစ္ေတြ ေသခ်ာပါမလာဘူး။ ေရာ့ကက္ကို သစ္ပင္မွာ ဖာ့ခယ္မ
(ထိုင္းလူမ်ဳိးမ်ားဝတ္တဲ့ ခါးပတ္ နံငယ္ပိုင္း) နဲ႔ ခ်ည္လိုက္တယ္။ ပထမတလံုး ထြက္သြားတယ္။
ဘယ္က်မွန္း မသိဘူး။ ပစ္မွတ္ထက္ကို အေဝးႀကီး ထြက္သြားခဲ့တယ္။ ေနာက္ေတာ့ ျပန္ခ်ိန္၊ ပြဲၿပီးေတာ့
ေရာ့ကက္ ၁၁ လုံးေလာက္ပစ္တာ ၁ လုံးပဲ စစ္တပ္ဝင္းထဲက်ခဲ့ တယ္။ ထိခိုက္ ဒဏ္ရာလည္း မရွိေလာက္ဘူးထင္တယ္။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ေနာက္ပိုင္းမွာ ကခ်င္ ေကအိုင္အို ဥကၠ႒ ဦးဘရန္ဆိုင္းက မြန္ျပည္သစ္ပါတီကို
ပိုက္ဆံထုတ္ေပးၿပီး၊ ဘုရားသံုးဆူေဒသက ေက်ာင္းသားစခန္းေတြအတြက္
လက္နက္ (၈၀) ဝယ္ေပးတယ္ဆိုတဲ့ သတင္းမ်ဳိးၾကားရတယ္။ ABSDF ဥကၠ႒ ကိုထြန္း ေအာင္ေက်ာ္လည္း သူ႔စာအုပ္ထဲမွာ ဒီအခ်က္ကို
ေရးထားတယ္။ ဟုတ္-မဟုတ္ေသခ်ာေတာ့ မသိဘူး။ သူေရးထားတာ ေတာ့ ဒီသတင္းၾကားၿပီးေနာက္ ကိုစိုးေလး
(ဘုရားသံုးဆူစခန္း ၁၀၁ က EC)၊ ကိုေအာင္ၾကည္ဦး၊ ကိုကိုႏိုင္ (တပ္ရင္း ၁၀၂) နဲ႔ မြန္ျပည္သစ္ပါတီဗဟိုကို
လက္နက္ထုတ္ဖို႔ သြားတယ္လို႔ ဆိုတယ္။ မရခဲ့ဘူး။ ေပးၿပီးၿပီလို႔ ႏိုင္ထင္က ျပန္ေျပာ လိုက္တယ္။
သူကေတာ့ အဆိုးျမင္နဲ႔ ေဖာ္ျပထားတယ္။ (ထြန္း၊ စာ ၃၁၂-၃၁၃) က်ေနာ္တို႔ကေတာ့ ေသခ်ာမသိႏိုင္ဘူး။
က်ေနာ္တို႔ ၁၀၁-၁၀၂ တပ္ရင္းေတြကို ထုတ္ေပးခဲ့တဲ့ လက္နက္ေတြလည္း ျဖစ္ႏိုင္တယ္။ ဒါေပမယ့္
ေသခ်ာတာက အလက္ (၈၀) မရွိတာေတာ့ က်ိန္းေသတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ရဲေဘာ္ေတြၾကားထဲမွာ စိတ္အပန္းေျဖစရာ ကိစၥေလးေတြ ရွိေနတယ္။ စခန္းက
ထြက္ခြင့္ရတဲ့အခါ မြန္ဗဟို ထဲက အမ်ဳိးသမီးတပ္ကို သြားလည္တဲ့သူလည္း ရွိတယ္။ မြန္-ကရင္စစ္ပြဲတုန္းက
မြန္အမ်ဳိးသမီးတပ္က နာမည္ႀကီးၿပီး တပ္မွဴးမပုက နာမည္ေက်ာ္တယ္။ တပ္အဝင္မွာ သူတို႔မြန္စာနဲ႔
ဒပ္စမြတ္ဗရဲ (ဒပ္သြပ္ၿဗဲ) [အမ်ဳိးသမီးတပ္] လို႔ ေရးထား တာကို က်ေနာ္တို႔က ေပါင္းဖတ္လို႔ရတဲ့
အသံထြက္အတိုင္း 'ဒပ္သြပ္ျဗဲ' လို႔ပဲ ေခၚၾကတယ္။ အဲသလို သြားလည္တဲ့ ရဲေဘာ္ေတြကို ဟိုက
ဖမ္းထားၿပီး ျပန္လႊတ္မေပးတာလည္း ရွိတယ္။ ေက်ာင္းသားေရးရာ တာဝန္ခံ ႏိုင္ဗညားေအာင္ လိုက္ထုတ္ေပးမွ
ဒီရဲေဘာ္ေတြ စခန္းျပန္ၾကရတယ္။ ႏိုင္ဗညားေအာင္လည္း အဲသလိုကိစၥေတြနဲ႔ အလုပ္ရႈပ္ရေသးတယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">စခန္းအနီးမွာ အရက္ပုန္းေရာင္းတဲ့ ေလာရွမ္း (Lao-Thai) မေလး အမြန္ဆိုတာလည္း
ရွိေသးတယ္။ သူက အရက္ေရာင္း ေတာ့ သူ႔ကို သြားပိုးပန္းခ်င္သူေတြက အရက္ဝယ္ေသာက္ေပါ့။ က်ေနာ္တို႔ၿမိဳ႔က
(ဗကသ) က လႊတ္လိုက္တဲ့ တပ္မွဴးႀကီး ေတြလည္း အမြန္ဆိုင္မွာ ပြဲက်ေနတာ ျမင္ရတယ္။ (အသိေတြပါ)။
တရက္မွာေတာ့ အမြန္က က်ေနာ္တုိ႔ေဆးရံုကို ေရာက္ လာတယ္။ သူ႔အေဖကို ဘိန္းျဖတ္ခ်င္လို႔ဆိုၿပီး
လာျပတာ။ က်ေနာ္လည္း ဘိန္းတခါမွ မျဖတ္ဘူးသလို အေတြ႔အၾကံဳလည္း မရွိဘူး။ ဒီေတာ့ အစိမ္းျဖတ္ရတယ္။
သူ႔အေဖ ဘိန္းျဖတ္လို႔ခံစားရတဲ့ ေဝဒနာေတြ သက္သာေအာင္၊ ဆားရည္ခ်ိတ္ေပး၊ အကိုက္အခဲ ေပ်ာက္ေဆးေပး၊
ေစာင့္ၾကည့္ဖို႔ပဲ လုပ္ရတယ္။ ဒီလိုနဲ႔ အေစာပိုင္းမွာ ဘိန္းျဖတ္ရင္ျဖစ္တဲ့ လကၡဏာေတြ
သူ႔ အေဖမွာ ေတြ႔ရတယ္။ ေနာက္ ၂-၃ ရက္ၾကာေတာ့ သက္သာလာတယ္။ က်ေနာ္လည္း ကိုယ့္ကိုယ္ကို
ဟုတ္လွခ်ည္လား ဆိုၿပီး နည္းနည္းဘဝင္ျမင့္မိတယ္။ ေနာက္ေတာ့မွ သိတယ္။ သူ႔သမီး 'အမြန္'က
ထမင္းခ်ုိင့္လာပို႔ရင္း ဘိန္းကိုခိုးေပးေန တာကိုး။ အဲသည္ေတာ့ လကၡဏာေတြ ေပ်ာက္သြားတာေပါ့။
ဘိန္းကေတာ့ မျပတ္ပါဘူး။ အမြန္တို႔ဆိုင္မွာလည္း က်ေနာ္ တို႔ ရဲေဘာ္ေတြ စက္က်တယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<span style="font-size: 10pt;">ဘုရားသံုးဆူစခန္းအေၾကာင္း
ေျပာရင္၊ မပါမျဖစ္ကေတာ့ မြန္ပ်ဳိျဖဴေခ်ာ မျဖဴ-မနီပဲ။ သူတို႔က ဘုရားသံုးဆူရြာမွာ ေကာ္ဖီ
ဆိုင္ေလး ဖြင့္ထားၾကတယ္။ သူတို႔က ႏြမ္းပါးေပမယ့္၊</span> <span style="font-size: 10pt;">ဣေျႏၵသိကၡာရွိတယ္၊ အေနအထိုင္တတ္တယ္။ သူတို႔ကို လာ ပိုးပန္းမွန္း
သိေပမယ့္၊ ေမာင္ေက်ာင္းသားေတြကို တည္တည္ၿငိမ္ၿငိမ္ပဲ ဆက္ဆံတယ္။ ဒါနဲ႔ပဲ က်ေနာ္တို႔စခန္းက
ေက်ာင္းသားေတြလည္း ခရီးတနာရီေက်ာ္ ဘုရားသံုးဆူေက်းရြာေစ်းကို ခ်ီတက္၊ ရွိသမွ် ဝတ္ေကာင္းစားလွနဲ႔
ဟန္ေရး ျပၾကရတယ္။ ၁၀၁-၁၀၂ ABSDF တပ္ရင္း ၂ ရင္းေပါင္း စုစပ္ႀကိဳက္ၾကရတယ္လို႔ ဆိုႏိုင္တယ္။
ဒါေပမယ့္ ဝမ္းနည္းစရာ သူတို႔ညီအမ ႏွစ္ေယာက္က ကံေကာင္းတာလား၊ ကံဆိုးတာလား မသိဘူး၊ ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔က
လူေတြနဲ႔ မစြံခဲ့ၾကဘူး။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုေနစဥ္မွာပဲ တေန႔ ရုပ္ရွင္ရံုေရွ႔မွာ
</span><span style="font-size: 10pt;">ဓါးထိုးမႈ ျပႆနာျဖစ္တယ္။ တပ္ရင္း ၁၀၂ က ကိုတင္လွကို တပ္ရင္း ၁၀၁ က ရဲေဘာ္တေယာက္နဲ႔
ဓါးနဲ႔ထိုးလိုက္တာ။ ဒီဒဏ္ရာနဲ႔ ကိုတင္လွေသတယ္။ ကိုတင္လွက ရဲအရာရွိေဟာင္းလို႔လည္း ဆိုတယ္။
သူက ကိုယဥ္ေအး၊ ကိုထြန္းျမင့္တို႔ အုပ္စုက။ ဘုရားသံုးဆူေဒသကို ေရာက္လာတာ ေနာက္က်တယ္။
ေရာက္ လာတဲ့အခါ သူတို႔က တပ္ရင္း (၁၀၂) ကို ဝင္ပူးေပါင္းၾကတယ္။ သူတို႔အုပ္စုက ၿမိဳ႔ကလာၾကေတာ့
ေျပာင္ေျပာင္ေယာင္ ေယာင္ရွိတယ္။ အဲဒါအျပင္ ရုပ္ရွင္ရံုသြားရင္၊ နမ့္ကိတ္ေကာ္ဖီဆိုင္ကို
သြားရင္ စစ္တပ္က အီေကြးမင့္ခါးပတ္မ်ဳိးနဲ႔ ဓားေျမာင္ထိုးလို႔ သြားလာၾကတယ္။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ
ေခါင္းေဆာင္လူႀကီးေတြကေတာင္ "ခင္ဗ်ားတို႔ဗ်ာ… ဒီေဒသမွာ အႏၱရာယ္လည္း မရွိပါဘူး။
ဓားေတြဘာေတြေဆာင္ သြားလာဖို႔လည္း မလိုအပ္ပါဘူး" လို႔ သတိေပးၾကေသးတယ္။ ျဖစ္ေန ၾကတာက
က်ေနာ္တို႔ (၁၀၁) စခန္းက မုဒံုအုပ္စုေတြ၊ က်န္ရဲေဘာ္ေတြက သူတို႔ကို ၾကည့္မရဘူး။ ကိုတင္လွက
</span><span style="font-size: 10pt;">ေထာင္ ေထာင္ေမာင္းေမာင္းနဲ ့ပိုၿပီး မိုက္တီးပံုေပါက္တယ္။ က်န္တာကေတာ့
ၿမိဳ ့သား-ေတာသားကိစၥေတြလည္း ျဖစ္ႏိုင္တယ္။ ဒီလိုနဲ႔ တညမွာ ရုပ္ရွင္ရံုမီးေရာင္ေအာက္မွာပဲ
က်ေနာ္တို႔ (၁၀၁) စခန္းက ရဲေဘာ္တေယာက္က ကိုတင္လွကို ဓားနဲ႔ထိုး လိုက္တယ္။ ေသသြားတယ္။
သူေဆာင္ထားတဲ့ ဓားေျမာင္နဲ႔ပဲ သူ႔ကိုျပန္ထိုးထဲ့လိုက္တာ။ ရုတ္ရုတ္သဲသဲပဲ။ က်ေနာ္တို႔
စခန္းက ရဲေဘာ္ေတြလည္း ခ်က္ခ်င္းျပန္လာၾကတယ္။ စခန္းက ဆရာေက်ာ္တင့္ကေတာ့ စစ္ေရးအေတြ႔အၾကံဳရွိတဲ့
အေလ်ာက္ တပ္ရင္း (၁၀၂) က လာတိုက္ရင္ ျပန္ခုခံရေအာင္ ညတြင္းခ်င္းမွာပဲ၊ ကင္းပုန္းဝပ္တယ္။
ဒါေပမယ့္ (၁၀၂) ဖက္က လက္တုံ႔ျပန္လာတိုက္တာ မရွိခဲ့ေတာ့ ကံေကာင္းတယ္။ ၿပီးတဲ့ေနာက္မွာ
က်ေနာ္တို႔စခန္းက ဓားထိုးတယ္လို႔ သကၤာမကင္း ျဖစ္ရတဲ့ ရဲေဘာ္ ၂-ေယာက္ကို ဖမ္းလိုက္တယ္။
စခန္းမွာ အခ်ဳပ္မရွိေတာ့ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ၊ ေမာ္လၿမိဳင္ ခရိုင္ရံုးမွာ သြားခ်ဳပ္ရတယ္။
က်ေနာ္နဲ႔ ကိုသီရိညြန္႔ (တပ္ရင္း ၁၀၂ စခန္းဥကၠ႒) ဦးေဆာင္ၿပီး စံုစမ္းစစ္ေဆးေရး ေကာ္မရွင္
ဖြဲ႔တယ္။ အေတြ႔အၾကံဳလည္း မရွိၾကဘူး။ ဒီလိုဘဲ စစ္ေဆးေမးျမန္းေတာ့ သူတို႔ကလည္း ဘူးခံျငင္းေနတယ္။
၁၉၉၀၊ ေဖေဖၚဝါရီလ ဘုရားသံုးဆူထိုးစစ္ ျဖစ္လာတဲ့အခါ မြန္ျပည္သစ္ပါတီ ခရိုင္ရံုးက သူတို႔အက်ဥ္းသားေတြကို
မထိန္းသိမ္း ႏိုင္ေတာ့ဘူး။ ျပန္လႊတ္ေပးလိုက္ရတယ္။
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲဒီအခ်ိန္မွာ ABSDF ဗဟိုျပန္ၾကားေရးအေနနဲ႔ ဝါဒျဖန္႔ခ်ိေရးနဲ႔
ႏိုင္ငံတကာကို သတင္းေပးႏိုင္ဖို႔ အရုဏ္ဦး စာေစာင္ (</span><span style="font-size: 10pt;">Dawn
journal) ကို အဂၤလိပ္လိုနဲ႔၊ ေဒါင္းအိုးေဝဂ်ာနယ္ကို ျမန္မာလို ထုတ္ေဝျဖန္႔ခ်ိတယ္။ အဓိကကေတာ့
ကိုကိုေလး က ျပန္ၾကားေရးဌာနကို ကိုင္တယ္။ ဒါေပမယ့္ အဂၤလိပ္စာေစာင္ကိစၥမွာေတာ့
Burma Issue အဖြဲ႔က မက္စ္ အက္ဒီဂါ (Max Ediger) ကို ေက်းဇူးတင္ရလိမ့္မယ္။ သူက အေသအခ်ာ
စီစဥ္ေဆာင္ရြက္ေပးတယ္။ (ေနာက္ပိုင္း ထိုင္းႏိုင္ငံ ျပန္ဝင္ခြင့္မရဘဲ ကေမၻာဒီးယားမွာ
ကြယ္လြန္သြားတယ္ ၾကားတယ္။) က်ေနာ္တို႔နဲ႔အတူ </span><span style="font-size: 10pt;">ေတာခိုလာတဲ့ ပုသိမ္က ေက်ာင္းဆရာ
</span><span style="font-size: 10pt;">မင္းဆန္းမင္းကေတာ့၊ ျပန္ၾကားေရးဌာနကို ကူမယ္ဆိုၿပီး၊ ဘန္ေကာက္တက္သြားတယ္။
ေနာက္ပိုင္း ABSDF ႏိုင္ငံျခားေရးရံုးကိုေရာက္၊ ေနာက္ေတာ့ ႏိုင္ငံျခားထြက္သြားခဲ့တယ္။
က်ေနာ္တို႔နဲ႔အတူပါလာတဲ့ ေရွ႔ေန ကိုမ်ဳိးညြန္႔ကေတာ့ ဘယ္အခ်ိန္ျပန္သြားတယ္ မသိဘူး။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">စကားမစပ္ အဲသည္အခ်ိန္က ဘုရားသံုးဆူကို ေက်ာင္းသားေခါင္းေဆာင္
တေယာက္ ေရာက္လာခဲ့တယ္။ သူက ဘုရား သံုးဆူ ေက်းရြာမွာ ေကအဲန္ယူရဲ႔ အေကာက္ဂိတ္မွာ ဖဒိုနန္းဒိုနဲ႔အတူ
အလုပ္လုပ္တယ္။ အေကာက္ဂိတ္ဆိုတဲ့ သေဘာ အတိုင္း ေငြရႊင္တယ္ေလ။ က်ေနာ္တို႔ ABSDF စခန္းကိုလာရင္ေတာ့
ငတ္မယ္။ ျပတ္မယ္။ မွ်စ္၊ မွ်စ္ခ်ဥ္နဲ႔ ပဲသာ စားရ မယ္။ သူ ဘာတာဝန္နဲ႔ လာသလဲ မသိပါဘူး။
၃-၄ လေလာက္အၾကာမွာ တိတ္တဆိတ္ ျပန္သြားခဲ့တယ္။ အခု NLD အစိုးရမွာေတာ့ တာဝန္ႀကီးႀကီး
ထမ္းေဆာင္ေနတယ္။ </span><div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3854415595307440409.post-5122569716548408582017-11-13T14:35:00.003+07:002018-04-25T13:30:16.221+07:00ဘုရားသံုးဆူ ေန႔ရက္မ်ား (၅)<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<b><i>ဘာသာေရး စည္းရံုးမႈမ်ား</i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: xx-small;"><b><br /></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">က်ေနာ္တို႔ ဘုရားသံုးဆူစခန္းရွိစဥ္ သာသနာျပဳအဖြဲ႔ေတြလည္း စခန္းကို ေရာက္လာၾကတယ္။
သူတို႔အတြက္ က်ေနာ္တို႔ က ေစ်းကြက္အသစ္ျဖစ္ေနမလားပဲ။ ေရာက္လာတဲ့ အဖြဲ႔အစည္းတခုက ဂ်ိန္းဘာသာလိုမ်ဳိး
အဖြဲ႔ပဲ။ သူတို႔အဖြဲ႔အစည္း အေျခခံအယူဝါဒကို PROUT (Progressive Utilization
Theory) လို႔ ေခၚၾကတယ္။ ၁၉၅၉ ခုႏွစ္မွာ အိႏၵိယပညာရွင္ နဲ႔ လူမႈေရးလႈပ္ရွားသူ ပရာဘတ္
ရာဂ်န္ ဆာကာ (</span><span style="font-size: 10pt;">Prabhat Ranjan Sarkar) က ေဖာ္ထုတ္ခဲ့တဲ့ စီးပြားေရးနဲ႔ လူမႈေရး အယူအဆလို႔လည္း
ဆိုၾက တယ္။ သူက မာ့စ္ဝါဒနဲ႔ အရင္းရွင္ဝါဒၾကားက အျခားေရြးခ်ယ္စရာ လမ္းေၾကာင္းတခုရွာတယ္
လို႔လည္း ဆိုတယ္။ သူတို႔ဘာသာတရားက သဘာဝပတ္ဝန္းက်င္၊ အပင္၊ တိရိစၦာန္ စသည့္ျဖင့္ အားလံုးကို
ကာကြယ္မႈ ေပးတယ္ ဆိုတယ္။ ဘုန္းႀကီး၊ သီလရွင္ျဖစ္သူေတြက အဝါေရာင္ျခံဳထည္ကို ဝတ္ၾကရတယ္။
သတ္သတ္လြတ္စားၾကရ တယ္။ ဘုန္းႀကီးေတြကို 'ဒါဒါ' လို႔ေခၚၿပီး၊ သီလရွင္ေတြကို 'ဒီးဒီး'
လို႔ ေခၚၾကတယ္။ စခန္းမွာ ေဟာေျပာခ်င္တယ္ဆိုေတာ့ ေဟာေပါ့။ ရဲေဘာ္ေတြကိုေတာ့ သည္းညည္းခံနားေထာင္ေပးဖို႔
ေမတၱာရပ္ခံရတယ္။ ဒီေဟာေျပာပြဲၿပီးရင္ သူတို႔က အခ်ဳိ႔ ပစၥည္းေတြ လွဴဒါန္းမယ္။ ဖိနပ္ေတြလည္း
ေဝေပးဖို႔ ပါလာတယ္။ "ေစာေစာအိပ္ရင္ ေစာင္ရမယ္၊ ေစာေစာထရင္ ဖိနပ္ ရမယ္" ဆိုတဲ့
ရဲေဘာ္ေတြအတြက္ တစံုတရာ အဆင္ေျပသြားႏိုင္တယ္။ က်ေနာ္တို႔ စခန္းစာၾကည့္တိုက္ထဲမွာ ေဟာေျပာ
ပြဲ စီစဥ္ေပးရတယ္။ သူတို႔ ေဟာေျပာတာကလည္း ဟုတ္သား၊ သိပၸံနည္းက်သလိုလို။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br />
<a name='more'></a><br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"တိရိစၦာန္ေတြဟာ
မူလက ေရေန သတၱဝါေတြ၊ ကမၻာႀကီး ေရလႊမ္းစဥ္ကာလ၊ ေနာက္ပိုင္းမွာ သူတို႔က ကုန္းတပိုင္း၊
ေရတပိုင္းသတၱဝါ (amphibious animals) ေတြ ျဖစ္လာၾကတယ္။ ေရထဲကေန ကုန္းေပၚကိုတက္လာၾကတယ္။
အဲဒီ အတြက္ေၾကာင့္ ကုန္း (ေျမ) ကို သိပ္ခင္တြယ္တယ္။ ငါ့ေျမ၊ ငါ့လယ္ကြက္၊ ငါ့ေဒသ၊ ငါ့ႏိုင္ငံ
…စသည္ျဖင့္ တြယ္တာ ၾကတယ္"။ ေျမႀကီးကို အစြဲအလန္းႀကီးၾကပံုေတြကို ေဟာတယ္။ ဒါတင္မကေသးဘူး။
အိႏၵိယဗံုတိုသံနဲ႔ ကၾကရေသး တယ္။ "ဘာဘာနမ္၊ ေကဘာလံ" ဒီလိုစာသားကို အေခါက္ေခါက္အခါခါ
ဆိုၿပီး ကၾကရတယ္။ ေနာက္ပိုင္းက ရဲေဘာ္ေတြ ကေတာ့ ဘာာဘာနမ္တင္ မကေတာ့ဘူး။ 'ျမနႏၵာ ေနညိဳညိဳ
ရစ္ကာသန္းေတာ့' ေတြ ျဖစ္ကုန္ၾကၿပီ။ သူတို႔လည္း ေက်နပ္ ၿပီး ျပန္သြားတယ္။ က်ေနာ္တို႔လည္း
ဖိနပ္ေတြ၊ အေထာက္အပံ့ေတြရတယ္။ တခုပဲ စိုးရိမ္မိတယ္။ ဗီဒီယိုမွတ္တမ္းတင္ သြားေတာ့ ဒီဗီဒီယိုကိုမ်ား
စစ္အစိုးရ ရသြားရင္ ဒုကၡဆိုၿပီး ေတြးမိတယ္။ ေက်ာင္းသားေတြ ေတာထဲမွာ ငွက္ဖ်ားေရာဂါရၿပီး
ရူးေၾကာင္ကုန္ၾကၿပီလို႔ ဝါဒျဖန္႔ရင္ ဒုကၡ။ [အဲသည္အဖြဲ႔က ယခုတိုင္ စံခရပူရီၿမိဳ႔ကေလးမွာ
တရားထိုင္စခန္းတခုေဆာက္ ထားတယ္။ မိဘမဲ့ကေလးေတြကို ပညာသင္ေပးဖို႔ PROUT School ေက်ာင္းေလးတခု
ဖြင့္ထားဆဲပဲ။] <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ေနာက္တခုကေတာ့
ထိုင္ဝမ္အဆက္အသြယ္ တာအိုဝါဒ (Taoism) ဘုန္းႀကီးေက်ာင္းပဲ။ ၾကည့္ရတာ မြန္ျပည္သစ္ကို
စစ္ သင္တန္းေက်ာင္းေပးတဲ့ အကူအညီနဲ႔အတူ ဘာသာေရးအဖြဲ႔လည္း ေရာက္လာပံုရတယ္။ သူတို႔ေက်ာင္းကို
မြန္ျပည္သစ္ ပါတီ ဌာနခ်ဳပ္နားမွာ ေဆာက္ထားတယ္။ ဘုန္းႀကီး၊ သီလရွင္က သာမန္အခ်ိန္မွာ
လူလိုပဲ ဝတ္တယ္။ ဝတ္ျပဳဆုေတာင္း ခါနီးမွ အျဖဴေရာင္ ဝတ္ရံုရွည္ႀကီးကို ျခံဳလိုက္ရတယ္။
ဆုေတာင္းဝတ္ျပဳတယ္။ သူတို႔ေက်ာင္းကိုသြားရင္ သတ္သတ္လြတ္ ထမင္းေကၽြးတယ္။ သတ္သတ္လြတ္
ဆိုေသာ္လည္း တကယ့္ အသား၊ ငါးေတြလို အျမင္အရ ေကာင္းေကာင္းစီမံထား သလို၊ အရသာကလည္း ေကာင္းလွတယ္။
ဒီေနရာကလည္း က်ေနာ္တို႔ရဲေဘာ္ေတြအတြက္ ငတ္ႀကီးက် စားေသာက္ဖို႔ ေနရာတခုပါပဲ။ သူတို႔ကန္ေတာ့ရတဲ့
နတ္ဘုရားထဲမွာ ကြမ္ယင္မယ္ေတာ္ပါတယ္။ ဗိုက္ပူပူဘိုးေတာ္ပါတယ္။ အျခား က်ေနာ္တို႔ အမည္အားျဖင့္
မသိႏိုင္ေသးတဲ့ တရုတ္နတ္ဘုရားေတြလည္း ပါေသးတယ္။ သူတို႔ဆီသြားတဲ့အခါ က်ေနာ္ တို႔ အမည္ေတြကို
ေကာင္းကင္မွာရွိတဲ့ ဘုရားဆီမွာ မွတ္ပံုတင္ register လုပ္ၾကရတယ္။ မိုင္းကိုင္စကၠဴလို
စာရြက္ကေလး ေပၚမွာ က်ေနာ္တို႔နာမည္ေတြကို တရုတ္ဘာသာနဲ႔ ေရးတယ္။ ကိုယ့္ဘာသာကိုယ္ အဂၤလိပ္ေရးေရး၊
ျမန္မာလိုေရးေရး ရတယ္။ ဘုရားသခင္က ဘာသာေပါင္းစံု ဖတ္တတ္တယ္။ ၿပီးတဲ့အခါ အဲဒီစကၠဴပါးကေလးကို
မီးရိႈ႔လိုက္တဲ့အခါ ေလထဲ လြင့္ပ်ံသြားတယ္။ က်ေနာ္တို႔ နာမည္ေတြလည္း ဘုရားဆီမွာ မွတ္ပံုတင္ၿပီးသား
ျဖစ္သြားတယ္။ သူတို႔က က်ေနာ္တို႔ ေကာင္းေပါ့ ဆုေတာင္းေပးၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">အဲဒီမွာ
ေျပာျပထားတဲ့ လွ်ဳိ႔ဝွက္ခ်က္တခု ရွိလာတယ္။ သိပ္ၿပီး အေရးၾကံဳရင္၊ အသက္ေဘးနဲ႔ ရင္ဆိုင္ရမယ့္
ကာလမ်ဳိးမွာ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီ ဂါထာေလးကို
ရြတ္ပါတဲ့။ ဘာမွန္းေတာ့ အဓိပၸါယ္ မသိပါဘူး။ "ဝူးထိုက္ေဖာ္ မီလား" လို႔ ဆိုတယ္။
ဒါကို အသံထြက္ ရြတ္လို႔ မရဘူး။ တိတ္တိတ္ပဲ စိတ္ထဲက ရြတ္ရမယ္။ အသံထြက္ရြတ္ရင္ ဘုရားက
ၾကားၿပီး သူ႔အတြက္ အလုပ္ရႈပ္မယ္၊ စိတ္အေႏွာက္အယွက္ ျဖစ္ရမယ္ေပါ့။ ဒီလို ဂါထာရြတ္လိုက္တာကို
ဘုရားက ၾကားတဲ့အခါ အကယ္လႊတ္ပါလိမ့္မယ္ .. စသည္ျဖင့္ေပါ့ေလ။ ဟုတ္ေတာ့ ဟုတ္ေနၾကတယ္။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုနဲ႔
မြန္အမ်ဳိးသားေန႔အႀကိဳ တပ္ဖြဲ႔ေပါင္းစံု ေဘာလံုးပြဲ ျဖစ္လာခဲ့တယ္။ က်ေနာ္တို႔ကလည္း
တပ္ရင္း ၁၀၁၊ ၁၀၂ ေပါင္းၿပီး ဒိုင္းယူဖို႔ ေဘာ္လံုးတဖြဲ႔ ထြက္တယ္။ မြန္ျပည္သစ္ပါတီကလည္း
တပ္ရင္းအလိုက္ ေဘာလံုးအဖြဲ႔ေတြ ထြက္ၾကတယ္။ ဘူးသီးငါးေပါင္းေၾကာ္စာနဲ႔ ဗိုလ္သင္တန္းေက်ာင္း
အသင္းကလည္း ဝင့္ဝင့္ႂကြားႂကြား ေဘာလံုးပြဲ မွာ လာယွဥ္တယ္။ က်ေနာ္တို႔ အသင္းမွာေတာ့
ျမန္မာ့လက္ေရြးစင္ေတြပါတယ္။ တပ္ရင္း (၁၀၂) က ကိုယဥ္ေထြး ဆိုရင္ ျမန္မာ့လက္ေရြးစင္ ဂိုးသမား၊
တပ္ရင္း (၁၀၁) က မင္းလြင္ႀကီးဆိုရင္ ျမန္မာ့လက္ေရြးစင္ ေဘာ္လီေဘာသမား၊ အျခားနယ္အဆင့္
လက္ေရြးစင္၊ တကၠသိုလ္ ေက်ာင္းလက္ေရြးစင္ေတြလည္း ရွိၾကတယ္။ သို႔ေပေသာ္လည္း အာဟာရ က မျပည့္၊
ေလ့က်င့္မႈက မရွိ၊ ငွက္စားထားတာလည္း ရွိေနၾကေသး။ <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ဒီလိုနဲ႔
ကန္လာၾကတာ ဖိုင္နယ္ပြဲမွာ ေက်ာင္းသားအဖြဲ႔နဲ႔ ဗိုလ္သင္တန္းေက်ာင္း အဖြဲ႔တို႔ ေတြ႔ဖို႔
ျဖစ္လာတယ္။ ဒိုင္းဆုႀကီး ကို မက္သလို၊ ဆုရမယ့္ေငြသားကလည္း မက္စရာ။ အနည္းဆံုးေတာ့ ဗိုက္ပြဲခံသြားႏိုင္တယ္။
ဒီလိုနဲ႔ ေဘာပြဲက အႀကိတ္ အနယ္။ အရႈံးမခံႏိုင္ေတာ့ဘူး။ ေဘာလံုးက က်ေနာ္တို႔ ဂိုးဘက္လည္း
နီးလာေရာ၊ က်ေနာ္တို႔ ေက်ာင္းသားအစုဆီက အသံႀကီး တခဲနက္ထြက္လာတယ္။ "ဝူးထိုက္ေဖာ္
မီလား"<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">ေဘာလံုးက
ဂိုးတိုင္ကို ေခ်ာ္ထြက္သြားတယ္။ ဘုရားကယ္လိုက္တာေပါ့။ ဒီလိုနဲ႔ မြန္ဗိုလ္သင္တန္းေက်ာင္း
အဖြဲ႔ဖက္ ဂိုးတိုင္နားကို ကပ္လာတယ္။ က်ေနာ္တို႔လည္း ဂိုးသြင္းေတာ့မယ္ ဆိုေတာ့ ရင္တခုန္ခုန္
တခဲနက္ အားေပးေနၾကရတယ္။ မြန္ရဲေဘာ္ေတြဖက္က အသံႀကီးထြက္လာတယ္။ "ဝူးထိုက္ေဖာ္ မီလား"။
သူတို႔ကလည္း တာအိုဘာသာေရး စည္းရံုးမႈ တစံုတရာ ခံၾကရတဲ့သူေတြ၊ ဒီအေၾကာင္းလည္း သိသင့္သေလာက္
သိထားၾကသူေတြ။<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ဝူးထိုက္ေဖာ္
မီလား"<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<span style="font-size: 10pt;">"ဝူးထိုက္ေဖာ္
မီလား" <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;">
<br /></div>
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;">ဒီလိုနဲ႔ ေဘာ္လံုးကြင္းတကြင္းလံုး "ဝူးထိုက္ေဖာ္ မီလား" ဆုေတာင္းသံေတြနဲ႔
ဆူညံေနခဲ့တယ္။ တာအို ဘာသာေရး အဖြဲ႔ လည္း ေဘာလံုးပြဲပရိသတ္ထဲပါတယ္။ သူတို႔လည္း မ်က္ႏွာပူပူနဲ႔
အေစာကပဲ ကြင္းထဲက ထြက္သြားၾကတယ္။ ပြဲၿပီးေတာ့ သေရက်တယ္။ က်ေနာ္ကေတာ့ က်ေနာ္တုိ႔ ေဘာလံုးကန္ေနစဥ္ကာလမွာ
ဘုရားသခင္ကေတာ့ ေဘာလံုးကို ဟိုဖက္ သယ္ေျပးလိုက္ရ၊ ဒီဖက္သယ္ေျပးလိုက္ရ လုပ္ေနမွာေတာ့
ျမင္ေယာင္မိတယ္။ [ဒါေပမယ့္ အခုထက္တိုင္ က်ေနာ့္မိန္းမ မြန္ရြာသူကေတာ့ တာအိုဘာသာကို
ဆက္လက္ကိုးကြယ္တုန္းပဲ။ အိမ္မွာလည္း ကြမ္ယင္မယ္ေတာ္ ဘုရားစင္တခု ရွိတယ္။]</span><br />
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpZdl0Mzqd-tzpuNrRE2eak_B-acTqecgfPPGtFqsUvJ9Dfj4aPTjBnHoW89c-bfocHDLlaJ2xEo21hiapkbAIEXQzBrk9ANpBziLHSMOJHxs4DmpHS0f5Fg2WkdRvQlanagqmLUE4Hzg7/s1600/843093_10151253548180877_671036169_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1600" height="180" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpZdl0Mzqd-tzpuNrRE2eak_B-acTqecgfPPGtFqsUvJ9Dfj4aPTjBnHoW89c-bfocHDLlaJ2xEo21hiapkbAIEXQzBrk9ANpBziLHSMOJHxs4DmpHS0f5Fg2WkdRvQlanagqmLUE4Hzg7/s320/843093_10151253548180877_671036169_o.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4KrpdHsJeyzBGnOdWLsjFdZALL8LHwlCx_M39g2nM-LHQWtJxzU7ZHr26O0hOLEMvmgO6B7ACX3LzI3Zbl44GTeSK6uQXX7eW7ydaKhdD67M-jhHOHd1cNS7-vPiT4WDOMGIw960C_tyS/s1600/19366189_10203589797541038_479594527326383939_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="664" data-original-width="960" height="221" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4KrpdHsJeyzBGnOdWLsjFdZALL8LHwlCx_M39g2nM-LHQWtJxzU7ZHr26O0hOLEMvmgO6B7ACX3LzI3Zbl44GTeSK6uQXX7eW7ydaKhdD67M-jhHOHd1cNS7-vPiT4WDOMGIw960C_tyS/s320/19366189_10203589797541038_479594527326383939_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: 10pt; line-height: 115%;"><span style="color: #990000;">ဘုရားသံုးဆူ တပ္ရင္း (၁၀၁) ရံုးခန္းေရွ႔ အမွတ္တရ</span></span></div>
<div class="blogger-post-footer">Burma Myanmar poem democracy lifestyle</div>Unknownnoreply@blogger.com0